Podľa výsledkov výskum zverejneného v časopise PNAS nexus, sú jazyky z horúcich oblastí hlasnejšie než jazyky z chladnejších oblastí. Výskum zahŕňa 5293 jazykov a určoval v nich podiel zvučnejších hlások. To sú také, na ktorých vyslovenie je potrebné viac energie. Napríklad a je zvučnejšie než p.
Ukázala sa jasná spojitosť medzi výskytom zvučnejších hlások a geografickou šírkou, jazyky v trópoch mali väčšie zastúpenie zvučnejších hlások. Existujú aj výnimky, ale jazyky trópov sú v priemere zvučnejšie, ako jazyky chladnejších podnebí.
Jedným z dôvodov je, že v suchom vzduchu je potrebné na vyslovenie hlások viac energie a tak chladnejšie podnebie so suchším vzduchom ovplyvňuje jazyk smerom k menej zvučným hláskam. Na takéto prispôsobenie sa podnebiu jazyk potrebuje stáročia alebo dlhšie obdobia.
Tlačovú správu o výskume nájdete na tejto stránke Univerzity v Kieli.
Článok v časopise PNAS nexus nájdete na adrese https://dx.doi.org/10.1093/pnasnexus/pgad384
Obrázok: Globálna distribúcia priemernej hlasitosti jazykov (Mean Sonoriy Index, MSI) v 9 179 jazykových variantoch z databázy ASJP. Červené bodky označujú vyššie a modré bodky nižšie indexy. Farba plôch predstavuje priemernú ročnú teplotu. Credit: @ Tianheng Wang, Søren Wichmann et al.: Temperature shapes language sonority: Revalidation from a large dataset, PNAS Nexus, 2023
Add new comment