EN

2. poviedka: MOONKiller

Pokračujeme v zverejňovaní poviedok súťaže Sci-fi poviedka roka 2010. James Astley vošiel do svojej pracovne a pohľadom premeral jej každé zákutie. Sadol si za masívny dubový stôl, na kožené kreslo odkiaľ mal perfektný výhľad na neďaleké akvárium.

Generálny sponzor: Hlavný sponzor:



James Astley vošiel do svojej pracovne a pohľadom premeral jej každé zákutie. Sadol si za masívny dubový stôl, na kožené kreslo odkiaľ mal perfektný výhľad na neďaleké akvárium. Trónilo južnej časti miestnosti a jasno – modré svetlo vytváralo dokonalý kontrast voči potemnelej miestnosti. Zhlboka si vydýchol a rukou si podoprel prešedivenú bradu.
„Ak sa nemýlim, toto som už niekde videl“... ozval sa odrazu hrubým hlasom akýsi muž, postávajúci v prítmí, za stolom kde Astley sedel.
Astley nereagoval, ani ním necuklo. Jediné na čo myslel, boli spomienky, omnoho ťaživejšie než trpká príchuť lacnej whisky, ktorú do seba práve neohrabane hodil.
„Rovnaký, ako váš otec... odmlčal sa na chvíľku ten druhý muž, ale zatiaľ postával obdaleč, v bezpečí svojho tieňa.
„Môj otec? Možno predsa na tom len niečo bude. Ďakujem vám za to, že ste sem dnes prišli.“ Na tvári druhého muža sa objavil pokojný úsmev. Pristúpil až k nemu, na miesto, kde jasné svetlo konečne poodhalilo dosiaľ nepoznanú tvár – no práve vtedy, keď sa stretli ich pohľady, atmosféra v miestnosti náramne zhustla.
„Som rád že ťa konečne vidím, Bryan,“ odvetil muž sediaci v kresle no bol veľmi rýchlo prerušený.
„Rozhodne na to nevyzeráš, namietol Bryan a s rukami vo vreckách, si zrakom premeriaval zbierku drahého alkoholu, umiestneného priamo nad akváriom.
„Kľudne si nalej, chlapče.“
„Vážne?

Astley sa pousmial, keď zbadal Bryanov prekvapený výraz, to ako nadvihol obočie. No pravda bola taká, že Bryan skutočne nepočítal s tým, že ho jeho „zamestnávateľ“ takto príjemne privíta. Rozhodne nie.
No netrvalo dlho a už si aj štrngli. Pohárik s Whisky vypadal rovnako lákavo, ako vyzerala ponuka od Astleyho. A rovnako tak, ako trval moment nervozity od naliatia a priblíženia poháriku k perám, taká istá mu pripadala tá, keď postával pred dvermi tejto pracovne a čakal na to, kým sa mladá, protivná sekretárka v okuliaroch, uráči pustiť ho dnu. Momenty striedané ďalšími. Tenký potôčik potu stekajúci mu po čele – tak zaujímavé, vzhľadom k miestu, kde sa práve nachádzali.
„Musím priznať, zarazilo ma keď si ma prirovnal k otcovi. Celé toto miesto ním dýcha. Ako keby tu ešte stále niekde bol.“
„Určite je, odmlčal sa Bryan a trochu sa napil, je to miesto kde tvoril a to tu bude s ním navždy.“ Astley sa pootočil a len na moment sa pozrel na Bryana. Potom už znovu ponoril svoje oči do tej nepriepustnej, nekončiacej temnoty, ktorá ako tá najčiernejšia noc trónila niekde za oknom. A potom konečne odvetil.
„Vieš, môj otec tu možno bude vždy. No ja som pevne odhodlaný, prebrať to po ňom a začať odznova, rozbehnúť sa inou trasou ale po svojich. Neobzerať sa za minulosťou. Dobre vieš prečo si tu.“
Bryan súhlasne prikývol hlavou. Vôbec nebolo na ňom bádať stupňujúcu sa nervozitu.





