Najnovšia fotografia Jupitera

Hubblov vesmírny teleskop (HST) odhalil detaily oblačnosti usporiadanej do pásov v rozdielnych šírkach najväčšej planéty našej Slnečnej sústavy. 

Tieto pásy sú vytvárané vzdušnými prúdmi, ktoré vanú odlišným smerom v jednotlivých šírkach. Svetlé oblasti – tzv. zóny, sú oblasti vysokého tlaku, kde atmosféra vystupuje vyššie. Tmavšie oblasti sú oblasti nízkeho tlaku, kde vzduch naopak klesá nadol a sú označované ako pásy. Svetlejšie pásy naviac obsahujú vyššie koncentrácie čpavku než tmavšie oblasti.

Dlhodobé búrky sa na tejto planéte vyskytujú v miestach, kde sa protichodne vanúce vetry zo západu na východ alebo opačne, vzájomne ovplyvňujú. Charakteristickým rysom Jupitera je tzv. Veľká červená škvrna (Great Red Spot, GRS), čo je dlhodobá búrka približne vo veľkosti Zeme. V minulosti bola dokonca 3-krát väčšia. Množstvo veľmi malých búrok vyzerá ako bielo alebo hnedo sfarbené eliptické útvary – tzv. ovály. Búrky na Jupiteri môžu existovať menej než niekoľko hodín alebo naopak vydržia v atmosfére planéty aj niekoľko storočí.

Credit: NASA, ESA, and A. Simon (GSFC)

Publikovaná fotografia planéty Jupiter bola zhotovená v dobe, kedy sa tento plynný obor nachádzal vo vzdialenosti 670 miliónov kilometrov od Zeme. V tomto čase bol Jupiter v opozícii, čo znamená, že Slnko, Zem aj Jupiter sú zoradené do jednej priamky, pričom sa Zem nachádza medzi Slnkom a Jupiterom. Vtedy je táto planéta najbližšie k Zemi, pričom jeho pologuľa privrátená k nám je celá osvetlená Slnkom. Jupiter vtedy vyzerá na nočnej oblohe jasnejší a astronómov umožňuje vidieť väčší počet detailov v jeho atmosfére.

HST pozoroval Jupiter pomocou kamery Wide Field Camera 3 (WFC3), ktorá umožňuje pozorovanie v oblasti ultrafialového, viditeľného a infračerveného žiarenia. Navyše vďaka tomu, že sa Jupiter nachádzal tak blízko, sú na fotografii rozlíšiteľné detaily menšie než 130 kilometrov.

Zdroj: phys.org