ale však nehovorím o tom, že počujem 40+ kHz frekvenciu, ktorú 96/24 umožňuje teoreticky reprodukovať. Hovorím o vernosti zvuku voči originálu. o schodoch na zvukovej krivke, ktoré digitalizácia a následne D/A prevod produkuje. Tie schody počuť, na to netreba počuť akési nefyziologické frekvencie. Stačí počuť farbu zvuku, vernosť, narp. jemnosť sláčika huslí a jeho jednotlivé vlákna, farbu zvuku činelov a ich kovový zvuk, presnú farbu ženského hlasu, atd atd atd. Je to pravdaže subjektívne, ale jednoducho to počujem pri porovnaní živých vystúpení s reprodukciou medzi CD formátom a HD audiom. A tie rôzne príklady a prirovnania ktoré uvádzaš na tom nič nezmenia predsa :-) pre mňa to význam má. Kto rozdiely nepočuje, nemusí sa tým zaoberať
jpor