Staroveká DNA odhaľuje pôvod Minojcov a Mykénčanov

Minojská civilizácia a jej náprotivok na gréckej pevnine, Mykénska civilizácia, boli prvými gramotnými spoločnosťami Európy a kultúrnymi predkami neskoršieho klasického Grécka. Nad otázka pôvodu Minojcov a ich vzťahu k Mykénčanom si výskumníci už dlho lámu hlavu. 

Článok zverejnený aktuálne v Nature naznačuje, že Minojci, neboli nedávno prichodzí, pokročilí cuzdinci, ale mali hlboké korene v Egejskej oblasti. Primárnymi predkami Minojcov a Mykénčanov boli populácie z neolitickej Západnej Anatólie a Grécka a obidve skupiny boli vzájomne a aj s modernými Grékmi veľmi prepojené.

Minojci a Mykénčania zaujímajú dôležité miesto v histórii Grécka a Európy. Minojska civilizácia (od roku 2600 do 1100 p.n.l.) bola s ich Lineárnym písmom A prvou gramotnou spoločnosťou v Európe. Pretože Lineárne písmo A a hieroglyfické znaky použivané na Kréte neboli nikdy rozlúštené, pôvod jazyka, ktorý reprezentujú, nie je jasný, ale odhaduje sa, že je odlišný od pôvodného gréckeho. Minojska Kréta je miestom, kde sa odohrávajú mnohé grécke legendy a okamžite vyvoláva obrazy Labyrintu a Minotaura. Mykénska civilizácia (v rokoch 1700 až 1050 pred n.l.) vznikla v kontinentálnom Grécku a nakoniec ovládala blízke ostrovy vrátane Kréty. Ich Lineárne písmo B predstavovalo skorú formu gréčtiny.

Lineárne písmo A na hlinenej tabuľke z Kréty, pravdepodobne 15. storočie p.n.l. (Archeologické Múzeum v Heraklione, Kréta)

Napriek bohatej archeologickej a písomnej histórii pôvod Minojcov dlho miatol výskumníkov. Ich kultúrne inovácie, vrátane prvého európskeho písma, rozsiahlych palácových komplexov a energického umenia, ktoré sa objavuje izolovane na Kréte, viedli k špekuláciám, že sa presťahovali na Krétu z vyspelejšej spoločnosti na inom mieste. Mykénčania, ktorí majú svoje korene v pevninskom Grécku, zrejme prijali veľkú časť minojskej technológie a kultúry, ale nie je jasné, ako obe súviseli. "Chceli sme zistiť, či ľudia, ktorí tvorili minojskú a mykenskú populáciu, boli skutočne geneticky odlišní alebo nie. V akom vzájomnom vzťahu boli? Kto boli ich predkovia? A ako s nimi súvisia moderní Gréci?" hovorí Johannes Krause, riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre Vedu o ľudskej histórii a jeden z korešpondujúcich autorov štúdie.

Na zodpovedanie týchto otázok výskumníci analyzovali údaje o celom genóme od 19 jedincov vrátane Minojcov, Mykénčanov, neolitických jedincov z pevninského Grécka a jedincov z bronzového veku z juhozápadnej Anatólie, ktoré dokázali obnoviť napriek známemu zlému zachovaniu sa ostatkov v Stredozemí. Porovnaním údajov získaných od týchto osôb s predtým publikovanými údajmi z takmer 3000 ďalších, starých i moderných vzoriek, dokázali objasniť vzťahy medzi týmito skupinami.

Výskumníci zistili, že Minojci, boli skôr miestni obyvatelia pochádzajúci z prvých neolitických poľnohospodárov západnej Anatólie a Egejského oblasti, než obyvatelia pochádzajúci zo vzdialenej civilizácie. Zistili, že Minojci a Mykénčania boli veľmi úzko spriaznení, ale s určitými špecifickými rozdielmi, ktoré ich od seba odlišovali. Minojci bronzovej doby a Mykénčania, rovnako ako ich susedia z Bronzového Obdobia Anatólie, odvodili väčšinu svojho pôvodu z neolitickej anatólskej populácie a menšej zložky z východu, súvisiacej s populáciami na Kaukaze a v Iráne.

Freska preskoku býka z Veľkého Paláca v Knossose, Kréta. (Originál je v Archeologickom Múzeu v Heraklione, Kréta)
By Lapplaender - Own work, CC BY-SA 3.0 de, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=5880046

Predtým neznáma migrácia?

Predtým sa predpokladalo, že tento východný rodokmeň prinesený do Európy stepními pastiermi zo severu, ktorí sami zdieľali tento východný pôvod. Napriek tomu, že Minojci majú toto východné dedičstvo, nevykazujú genetické dedičstvo zo severskej populácie. Na druhej strane, v Mykénskom pôvode sú dôkaz východného aj severného genetického dedičstva. Znamená to, že aspoň v niektorých prípadoch toto východné dedičstvo z Kaukazu a Iránu prišlo do Európy samo, možno aj prípadnou neznámou migračnou udalosťou. Tiež naznačuje, že migrácia severných stepní pastierov sa dostala až do pevninského Grécka, ale nedosiahla Minojcov na Kréte.

Štúdia pomáha stanoviť hranice času príchodu východnéch aj severných predkov. "Neolitické vzorky z Grécka až do Posledného neolitu, približne v roku 4100 pred naším letopočtom, nemajú ani jeden druh pôvodu, čo naznačuje, že zmes, ktorú sme našli, sa pravdepodobne vyskytla počas časového okna medzi 4. - 2. tisícročím p.n.l," vysvetľuje David Reich z Harvard Medical School and the Broad Institute druhý korešpondujúci autor štúdie. Na presnejšie určenie načasovania týchto udalostí budú potrebné ďalšie vzorky zo širších časových období a viacerých geografických miest.

Moderní Gréci sú úzko prepojení so starovekými Mykénčanmi

Moderní Gréci niie sú totožný s populáciou v dobe bronzovej, no sú geneticky úzko prepojení s Mykénčanmi. Moderní Gréci vykazujú ďalšiu prímes spoločnú s ostatnými skupinami a zodpovedajúce zníženie dedičstva od Neolotických Anatólčanov. To naznačuje, že v Grécku existuje veľká miera populačnej kontinuity, ale Grécko nebolo izolované.

"Je pozoruhodné, aký odolný a pretrvávajúci je pôvod prvých európskych poľnohospodárov v Grécku a iných častiach južnej Európy, ale to neznamená, že populácie tam boli úplne izolované. V Egejskom mori sa uskutočnili minimálne dve dodatočné migrácie pred časom Minojcov a Mykénčanov a nejaké ďalšie prídavky neskôr. Gréci boli vždy "prebiehajúcou prácou", v ktorej sa cez veky pridávali vrstvy z migrácii, ale nevymazali genetické dedičstvo populácie bronzového veku," uviedol Iosif Lazaridis z Harvardskej lekárskej školy, hlavný autor štúdie.

Zistenia pomáhajú objasniť niektoré aspekty vzťahov v dobe bronzovej Grécka, ale ponechávajú ostatné otázky otvorené. Vedci dúfajú, že objasnia časové obdobie možného nového prílivu východného genetického dedičstva a logistiku príchodu severného stepného dedičstva - pomaly v priebehu času alebo masovej migrácie - v budúcom výskume.

Článok: Iosif Lazaridis et al, Genetic origins of the Minoans and Mycenaeans, Nature (2017). DOI: 10.1038/nature23310 

Zdroj: www.shh.mpg.de, Nature