Spôsobil potopenie Titanicu Mesiac?

4. januára 1912 bola naozaj nezvyčajná noc aká nenastala posledných 1400 rokov. Mesiac, Slnko a Zem boli vo veľmi vzácnej vzájomnej konštelácii, ktorá možno stojí za potopením Titanicu.

V tú januárovú noc bol Mesiac na 6 minút najbližšie k Zemi za posledných 1400 rokov. Navyše bol práve spln. Zároveň sa Slnko a Mesiac nachádzali v línii, ktorá umocňovala ich gravitačné pôsobenie na Zem a aby toho nebolo málo tak deň predtým bola Zem najbližšie k Slnku na svojej celoročnej ceste okolo neho. Silové pôsobenie tejto konfigurácie maximalizovalo prílivové sily v oceánoch.

David Olson a Russell Doescher z Texaskej univerzity sa zaoberali hypotézou oceánografa Fergusa Wooda podľa ktorej zvýšený výskyt ľadovcov na trase Titanicu v apríli 1912 bol spôsobený silovým pôsobením Mesiaca. Ich výskum ukazuje, že ľadovec, ktorý sa v apríli nachádzal v plavebnej šírke Titanicu sa pravdepodobne oddelil z Grónska práve v januári 1912. Mesiac tak bol zodpovedný za neobyčajne vysoký výskyt ľadovcov južne od Newfoundlandu práve keď do oblasti na svojej prvej ceste cez Atlantik vplával Titanic.

"Untergang der Titanic" Willy Stöwer, 1912

David Olson sa podobnými historickými záhadami, či ako hovorí forénznou astronómiou, zaoberá už dlhšie. Na základe analýzy prílivových síl určil exaktný dátum invázie Júlia Cézara do Británie. Potvrdil tiež príbeh Mary Shelley autorky klasického gotického hororu Frankensteina, ktorú mal k jeho napísaniu inšpirovať Mesiac v splne.

Výsledky aktuálneho výskumu, ktoré budú publikované v aprílovom vydaní magazínu Sky & Telescope tak môžu ubrať z viny pripisovanej kapitánovi Titanicu Edwardovi Smithovi. Išlo o najskúsenejšieho kapitána White Star Line, no nemohol predpokladať tak vysoký výskyt a veľkosť ľadovcov vo svojej plavebnej dráhe.

Ľadovec, ktorý mohol mať na svedomí Titanic. Fotografia nasnímaná z paluby lode Prinze Adelbert nasledujúce ráno po potopení Titanicu pár kilometrov od miesta potopenia.