„Nech tvoj otec spravil hocijaký krok, vždy vedel do čoho sa púšťa.“
„Myslím, že už bolo dosť rečí o mojom otcovi!“ zvýšil náhle hlas Astley, až sa mu nervozitou zatriasla brada.
„Ja len. Nechcel som ťa...
„Veľmi dobre viem, na čo narážaš, Bryan. Ale nemaj najmenších obáv,“ odvetil náhle pokojným hlasom starší z dvojice. Zároveň držal Bryana za plece a viedol ho na druhú stranu miestnosti. Malý výstupok v stene, nemal pôsobiť vôbec podozrivo. Napriek tomu bol viac než viditeľný. Keď Astley po ňom prešiel rukou a ozvalo sa hlasité „cvak“, Bryan pocítil nepríjemný tlak v krku. Nádherné akvárium bol len dokonalý hologram, ktorý náhle zmizol a obaja muži sa uprene pozerali na niečo, čo mladšiemu z nich doslova vyrážalo dych.
„Niektoré tajomstvá sa oplatí odhaliť,“ precedil krikľavo James. Bryan však ani zďaleka nezdieľal jeho nadšenie a len pomaly ho nasledoval vpred.

Oslňujúca žiara, vychádzajúca z temného kútu, kde ešte pred momentom bolo „typické akvárium“, pôsobila na strnulého Bryana rovnako očarujúco ako záhadne. Odrazu mu nebolo celkom jasné, či je skutočne správne to, čo sa chystal podniknúť. On, najlepší priateľ rodiny, človek, ktorému „mladý“ Astley, dôveroval natoľko, aby mu odhalil azda to najväčšie tajomstvo, ktoré nemohol uvidieť len tak hocikto. Teraz patril k tým málo vyvoleným a nemal s toho vôbec radosť. Už dávno nebol lojálny jeho službám, už dávno patril niekomu inému.
„To, na čo sa pozeráme, na to neexistuje snáď žiadne racionálne vysvetlenie. Verím však, že otec urobil skutočne dobre, keď to sem umiestnil. Aspoň to máme teraz my, že?“
Ani suchý anglický humor však nepôsobil na Bryana uvoľnujúco. Medlil si ruky, čakal na správnu chvíľu, ktorá zatiaľ neprichádzala.

„James, no a práve preto som tu. Aby sme to dokázali vyriešiť.“ snažil sa Bryan slovne prekryť zjavné napätie.
James sa úprimne a zoširoka usmial. „Aspoň niekto my ostal verný, po tak dlhej dobe.“
„Samozrejme. Môžeš mi prosím ťa o tomto artefakte povedať niečo viac?“
„Podľa mnohých dochovaných informácií, ktoré naši vedci po dlhé roky nachádzali všade po zemskom povrchu, je doba jeho výroby datovaný dávno pred pyramídy. Dávno pred všetko, čo si vôbec dokážeš predstaviť. A predsa je tak moderný, predsa je stále funkčný.“
„Zaujímavé... musel uznanlivo prisvedčiť Bryan... no nemáte ani najmenšej potuchy o čo ide?“ James sa na moment odmlčal. Vážnu tvár však čoskoro vystriedal úsmev. Chytil priateľa okolo ramien a odvetil. „ Ani my ľudia nevieme predvídať kroky nás samotných. Ako môžeme vôbec dúfať v to, že sa nám podarí odhaliť zjavne najväčšie tajomstvo, ktoré dávno predchádza našu civilizáciu?“
„Myslíš, že to stvoril boh?“ prehodil pomerne hlúpu otázku Bryan.
„Nie, ja myslím že je to niečo, čo predchádzalo všetkému. Že toto je základný kameň poznania. Niečo, čo dokonca tvorilo bohov.“
Ani tajomné slová Jamesa, ani zvláštne zvuky ktoré vychádzali z toho pra čudesného zariadenia, nič nedokázalo vyčistiť Bryanovu myseľ od momentu, momentu ktorý sa zbehol tak hrozne rýchlo. Niečo, čo vlastne skutočne mohlo byť otázkou aj odpoveďou. Rovnako nezodpovedanou, ako tajomné svetlo, ktoré sa rozhodol skúmať. Ale v službách niekoho iného. Kľačal v tichu, v tme a s krvou niekdajšieho priateľa na rukách. Hľadel na vzdialenú temnotu, v ktorej mizli aj jemné záblesky hviezd. Niečo tajomné naplnilo tú miestnosť. Niečo tajomné pohltilo ten okamžik. Temnota zachvátila jeho srdce. A tam kde nevedel nájsť žiadnu odpoveď, tam si každý budeme musieť položiť otázku. Skutočne tak moc chceme poznať pravdu?...



Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv




Sci-fi poviedka roka 2010

Zasielanie poviedok: do 12. júna 2010
Domáca stránka súťaže



Sponzori súťaže

Generálny sponzor   Hlavný sponzor
 

Sponzori:








Komentáre (24)
TinoArts
Velmi príjemné čítanie, avšak si myslím, že na tak jednoduchý dej až privelmi zdĺhavé. Taktiež sa mi zdá koniec trošku postavený na hlavu (obmedzenie dĺžky príbehu?). No a gramaticky, v pohodičke, až na pár slov, ktoré máš "sčechizované" - "vypadal", "okamžik", "...moc poznať pravdu". Osobne sa mi ale táto poviedka zdá lepšia ako Detektív, teším sa na ďalšie. :)
materik
celkom pekna, trosku klise mena a neporiadok v nich (najprv ho volas Astley, potom zrazu James), ale dobre tajomne je to
tryas
Zaujimave. Ma to pekny potecial aj na dlhsie dielo. Len opravit stylisticke chyby.
r.b.class
preco vsetci pisu anglicke mena,radsej by som cital..kapitan kriznika Jozef Križan sa zobudil po prechlastanej noci v holodeku..apod :D
FoxWear
2 materik: Astley je priezvisko, James krstne meno jednej a tej istej osoby
vacropoli
no jo aj mne tu chýbajú slovenské mená :) už sme všetci online a number one čo?
TinoArts
FoxWear: to je všetkým jasné, ale chaos tam je, a pri viacerých postavách by ten chaos bol obrovský...
siddhi
Docela dobře napsané, čtivé, ale přijde mě to trochu neoriginální. Jinak souhlas s r.b.class, proč psát o angličanech, američanech atd., není přece lepší využít domácího prostředí, domácích jmen. Jsme snad z tych angloamerických textů, filmů atd. natolik zblblý, že nedokážeme ocenit slovenské/české jména a prostředí?
rozok
Neviem prečo, ale zaspal som pritom :-(
Ján Kurej
Velmi pekne.
C1cOo
anglicke mena su tam asi preto ze slovakom by taky artefakt nikdy do ruk nepadol... to by bolo az moc scifi :D
FoxWear
no, po tretom precitani vam musim dat za pravdu, ze je v tom trochu chaos
roob
kokos niektore vety som musel 3x precitat aby som vedel o co ide. Toto bud nepisal slovak, alebo to je strojovo prelozeny cudzojazycny text alebo bohvie co. Pointa pribehu je zjavne vrazda majitela artefaktu, ale ta je odbita 1 vetou a ta omacka okolo roztiahnuta na celu poviedku. Malo to byt opacne.
pipo
„Aspoň niekto my ostal verný, po tak dlhej dobe.“ v tejto vete mas chybu. inac zaujimave citanie, sice z uvodu nudne, ale paci sa mi ze dej nie je ukonceny a dava priestor na zamyslenie
r.b.class
toto nesmerujem na poviedku...to ze si sami poanglictujeme vela slov je nie cool ale na hovno..narodne sebavedomie je minimalne..viem si celkom dobre predstavit ako sa v SR o 50 rokov hovori dvoma uradnymi jazykmi a madarcina nebude ani jeden..inak celkom dobry namet na scifi...:)
r.b.class
ale zas je logicke ze sa raz bude hovorit na celom svete jednym uradnym jazykom...
charonme
