Slnko sa radikálne zmenilo. Misia na Mars vážne ohrozená

Výrazný pokles slnečnej aktivity je hlavnou príčinou ohrozenia misie na Mars, aj cestovania do hlbšieho vesmíru.

Plánovaná pilotovaná misia na Mars môže byť presunutá aj o niekoľko dekád, kvôli obavám z nárastu intenzity kozmickej radiácie. Cestovanie do hlbšieho vesmíru je preto pre astronautov nebezpečenejšie než bolo doteraz. "Správanie Slnka sa v poslednej dobe výrazne zmenilo a teraz sa nachádza v stave, v akom nebolo za posledných 100 rokov. Začalo to ešte v roku 2006, keď sme zaznamenali najdlhšie slnečné minimum a najslabšiu slnečnú aktivitu za celé obdobie skúmania vesmíru." - tvrdí profesor Nathan Schwadron.

Vedci sa domnievajú, že jednou z príčin je, že Slnko možno prechádza do fázy podobnej Maunderovmu minimu. Išlo o obdobie slnečnej aktivity do ktorého naša hviezda prešla v rokoch 1638 - 1715, keď sa na Slnku neobjavovali takmer žiadne slnečné škrvny. Toto obdobie malo vplyv na ochladenie podnebia Zeme a považuje sa za jedno z najchladnejších období posledných dvoch tisícročí, niekedy sa nazýva malá doby ľadová.

Slnečná aktivita klesá, čo znamená, že slnečný vietor v sebe nesie magnetické pole s nižšou intenzitou, klesá jeho dynamický tlak aj hustota. Prečo je táto zmena v charakteristikách slnečného vetra tak nebezpečná pre astronautov?

Slnečný vietor s tvaruje magnetické pole, magnetosféru Zeme.

Galaktické kozmické žiarenie, presnejšie jeho energetické spektrum, je mimo heliosféry konštantné v čase. Pri vstupovaní do heliosféry mu magnetické pole Slnka, jeho štruktúra a nepravidelnosti bránia dostať sa do heliosféry. Čím ďalej je astronaut od hranice heliosféry, a čím je bližšie k Slnku, tým menej kozmického žiarenia na neho pôsobí. Slnko má cyklus svojej aktivity, dlhý približne 11 rokov. Okrem zmien charakteristík slnečného vetra počas neho Slnko produkuje niekedy menej a niekedy viac nepravidelností magnetického poľa v slnečnom vetre. Zároveň s tým sa hýbe aj hranica heliosféry. Počas slnečného maxima je ďalej ako počas minima. A preto počas slnečného minima preniká do vnútornej heliosféry najviac kozmického žiarenia. Počas maxima najmenej.

Odhaduje sa, že ďalší slnečný cyklus bude veľmi slabý a tak je možné, že kozmického žiarenia bude v blízkosti Zeme a Marsu viac. Posádka vyslaná na Mars by počas slnečného minima dostala väčšiu dávku radiácie ako sa doteraz počítalo.

Aj keď sú častice a radiácia zo Slnka nebezpečné pre astronautov, kozmické žiarenie kotré má vyššie energie je horšie a práve pokles aktivity slnečného vetra umožňuje kozmickému žiareniu pôsobiť intenzívnejšie. Pre astronauta vstupujúceho do hlbšieho vesmírneho priestoru je zdravotné riziko oveľa väčšie ako pre astronauta napríklad na ISS, ktorého chráni magnetické pole Zeme.

Astronauti pracujúci na ISS sú relatívne dobre chránení magnetickým poľom Zeme. Astronauti z Apolla, ktorí navštívili Mesiac mali svoje vychádzky načasované na vhodné časové obdobia aj kvôli zníženiu radiačného rizika. V tom období však nebol zaznamenaný pokles slnečnej aktivity a tak boli podmienky o niečo lepšie ako v súčasnosti. Profesor Schwadron s jeho tímom získali dáta z detektoru nazvaného CRaTER (Cosmic Ray Telescope for the Effects of Radiation), ktorý je súčasťou sondy obiehajúcej Mesiac LRO (Lunar Reconnaissance Orbiter).

CRaTER má mimo iných cieľov skúmať účinky kozmického žiarenia na astronautov. Riziko smrti vyvolané radiáciou v medziplanetárnom priestore je pre 30 ročného muža 3% ak jej bude vystavený 400 dní. Odhad týkajúci sa ďalšieho slnečného minima počíta s tým, že počet dní s rovnakým rizikom sa skráti o 20% vplyvom navýšenia intenzity kozmickej radiácie. Pre 30 ročnú ženu je to 300 dní mínus 20% počas odhadovaného nasledujúceho minima. Misia na Mars je ohrozená preto, lebo cesta tam a späť trvá pri najlepšom 1 rok. Prirátať musíme aj čas strávený na Marse, čím sa astronauti dostávajú nad kritickú povolenú hranicu.

Zdroj: theregister.co.uk