Jedna z najmysterióznejších záhad starovekého Egypta rozlúštená

Kam zmizla 50 tisícová perzská armáda kráľa Kambýsesa v roku 524 p.n.l.? Podľa Hérodota vstúpila do egyptskej púšte blízko Luxoru kde ju zničila mohutná piesočná búrka a zhltli piesočné duny.

Heródotos vo svojej tretej knihe histórie (časť 3.26) píše, že Kambýses poslal 50 tisícovú armádu aby napadla Amonovu svätyňu v Sívskej oáze. Na pol ceste ju zasiahla a pochovala piesočná búrka. Názory na to či to tak naozaj bolo sa rôznia. Piesočná búrka nezmaže 50 tisícovú armádu z povrchu zemského bez akejkoľvek stopy. Napriek tomu ju mnohí hľadali a verili, že raz v púšti objavia stratenú armádu aj s jej vybavením.

Egyptológ Olaf Kaper z Leidenskej Univerzity prichádza s iným vysvetlením. Podľa jeho výskumu bola armáda perzského panovníka Kambýsesa porazená. V skutočnosti smerovala k oáze Dachla kde svoj tábor mala armáda egyptského rebelantského faraóna Psammetika III. Ten perzskú armádu prepadol a zničil. Takouto taktikou získal naspäť veľkú časť Starovekého Egypta. Jeho rebélia proti perzskej nadvláde však bola nakoniec porazená a on popravený. 

Kambysésovo zajatie Psammetika III. Perzská pečať zo 6. storočia p.n.l.

V tom čase Perzská ríša smerovala k historickému vrcholu svojej moci. Kambýses spojil Egypt s Cyprom a Feníciou do 6. provincie, takzvanej satrapie Perzskej ríše, ktorých mala táto mimochodom 24. Egypt bol potom viac než sto rokov súčasťou Perzskej ríše. Pár rokov po Kambýsesovi vládu nad Perzskou ríšou preberá Dareios I. Ten je pravdepodobne pôvodcom vzniku záhady, keď správy o porážke svojho predchodcu zmazal z histórie tak dôsledne, že Hérodotos 75 rokov potom vo svojej tretej knihe Histórie mohol prísť len s povesťou o strate armády v púšti. 

Kapper prišiel k vysvetleniu náhodou. Posledných 10 rokov pracoval na archeologickom prieskume lokality Amheida v oáze Dachla. Začiatkom tohto roku rozlúštil celý zoznam titulov Psammetika III. na jednom z blokov starovekého chrámu. Vtedy, ako vraví, mu všetko do seba zapadlo. Bloky chrámu sa zdali byť zo začiatku takzvaného Perzského obdobia a naznačovali, že chrám bol súčasťou pevnosti. Keď si to spojil s tým čo vedeli o Psammetikovi III., vedel už zrekonštruovať čo sa stalo.

Chrámový blok s menom a titulmi faraóna Psammetika III a rekonštrukcia
jeho umiestnenia vo vstupnom portále. Credit: M. Hense

Svoje vysvetlenie zmiznutia armády Olaf Laper prezentoval na konferencii Political Memory in and after the Persian Empire organizovanej Leidenskou Univerzitou v predchádzajúcich dňoch.

Dareios I. na maľbe gréckeho maliara zo 4. storočia p.n.l.

Zdroj: phys.org, www.news.leiden.edu

Ak sa vám článok páčil, podporte ho na vybrali.sme.sk