Ako som sa učil taktovať

Chcel by som sa podeliť o pár zážitkov a následných skúseností, ktoré som nadobudol pri mojich rôznych druhoch pokusov s upgradovaním a taktovaním môjho písacieho stroja. Tento článok nemá slúžiť ako návod, ale skôr ako úsmevná poviedka. Tým, že tento článok dočítate potvrdzujete to, že sa nechcete učiť na vlastných chybách. S odstupom času opisujem moje pionierske začiatky. Neručím za škody spôsobené na Vašom hardvéri pri Vašich pokusoch o pretaktovanie ... Stačili mi tie moje.Dlhšiu dobu som sledoval na internete rôzne články o pretaktovávaní procesorov, pamätí, tunovaní chladenia atď. Po istej dobe sa z toho stal istý druh závislosti. Každé ráno som si poklikal newsky na OC fórach a prestal som s mojimi super kolegami popíjať kávu a diskutovať o práci. Tí začali o mne tvrdiť, že som v poslednej dobe nejaký divný a zamyslený. No mne už v tom čase chodili po hlave dve hlavné myšlienky. Prvá bola, ako môžem zvýšiť výkon môjho domáceho kompu pôvodne určeného na písanie a kompilovanie zdrojákov tak, aby mi plynule bežala aj nejaká tá hra. Ako benchmarky mi poslúžili hry Chicken Invaders, Titan Quest a štart WIN-XP. Však už sú dávno preč časy, kedy v DOS-e útočili štvorčeky na gulôčky a brutálne zvuky príšer „lúdila“ zvukovka typu sieť R2R z paralelného portu. Druhá hlavná myšlienka bola, ako znížiť na minimum hluk produkovaný mojim kompom v obývačke a minimalizovať hanbu spôsobenú fakt škaredým monitorom s ešte škaredším obrazom. Monitor každou sekundou svojho behu neľútostne vraždil moje tyčinky a čapíky. Skôr by som však povedal, že tieto bunky pri pohľade na monitor radšej páchali samovraždu samé.

Pre informácie uvediem moju pôvodnú, „štartovaciu“ zostavu:

Procák: Sempron 2800+ @ 1600MHz
Základňa: MSI K9VGM-V
RAM: 512MB DDR2 @ 533MHz, APACER - single channel
HDD: Maxtor 160GB @ 7200rpm, parallel ATA
VGA: on board
Case & PSU: Mercury
Monitor: CRT, 14 pacov, No-name – odporný vekom zažltnutý kus

Jasnačka, teraz si poviete že tuning tejto zostavy by vyzeral asi nasledovne: Pacnúť všetko z okna a vysoliť asi tak pade na nový komp. Lenže ja, nedočkavý streso, som nevydržal šetriť dlhšie a po mesiaci som bežal do najbližšieho pc shopu. Tu som kúpil za 1500 slovenských „našlapanú“ PCIE 16x kartu s až 512MB grafickej pamäte a čipom EAX550. Z nej som sa radoval asi tak 38 mikrosekúnd po spustení benchmarkov. Hluk, trhanie, a ešte tri-krát toľko. No čo, však Titan Quest v stredno-minimálnych detailoch - čoby pôvodných, mi polotrhano pobeží a Chicken Invaders sme už s mojou polovičkou prešli. Prínos mojej novej „našlapanej“ grafiky bol asi iba vo zvýšení spotreby a hlučnosti celej PC zostavy.
Chladič grafického čipu bol smiešne zohnutý plech s asi milión otáčkovým ventilátoríkom, ktorý do celkovej ventilátorovej kakofónie sadol ako „riť na šerbeľ“. Neskôr som v správcovi hardvéru prišiel na to, že grafický čip na základnej doske je tiež EAX550. Sakra! No nič to.

