Jedna z najpozoruhodnejších inovácií, ktoré predstavila spoločnosť Huawei koncom minulého roka, sa týka patentu na funkčný grafén. Nový materiál prináša zlepšené možnosti chladenia nielen mobilných zariadení v dobe, kedy sa nároky na ich výkon neustále zvyšujú. Na získaní patentu sa okrem čínskej telekomunikačnej firmy podieľal aj laureát Nobelovej ceny či tímy univerzít v Manchestri a Cambridge.
Hardvérové požiadavky mobilných aplikácií, hier či multimediálneho obsahu sú čoraz vyššie a používatelia trávia so smartfónmi čoraz viac času. Prehrievanie zariadení sa preto stalo jednou z kľúčových tém, ktoré výrobcovia riešia. Huawei sa zaradil k priekopníkom v tejto oblasti získaním patentu na funkčný grafén.
Grafén po prvýkrát v priemyselnej výrobe
Grafén je tenká vrstvu grafitu - uhlíkového nanomateriálu s vysokou tepelnou a elektrickou vodivosťou. Má štvornásobne lepšiu tepelnú vodivosť než hliníkové zliatiny a desaťkrát lepšiu ako meď.
Výskum tohto nanomateriálu bol v roku 2010 ocenený Nobelovou cenou, no bolo stále náročné zabezpečiť jeho masovú výrobu a použitie aj z dôvodu vysokej elektrickej vodivosti.
Funkčný grafén má oproti obyčajnému grafénu niekoľko výhod. Je nerozpustný vo vode, schopný zlepšiť tepelnú vodivosť až o 50 % a znižuje teplotu zaťažovaných vnútorných častí o 1 °C.
Ešte dôležitejšie je, že v upravenej (funkčnej) forme je dostatočne stabilný, aby bol vyrábaný priemyselne. Vďaka tejto úprave si masovú výrobu grafénu môže ako prvá spoločnosť na svete pripísať na konto Huawei. V októbri 2018 uviedol čínsky výrobca na trh špičkový herný smartfón Mate 20 X, ktorého komponenty využívajú funkčný grafén.
Vedecké špičky vo výskumnom tíme
Na vývoji nového riešenia sa podieľali významné vedecké kapacity. Od roku 2015 spoločnosť Huawei spolupracovala s vedúcimi výskumnými tímami na univerzitách v Manchestri a Cambridge, ale tiež vedeckými špičkami ako Konstantin Novoselov, držiteľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2010 či profesor A.C. Ferrari z University of Cambridge.
Richard Yu, CEO Huawei CBG (Consumer Bussiness Group), prezradil, že spoločnosť Huawei investovala v priebehu posledných 10 rokov viac ako 44 miliárd eur do výskumu a vývoja nových technológií. Výsledkom tejto investície je viacero pozoruhodných inovácií, a práve patent na funkčný grafén je jedna z nich.
Zdroj: Huawei
Trubadur
Touto vetou ste si úplne istí:-" Má štvornásobne lepšiu tepelnú vodivosť než hliníkové zliatiny a desaťkrát lepšiu ako meď."-? Tepelná vodivosť hliníka je 160-240 W/mK. Tepelná vodivosť medi je 320-390 W/mK. (Tie nižšie hodnoty môže kľudne overiť podľa STN 730540)
Michal Bajánek
tuto informaciu uvadza Huawei vo svojej oficialnej sprave
Trubadur
Odhliadnuc od konkrétnych hodnôt, ak má meď 2x vyššiu tepelnú vodivosť ako hliník, tak látka XY nemôže mať od medi 10x vyššiu vodivosť, keď od hliníka má len 4x vyššiu... Tu už narážame na elementárnu logiku. Veď skúste zo srandy napísať Huawei, či dané tvrdenie prišlo ako predpis z najvyššieho politbyra, alebo ako si to teda máme vysvetliť, a nepochybovať o tom...
Miro
Si ma predbehol :) a ten argument, ze to bolo v oficialnej sprave .. Neviem, ci sa mam smiat alebo plakat pan "redaktor"
suxi
ja tam vidim spominane hlinikove zliatiny, nie cisty hlinik...
Trubadur
No ak najvýznamnejším vodičom a teda i chladičom je hliník, tak chápem, že sa to volá zliatina hliníka, ale potom nepredpokladám diametrálne odlišnú vodivosť od hliníka, a už vôbec nie približujúcu sa vodivosti medi, keďže ta je uvedená explicitne. Zároveň platí, že čím sú v látke v atómovej mriežke kovu tesnejšie pri sebe, tak vodivosť bude lepšia. Ergo pridaná latka do zliatiny s hliníkom by väzbu mala “stesnovat”, a to by mohla byt zaujímavá téma na článok na tomto webe, že vlastne čo a s akými vlastnosťami sa používa na výrobu klasických chladičov. Ale nepredpokladám, že sa to priblíži medi. Preto sú medené chladiče dobré, ale zároveň drahé, lebo med je ako surovina drahšia.