Budú 3TB disky predstavovať revolúciu?

Nemecký elektronický obchod hardwareschotte.de pridal na svoj zoznam produktov aj dva 3TB disky, od Seagate a Western Digital. Za 3TB diskami je však niekoľko problémov, o ktorých väčšina ľudí nemá ani tušenia. Bude Váš systém schopný používať takýto disk?
3TB budú predstavovať do istej miery míľnik na PC. 32-bitový operačný systém ich totiž ani poriadne nenaadresuje, zatiaľ sa z týchto diskov nedá nabootovať bez toho, aby bola ich kapacita obmedzená.

Problém spočíva v niekoľko desiatok rokov starých štandardoch, ktorých sa stále držíme. Trochu si priblížime, ako to na disku vlastne vyzerá. Disk je rozdelený na sektory o veľkosti 512 bajtov. Aby sme vedeli s týmito sektormi pracovať, musíme ich vedieť adresovať, a na to nám slúži tzv. Logical Block Addressing (LBA), ktorá mala do roku 2002 28 bitov, kedy bola zavedená 48-bitová LBA. Mnohí si určite pamätáte, že na starých počítačoch nechceli ísť disky s väčšou kapacitou ako 137GB - práve limit 28 bitov LBA. LBA48 je ale schopná naadresovať až 128PB (128 tisíc TB), tak v čom je problém?

Prvým problémom je tzv. Command Description Block, čo je štruktúra SATA rozhrania použitá pri komunikácii systému s diskom pri vstupno-výstupných operáciach, obsahuje informácie okrem iného o tom, s akým sektorom sa vykonáva určitá činnosť. Exsituje niekoľko variant tohoto bloku čo do veľkosti (4, 10, 16 a 32 bajtov), pričom aby bolo možné komunikovať s diskom o kapacite väčšej ako 2048GB, je nutné, aby operačný systém podporoval aspoň 16-bajtové CDB. 16 a 32-bajtové CDB majú totiž až 8 bajtov (64 bitov) vyhradených pre adresu, z čoho nejakým spôsobom vzniklo označenie "LBA64", avšak LBA zatiaľ takýto štandard nemá, používajú sa 48-bitové adresy (resp. 48-bitová adresa s prefixom 16-tich núl). CDB s veľkosťou 10 bajtov a menej majú len 4 bajty vyhradené pre adresu sektora, teda len 32 bitov. Znie to ako maličkosť, ale podľa Seagate si 32-bitové operačné systémy s touto adresáciou neporadia, potrebujete jednoducho 64-bitový systém - Windows Vista alebo 7 (Linux je samozrejme tiež alternatíva). Windows XP, hoci aj v 64-bitovej verzii, si s diskami väčšími ako 2.1TB neporadí, a údajne 3TB disk rozpozná s kapacitou iba 990GB.


Druhý problém sa nazýva Master Boot Record (MBR), čo je tabuľka partícií uložená na kažom disku. Tá totižto obsahuje len 32-bitové záznamy pre adresy sektorov (napr. počiatočný sektor partície), preto keď spočítate veľkosť najväčšieho MBR-kompatibilného disku (2³² 512-bajtových sektorov), vyjde Vám 2048GB. A máme opäť problém. MBR nie je jedinou existujúcou tabuľkou partícií - ako riešenie existuje GUID Partition Table (GPT). Vďake nej je možné vytvárať prakticky neobmedzené množstvo partícií, navyše používa 64-bitové adresovanie sektorov. No kvôli BIOSu momentálne nie sme schopní nabootovať z disku s tabuľkou GPT, vznikla totiž ako súčasť štandardu EFI a BIOS je na GPT jedoducho krátky. V tomto je Apple značne popredu, všetky tu menované problémy sa platformy Mac netýkajú, Apple už dávno používa GPT a EFI, potobne aj platforma Intel Itanium (IA64), ktorá využíva EFI. Výrobcovia dosiek už pomaly experimentujú s nástupcom BIOSu, napr. Asus alebo MSI, ale netreba čakať masívny "boom" - problém je, že všetky "features" BIOSu, ktoré výrobcovia dosiek používajú a vyvíjajú roky, musia odznova prepísať a odladiť pre EFI. A to trvá. Ďalší problém s GPT je, že ho nepodporujú všetky operačné systémy, aspoň na sekundárnom disku - 32-bit XP je opäť mimo hru, treba aspoň 64-bitové Windows XP, Vista alebo sedmička (stačia 32-bit), podpora u Linuxov taktiež nie je 100%, záleží od distribúcie. Tak to ale s "novými" štandardami býva.

(prehľadová tabuľka o tom, čo treba k používaniu diskov väčších ako 2.1TB)
 

Vyrobiť 3TB disk nie je technologický problém, avšak bude problém ho predať, nakoľko systémov, kde pobeží plnohodnotne, je ozaj málo. Treba na to ideálne 64-bitový Windows Vista/7 a dosku s EFI (ak chcete z neho aj bootovať), prípadne počítač od Apple.