Pošetril som nejaký ten mesiac-dva a počas toho som sa rozhodol fundovane investovať. No a kam inam ako zasa do zvýšenia rýchlosti môjho kompu.Tento krát to mala byť RAM-ka. A keďže môj „Semprůnek“ nepodporuje 800MHz RAM, rozhodol som sa kúpiť single 1GB @ 667MHz, a ako ináč high-end od A-DATA s časovaním (5-5-5-21). No to (časovanie) som však zistil zasa neskôr. Tým sa iba potvrdilo to, že moje vizionárske a kombinačné schopnosti a výhľad do budúcna sa rovnajú nule. Moje brutal benchmarky, čo by štart systému a trhanie Titan Questu (TQ) prešli na výbornú. Bootovanie kompu bolo zrazu asi o 15 milisekúnd kratšie, no ja som si to všimol! Hra TQ mi „fachala“ so starými nastaveniami o niečo menej trhane. Z 8 fps mi stúpol výkon kompu na všimnuteľných, až priam neuveriteľných 9fps. Spomalený film sa nechytá. Nešlo by ani o to, že som teraz mal 1,5Giga ramky no skôr o to, že celá bežala na 533Mhz s absolútne komediálnymi časovaniami, no hlavne v dvojkanálovom režime. Nárast výkonu o viac ako 10 percent pripisujem obrovskej výkonovej rezerve môjho Semprona, ktorý dovtedy bežal iba na 64b šírke pamäťovej zbernice, takže jeho potenciál nebol využitý.

Až teraz, s odstupom času som si uvedomil aký brutálny upgrade som spravil. Jeden modul 1GB @ 667MHz a druhý 512Mb @ 533Mhz. Jednoducho radosť časovať a adresovať tieto dva sticky. Byť procákom tak by som mal chuť takéhoto tunera minimálne skopať všetkými nožičkami do zadku. Ja som sa však nedal.

O to viac som sa po tomto upgrade zaťal a našetril som na 17-tku LCD-čko. Však aby monitor nezaostával za grafikou. Túto kúpu si všimla už aj moja manželka – to je však na inú story... :) S odstupom času tento nákup hodnotím ako dovtedajšiu prvú podarenú kúpu. A s istým oneskorením aj moja polovička. Obraz jedna báseň, latencia 8ms, spotreba 27W. No a hlavne, začal som konečne lepšie vidieť. Každá návšteva si konečne začala myslieť že mi to vývojárstvo a občasné programovanie PIC-iek začalo konečne vynášať. Po tejto kúpe som zasa začal uvažovať nad tým, ako ešte vylepšiť komp.

Moja spásonosná myšlienka predať pôvodný HDD 160GB a kúpiť 2 x SATA2 WD 250GB sa stala po niekoľkých mesiacoch skutočnosťou. Zasa s odstupom času jedna dobrá kúpa. Môj pôvodný zámer spraviť RAID0 na nárast výkonu HDD však stroskotal na možnostiach základnej dosky. Tá čoby low-cost high-end poskytovala iba SATA1. RAID0 pole zadefinuješ v BIOSe jedna báseň. Aj ho spravíš, no po niekoľko násobnom inštalovaní WIN-XP (F6...) a následnom niekoľko násobnom nenabootovaní som sa na to vykašľal. Všetko som teda zazálohoval na DVD a poďme na upgrade. Samozrejme keď moja milovaná manželka nebola doma, aby nevidela svojho sfanatizovaného polovičkoša ako sa zasa hrabe v PC. Hlavne mi však išlo o to, aby sa ma nezačala veľmi vypytovať odkiaľ a za koľko. Takže RAID0 sa nekonalo a celkom dobré a moderné HDD som downgradoval na 150Mb/s, teda boli limitované hypermarketovou základnou doskou (toto som si tiež uvedomil neskôr). Tak aspoň sú tiché a moje štandardné benchmarky ostali bezo zmien.

