Čas a jeho plynutie je pojem relatívny nielen pre rôzne rozmery vesmíru, ale aj na samotnej zemi. Čas vníma nielen svet živý, biologický a plynúci životom každého živého tvora, ale vníma ho aj hmota staticky, ale aj ako plynúci.
Plynúci živý biologický čas má tiež svoju relatívnosť a v dosť veľkom rozsahu. V prvom rade rýchlosť plynutia času je veľmi rozdielna aj u živočíchov a väčšinou je odvodená od tepu srdca..
napríklad iný časový vnem má kolibrík a slon. Ak porovnávame jedno mávnutie kolibríka a jeden zdvih nohy slona, môžeme podľa tohto usudzovať, že takto je rozdielna aj rýchlosť plynutia ich času, ktorí žijú.
Človek napríklad nestačí sledovať pohyb myši, tá ide tak rýchlo a isto cielene, nenarazí a predsa je tak rýchla, že ju nestačíme sledovať, pretože myš má iný pojem času, jej čas plynie oveľa rýchlejšie ako náš a ona tak isto hodnotí situáciu a hľadá východiská a pri rýchlom pohybe presne urči v pohode smer a cieľ, pretože má na to viac času, ako človek, alebo človek a myš potrebujú na vyhodnotenie situácie tú istú časovú jednotku, ale nie každému to trvá rovnako, lebo má svoj pojem času. Aj my máme iný pojem času, ak sa dobre bavíme a iný ak ťažko pracujeme a iný ak spíme, ale v porovnaní s časom myší a slonov podstatne rozdielny.
Sledujte napríklad vtáčika, čo vletí do tŕňa medzi množstvo konárov. Bezpečne reguluje let ale ak by mal pilot uroniť za tak krátky čas, ako na to potrebuje vtáčik, toľko dôležitých pozorovaní, vyhodnotení a prevedenie korekcie letu, tak to nemôže stihnúť. Hovorí sa najkratšia doba reakcie človeka je 0,3 sekundy, ale drobné živočíchy to musia mať neporovnateľne menej, tam sa dokonca odhadovať, ak už nebol prevedený výskum, že sa jedná o stotiny sekundy.
V hmote je to podobné, tiež sú tam ešte väčšie rozdiely jednotky času, ak by sme brali u hmoty za jednotku času, čas kryštalizácie. Ale spomeniem iba na porovnanie čas kryštalizácie vody napríklad na snehovú vločku a soli na zrnká, alebo dokonca niekoľko tonové kryštály nájdene kdesi v jaskyni Južnej Ameriky.
Všetky časy, ktoré som spomínal sa môžu navzájom porovnávať a dá sa s nimi dokonca matematicky komunikovať.
Ale ak pokračujeme v pojme času nesmieme obísť vesmír. A tu už je hľadanie jednotiek rozdielne časového vnemu rozdielne, ale zatiaľ sa vždy porovnávať matematicky aj vektorovo napríklad podľa jednej otáčky zeme.
Ak by sme uvažovali o tom, že existuje len tento vesmír veľký niekoľko sto miliárd svetelných rokov, alebo tisíc miliárd svetelných rokov , tu by vedecká debata čase mala končiť, pretože tu končí veda, a zároveň dáva dôkaz o tom, že čas nemôže existovať ber rozmeru, rozmer nemôže existovať bez hmoty a bez života. A teda v tomto našom vesmíre, ak neveríme na nič iné, plynie čas vždy lineárne a aritmeticky - proste pravidelne rastúca čiara.
Nie je dôvod vymýšľať ani iné a ani mc2.
Ibaže mne sa stala raz taká maličkosť pri čítaní biblie a zrazu tam Ježiš o sebe tvrdí, že pred tým, než bol tento svet, ja som bol. Pre jednoduchého človeka a donedávna aj pre mňa, to bol dôvod zamyslieť sa a povedať, to bude asi blbosť a čítam ďalej, alebo odložím. lenže červík v hlave už zostal a najprv len tak a neskôr viac a viac som sa k tomu vracal, či náhodou aj táto veta v biblii by nemohla byť pravdou a ak, tak za akých okolností.
Problém je na svete a čo sním ?
Sú tu vôbec nejaké možnosti ??? A čo je biblia? Alebo skúsme môj systém, nepýtajme sa kto čo povedal, ale zamyslíme sa nad vecou, ak na to my sami máme.
A teda či mám, alebo nemám, idem na to.
V prvom rade som sa pozrel okolo seba a prišla mi na um myšlienka starých gréckych filozofov, že každá hmota sa skladá z atómov a molekúl, teda aj naše slnko je atóm v nejakej hmote, ktorej naša Mliečna dráha by mohla byť ako molekula. Zatiaľ fiktívny model, ale skúsme do neho napasovať pár známych fyzikálnych zákonov.
