Keď týždeň a niečo pred Parížom Islamský štát zavraždil 224 Rusov, profilovku si si nemenil, slzu si neuronil, sviečku si nezapálil.
Za to Rusi pred Francúzske veľvyslanectvo okamžite začali nosiť kvety a sviečky.
Oni stratili 224 ľudí, vracajúcich sa z dovolenky, vrátane malých detí. Na internete sa im za to dostalo výsmechu, posmešky a urážky, že nemajú lietať na takých starých šrotoch, nemajú chlastať vodku a lietadlá by im nepadali.
Marxistický Charlie Hebdo zverejnil 3 krásne karikatúry, vysmievajúce sa z ich smrti. Okrem Rusov a pár jedincov to nik nekritizoval. Na kusy roztrhané 10 mesačné Ruské dieťa nestojí za povšimnutie.
Teraz sa všetci bijú do pŕs, ako veľmi sú Francúzi. Asad poslal úprimnú sústrasť. Ale v ten istý deň aj tam boli teroristické útoky. Desiatky mŕtvych a sústrasť od nás nikde.
Sme afektovaní humanisti, demokrati, mávame Welcome Refugees, iných poúčame o ľudských právach, ale ani tí najaktívnejší marxisti šíriali ceosvetový mier a lásku sa nezaújimajú o smrť druhých, ak to nemôžu využiť pre svoju propagandu.
Utopený Sýrsky chlapček. Citové vydieranie. Medzitým v Iraku, Sýrií, na Ukrajine neprirodzene zomrelo mnoho iných detí, ale nie sú zaujímavé.To, že neskôr vyšlo najavo, že za jeho smrť môže jeho otec, pašerák ľudí, ma pri tejto marxistickej propagande neprekvapilo. Dôležité bolo citové vydieranie.
Toto isté citové vydieranie je s tými vlajkami. Ak si nezmeníš profil, nebudeš neustále opakovať prayforparis, nie si dobrý človek.
Kto menil profil medzi prvými, boli politici a neziskováci za toto nešťastie zodpovední. Ešte si počkajme na ich hromadný pochod po prázdnej ulici, aby nám ukázali svoju obrovskú ľudskosť.
chroch