Keďže som mal občas nejaký ten voľný čas a moja manželka nebola doma, spravil som upgrady ventilátorov. Najprv som prasprosto vycvikol sitko za ventilátorom na PSU. Podľahol som svojej autosugescii, že komp je tichší. No nie nadlho. Ventilátor som odpojil, vymontoval a kúpil jeden ultratichý fan12 za akciových 200 kačiek v našom „našlapanom“ pc shope. Trochu som si pocvičil s nožnicami na plech a vrtačkou a razom bol tento fan12 namontovaný na škatuli PSU. Hneď na druhý deň som naň musel spraviť teplotnú reguláciu. Nie ani tak z dôvodu hluku :-), júj však načo by mi bolo 60 kubíkov vzduchu za hoďku.
Taktiež moja grafika sa v tomto období dočkala upgradu. A to v podobe obrovského pasívu z celeronu 700-vky. Ventilátorík som nechal pôvodný - milión otáčkový, no zapojil som ho cez 27 ohmový odpor. Hluk kompu som mal zrazu pod kontrolou. No pri mojom TQ benchmarku mi to občas ešte seklo a tak som zo skrinky vylámal krycie pliešky pre PCI kary a pridal na zadnú stenu ešte jeden 24V ventilátor pripojený tiež na teplotnú reguláciu. Zrazu som si mohol dovoliť v tomto teste už aj rozlíšenie 1024*768. Pozor, a to bez sekania mojich 10fps na nulu.

No a prišlo niečo, na čo som dlho čakal.

Po niekoľkomesačnom odkladaní peňazí som sa zmohol na vtedy dosť drahý procák X2 5200+ (cena 8000+). Razom moje štandardizované benchmarky dostali pohyb a privítal som medzi ne „prográmek“ Super PI a to hneď dvakrát. Jednoducho nádhera. Všetko zrazu šlo. A to sakra rýchlo. Normálne ma ten komp začal celkom baviť. Teraz bol limitujúci faktor výkonu môjho kompu už len PSU, RAM chladenie a grafika. Zabudol som však pripomenúť, že som si stihol medzičasom (cca 2 mesiace) našetriť na základnú dosku. Kúpil som si ASUS M2N SLI DELUXE. V testoch dopadla dobre, komplet pasívne chladenie, moderné rozhrania 6x SATA2... Však čo keby som chcel náhodou ešte druhú grafiku. Zabudol som spomenúť, že na základni od MSI som v pohode nataktil Semprona na 232 MHz FSB a RAM-ke som dal 1,9V namiesto 1,8V a všetko šlo. Týmito zmenami som však vyčerpal neuveriteľné taktovacie možnosti tejto dosky. S X2-jkou som to však radšej neskúšal.
Boxové chladenie overclocknutého CPU nie je vraj najlepšia voľba. Kúpil som teda AC Alpine 64. Celkom tichý a účinný, ale iba s dobre vetranou skriňou. Jeho dosť hrubý povrch som zalapoval do skoro zrkadla, aby som znížil tepelný odpor vplyvom zle dosadajúcich chladiacich plôch (teda skôr nerovnosti).
Pokračoval som však stále v kolotoči myšlienok na lepšie a čo najtichšie chladenie. Nedalo mi to a vypočítal som si vodný pasívny chladič na overclocknuté CPU + nejakých cca 200W navyše – to kvôli zámeru kúpiť novú grafiku. Takže to bolo jednoduché: 300 l/h čerpadlo 2 metre štvorcové medeného plechu, nejaké tri metre medených rúrok a ešte všeličo iné. Tieto veci mi mali zaručiť pasívne (bez ventilátora na výmenníku) vodné chladenie s brutálnym výkonom. A keby dačo, fuknem pod výmenník niekoľko pomalobežných ventilátorov a uchladím aj 2kW. Kamaráti v nástrojárni sa divili mojej požiadavke na medený vodný blok na CPU, ale spravili mi ho. Hurá, takže vodu mám skoro hotovú, stačí to už len dať dokopy a komp bude tichý a hlavne nebudem sa ho báť overclocknúť... :-)

