Najväčšia sranda je, že 24/96 nahrávky sú veľmi často lepšie namastrované ako 16/44,1; preto si veľa počúvačov myslí, že počujú rozdiel medzi týmito formátmi. Obrovskú rolu samozrejme zohrá aj psychoakustika, vďaka nej tiež audiofili kupujú bludy ako tienené AC káble či keramické stojančeky na reprokáble...
Nedávno som čítal podobný článok a tam sa zaoberal aj zbytočnosťou vzorkovacích frekvencií nad 44,1kHz; kde už by som ale mal viac výhrad.
Inak samozrejme pri spracovaní hudby má 24 a viac bitov podstatný význam.
pishinger