Otestovali sme Intel Core i3 2100 a Core i5 2400

Najlacnejší dvojjadrový procesor, akoby nástupca populárneho Core i3 530, a čiastočne odomknuté štvorjadro v teste výkonu verzus podobne drahá AMD konkurencia.

Úvod, špecifikácie

Pri predstavení nových procesorov Intel si najviac pozornosti vyslúžili hlavne plne odomknuté modely 2500K a 2600K. Aj podľa nášho testu to bolo oprávnené – vysoký výkon, nízka spotreba a pretaktovanie nad 4,5GHz bez problémov. Otestovali sme aj najpomalšie štvorjadro Core i5 2300, kvôli pomerne nízkemu taktu 2,8GHz a iba čiastočne odomknutému násobiču však nie je také zaujímavé. Dnes sa pozrieme okrem iného aj na posledný z bežných Core i5 (rozumej – nie so zníženou spotrebou – modely s označením S). 2400-ka sa cenou už blíži k atraktívnejšiemu Core i5 2500K (cca 200€), ak vás však pretaktovanie za hranicu 4GHz nezaujíma a rozpočet dovolí už iba 170€ na procesor, môže byť zaujímavou voľbou na zváženie.

Po nedávnom uvedení dvojjadrových procesorov do predaja nám Intel zaslal aj jedného zástupcu z tejto rodiny, konkrétne najlacnejší Core i3 2100. Cenovo funguje v podstate ako náhrada starších Core i3 530 / 540, alebo konkurencia pre Phenom II X4 840 / 955. Posledné spomínané budú mať výhodu v prítomnosti štvorice skutočných jadier, zatiaľ čo Intel vybavil svoj procesor iba dvomi, no s HyperThreadingom, vďaka čomu sa jedná o akési „pseudo-quadcore“. Čo však i3-ke chýba je TurboBoost a to má jeden dôležitý následok – absolútne žiadna možnosť pretaktovania.

Je to možno až nepredstaviteľné, že sú tu procesory, ktoré nie je možné nijakým spôsobom pretaktovať. Intel presunul dôležité časti na čip a dvíhanie taktu zbernice vedie už po pár megahetrzoch k nestabilite. Keďže ale chýba aj TurboBoost, a teda čip nie je „čiastočne odomknutý“, nemožno si pridať výkon ani navýšením násobičov. Zato rezerva by tu určite bola, dokázali to predošlé Core i3 500, ktoré ochotne pracovali ďaleko nad 4GHz.

Core i3 SandyBridge – overclocking disabled

Ak aj možno procesor presvedčí v bežných testoch výkonu, pre väčšinu entuziastov bude nezaujímavý. Ideálnym miestom práce teda budú asi kancelárske stroje alebo HTPC, vďaka integrovanému grafickému jadru zvládajúcemu HD video a s funkciou QuickSync, akcelerujúcou prevod videa. Herný výkon bude o poznanie nižší, keďže Core i3 2100 má Intel HD2000 a nie HD3000 s dvojnásobným počtov jednotiek. Testu integrovaných grafík sa budeme venovať v niektorej z budúcich recenzií.

Core i5 2400 má základný takt 3,1GHz, no vďaka TurboBoost sa v podstate stále drží minimálne na 3,2GHz. Platí to samozrejme len vtedy, keď sú splnené prevádzkové parametre, ako napríklad teplota. Intel vám zaručí 3,1GHz, 3,2GHz je len pre prípad že „sa cíti procesor dobre“. Pri zaťažení iba dvoch jadier stúpne takt na 3,3GHz a ak beží len jedno jadro, vytaktuje sa až na 3,4GHz.

Nechýbajú inštrukcie AES a AVX, procesor má plnú veľkosť L3 cache 6MiB. V stave bez záťaže beží na 1,6GHz s napätím pod 1V. TDP Intel nastavil na zabehaných 95W, aj keď v meraní spotreby sa preukázalo, že skutočné hodnoty majú od iných 95W procesorov naozaj ďaleko.

Core i3 2100 má rovnaký základný takt – 3,1GHz, ako som už však spomínal – chýba TurboBoost. Čip teda beží na 3,1GHz či už zaťažíte všetky jadrá alebo len jedno. L3 cache je polovičná a vypnuté sú aj inštrukcie na akceleráciu algoritmu AES. Bez záťaže opäť 1,6GHz a napätie pod 1V, TDP tradičných 65W.