No, a prišlo obdobie kedy som si na nete prečítal niekoľko recenzií na sňatie integrovaného heatspreadera z CPU. Moje predošlé výpočty boli správne, hoši udávali zníženie teploty CPU o cca 20 stupňov pri vodnom chladení, nie však pri vzduchu. Mne moja štrúdľa vypľula výsledok 14 kelvinov delta t na prechode čip – pasta – integrated heat spreader (IHS). Priznám sa, že údaje o hrúbke pasty na čipe som si domyslel na 0,2mm a teplotnú vodivosť som dosadil 1W/Km, takže teplotný spád môhol byť aj viac aj menej. V jeden večer som sa definitívne rozhodol. Dám dole ten plech zo Semprona a potom sa uvidí. Prikladám aj fotky ako sa to podarilo. Na samostatné sňatie IHS postačí ostrý nôž a hlavne túžba posunúť sa vpred. Mne sa to podarilo asi za 10 minút. Trochu rezania, potom cmuk čipu a teplovodivej pasty pri oddeľovaní. Heatspreader (IHS) je dolu bez ujmy, čip čistulinký. Plošák a SMD-čka nepoškodené. Teplovodivá pasta ostala vo vnútri heatspreadera a mala fakt cca 0,2mm. Podobala sa viac plastickej gume ako silikónovej paste s prímesou medi, striebra alebo platiny. Vravím si parádička, podarilo sa mi toto. Podarí sa mi aj to... Predpokladám, že viete na čo myslím.
V ten deň, keď som prišiel z práce bol ako každý iný. Akurát som sa nevedel dočkať, kedy dáme deti spať. Spia. Fajn, takže rýchlo dole PC dekel, CPU chladič a CPU von. Začal som obriezku mojej drahej X2-jky. Podľa skúseností na Sempronom, od kraja IHS by som nemal rezať hlbšie ako 4mm – meral som to šublerou. Takže ak sa pre to rozhodnete, nechoďte hlbšie. V cca 5,5mm hĺbke sú na x2-jke SMD-čka. Značka 4mm na noži isto pomôže. IHS som mal úspešne odrezaný a tak som trochu jemnejšie zapáčil nožom. Cmuk sa nekonalo. Znelo to skôr ako škvrk.

Zlomil som mu väz. Čip spolu aj so zdrapom niekoľkých vrstiev plošáku ostali na IHS v jednej ruke, plošák s nepoškodenými SMD-čkami v druhej. Sakra! Hodil som ho do tašky a dlho, predlho som ešte nemohol zaspať...

Na druhý deň som v práci IHS nahrial teplovzdušnou pištoľou a čip som sňal. Zobral som so sebou aj kvapku spájky ktorá kvapla na dlážku. Zistil som že spájka sa topí @ 170-tich stupňoch. Keby som to bol vedel, tak IHS za mierneho páčenia niekoľkých nožov nahrejem a mohol som byť v suchu. Lepšie by však bolo, keby som sa procáku nechytal, iba dal odbrúsiť cca 1mm z hrúbky IHS a urobil si priamo obramok na vodu na IHS z medi. Ten by som potom epoxidom nalepil na procák, dal by som tam dekel s vstupom a výstupom na vodu a bolo by hotovo. Keby som bol vedel, že čip je naspájkovaný. Však teplotná vodivosť takejto spájky je niekoľko násobne lepšia ako tej najlepšej teplovodivej pasty. Takže by sa mi určite viacej oplatilo nechať nacínovaný čip na IHS, teda kompletný procák a priamo vodou chladiť obrúsený IHS. Najväčšia sranda je, že som ten obramok na vodu dal medzičasom robiť.

Mohol som byť za vodou a na vodu, no teraz som na prášky. Fachám na Semprone bez IHS s lešteným AC Alpine 64. Zatiaľ sa mi ho podarilo nataktiť na 2080MHz@1,375V. Test teploty po hodine 100 percentného zaťaženia CPU ukazuje 54 stupňov. Ramka mi beží po odňatí 512MB modulu na cca 850Mhz @ 1,9V (5-5-5-21) s pôvodným deličom. A RAID0 vyskladám až keď prejdem Titan Quest upgradnutý medzičasom na TQ Immortal Throne. Vodu dám dokopy v priebehu 1-2 týždňov. Prerobím na vodu aj PSU. Život ide ďalej. Ďalej budem pokračovať v upgradoch kompu. Šetrím na RAM, CPU a hlavne grafiku. Potom zistím, že je to aj tak staré. Ale „našláplá“ voda mi ostane.

Prosím nezničte si drahý hardware v ošiali upgradu ako ja.

Zostávam s pozdravom.

Ľubo