Na fore su gramaticke chyby v pohode. V recenziach a inych clankoch sice bolia, ale na takejto hobby stranke sa daju prezit. Ale v sutaznej poviedke? Inak tak ako prva poviedka pripominala film I Robot tak tato mi pripomina 2001
Pavol Bobik
@charonme: Autorom poviedky s gramatickymi chybami vraciame dovtedy, pokial nie su bez chyb (uz bol aj pripad, nie tato poviedka, ked to bolo 4 krat). Avsak, slang, narecove vyrazy apod./atd. im oznacime a davame na vyber ci to chcu opravit ci nie - castokrat moze ist o autorsky zamer. Niektori to opravia, niektori nie, niektori na mail neraguju. Ide o sutaz, my sami NEMOZME korigovat/vylepsovat sutazne texty - text je LEN A LEN vizitkou autora.
charonme
@RP: "niekto my ostal verný" alebo "nemal s toho vôbec radosť" je slang alebo narecovy vyraz? :) Cechizmy v pohode prezijem, ale tie krive ciarky velmi stazuju citanie.
TinoArts
Anglické mená v každom príbehu štvú aj mňa,...kde sú tradičné mená ako Horatio? :D
Luksa
Tak předně... ano, je lepší používat jména domácí. Já mám rád dávání jmen jako Karel a Pepa... to je prostě klasa. Pak jsem se jako ostatní ztratil v tom dvojjméně, najednou jsem měl chvíli pocit, že jsou tam tři. Ale to by se dalo, nějak jsem to překousl. Ale moc mě to nevtáhlo. Jedná se o kousek něčeho, co by si buď zasloužilo delší povídku, nebo to nestojí za řeč, protože takto se jednalo pouze o zradu, jak již bylo zmíněno výše a ta byla velmi odbyta, takže to bylo jen o kydech kolem, které nakonec nebyly až tak dobré. Hodnotil bych o hůře jak z hlediska nápaditosti, tak z hlediska zábavnosti a popisu než Detektiva.
Lin26
Místo, aby mě to vtáhlo do děje, tak mě spíše poutalo k tomu číst pomalu, abych vůbec pochopila, oč jde. Lehky zmatek v postavách, přestože jsou jen dvě (bohužel mě poněkud dráždící anglická), a příliš zdlouhavý úvod na to, že vlastní zápletka se vešla do posledního odstavce. Cítím v tom jistý potenciál na delší povídku, vypravěčsky to není špatné, jazykově trochu pokulhává, ale nemohu možná úplně správně soudit jako Češka. O bodu byl ale určitě neuvažovala.
kashel
Nie je to zlé, ale fakt tie anglické mená....:)
Sokratin
anglická jména byla to poslední co by mi na tomhle příběhu, da-li se to příběhem nazvat, vadilo. spíš naopak-měla jsem pocit že tohle se neodehrává na území Česka ani Slovenska, takže mi příjde logičtější a hlavně uvěřitelnější ta anglická. ani mi nepůsobila zmatek. co mi ale zmatek působilo byly ne jména, ale jejich nositelé. chovali se k sobě opravdu podivně. přátelství? nepřátelství? zrada? nervozita? proč to všechno? vystupuje ze stínu, ale byl pozván? vlastníkem popíjená laciná whisky a zaměstnanci nabízený drahý alkohol? a nakonec příjde "Velký" závěr, ve kterém je cítit snaha o nějaké závažné filozofické zdělení, které však nepříje. 2001 ani jiný film jsem v tom nenašla, bohužel, asi nic jsem v tom nenašla.
Pridať nový komentár
TOPlist