Ak uvažujem,, že predmety okolo nás sú atómy a molekuly, ale majú tiež biologické plynutie času života, potom je ich pojem času rovnaký, ako náš, ale je medzi nimi však je obrovský rozdiel v dĺžke jednotky a vzájomne porovnávame dĺžku jednotky našu a dĺžku jednotky v atóme.
Je to určitá konštanta, ktorej matematická hodnota by mohla byť úmerná pomeru veľkosti slnečnej sústavy a atómu , z ktorých sa slnečná sústava skladá. Číselné vyjadrenie takmer nemožné, ale zatiaľ jediný záchytný bod pri porovnávaní dvoch susedných rozmerov. A akých vlastne rozmerov?
Povedzme napríklad, že nultým rozmerom je bod, prvým rozmerom je priamka, ak pohybujeme z bodom z nekonečna do nekonečna. Druhý rozmer plocha ak pohybujeme s priamkou z nekonečne do nekonečna a tretím rozmerom je priestor, ak pohybujeme z nekonečna do nekonečna plochou. Teda my žijeme v treťom rozmere, ktorý si môžeme nazvať rozmer nula a atómy a molekuly sú v rozmere mínus jeden nášho tretieho rozmeru. Teda dostávam týmto na akúsi os tretích rozmerov a os vlastne môže predstavovať iba rozmer štvrtý. Takto som si pre tento model vymyslel štvrtý rozmer a na jeho osi sú podľa mínusovosti, teda atómov v našej hmote a podľa plusovosti, ak slnečná sústava a náš vesmírik veľký 1 000 miliárd (cca)je súčasť hmoty v plusovom rozmere. No ak predpokladám, že pomer medzi jednotlivými tretími rozmermi udáva konštanta "k", potom sa tieto rozmery líšia aj pojmami priestoru a času. Teda čas v hmote mínus jeden je k násobne kratší, ako náš a čas v hmote plus jeden je k násobne dlhší ako náš. Napríklad špirály vo vesmíre sa stáčajú do seba v časovom pojme, ktorý je K násobne dlhší, ako náš v našom treťom rozmere číslo nula na osi štvrtého rozmeru. Samozrejme aj tento čas je veľmi relatívny, a vesmír nám poskytuje množstvo dôkazov, ale na nejakých 95% je k konštanta jednotky času v jednotlivých rozmerov.
Samozrejme, že uvažujeme že na osi štvrtého rozmeru v rozmere mínus jeden nie je len jeden atóm, je ich tam za plný náš vesmírik, ale ak aj tieto atómy a molekula sa tiež skladajú podobne, potom hovoríme o rozmere mínus dva a rozmer atómu v rozmere mínus dva je veľký ako K na mínus k, a zase rozmer plus dva má rozmer atómu k na k. No a do plus a mínus nekonečna to zatiaľ neotváram, ale nemôžem ani vylúčiť.
teda vráťme sa k času, jedna sekundy v rozmere mínus jeden by bol K násobne kratšia a jedna sekunda v plus jeden by bola K násobne dlhšia.
Toto je dôvod, prečo nemožno sledovať susedný rozmer, lebo to nedovolí čas a ani rozmer a teda nie je možné pre rozdielny časový pojem viesť pozorovaciu priamku napríklad z rozmeru nula do rozmeru mínus jeden. To ba ale znamenalo, že človek teoretický, ak by toto platilo, nikdy atóm neuvidí.
A teda ak niekto pochopí os štvrtého rozmeru, potom je tu aj rôzny pojem časov v každom rozmere, avšak nad všetkým je rozmer boha, o ktorom hovorí Ježiš a tiež hovorí o svojom Otcovi, že pre neho je jeden deň ako tisíc dni a tisíc dní, ako jeden, potom sa časy všetkých tretích rozmerov na osi štvrtého rozmeru, stretajú v Bohu a ten jediný vníma každý rozmer rovnako podľa obyvateľov a živočíchov príslušného tretieho rozmeru.
99% vedcov však Boha nenávidí a nenávidí všetko, čo je s ním spojené a teda nenávidí aj bibliu a evanjelium a musí v predstavách o čase a priestore skončiť v tomto malom 1 000 miliárdovom vesmíriku a nepohne sa ďalej.
Táto vec zalomcuje napriek tomu s každým vedcom a väčšinou zanechá malého červíka, čo ak predsa len.
Ale ja som našiel vysvetlenie pre jednu vetu evanjelia : Pred tým, než bol tento svet, já som bol. (V rozmere plus jeden).
elemir