Falcon 1 a úsvit privátneho kozmického priemyslu

Pred pár hodinami sa odohrala udalosť, ktorá pravdepodobne bude raz históriou vnímaná ako jeden z dôležitých krokov pri rozvoji privátneho kozmického priemyslu. Ak vás zaujíma príbeh kozmického Ryanairu, príbeh o možnom urýchlení nášho prenikania do kozmu, tak čítate správne riadky. Spomenieme aj prvý kozmický hotel, či to kde a za koľko si môžete kúpiť letenku na Mesiac. Falcon 1 pred pár hodinami úspešne odštartoval, prečo je to dôležité, čo tomu predchádzalo a čo bude nasledovať sa dozviete v nasledujúcom texte.

Príbeh, od internetového biznisu do vesmíru

Disclaimer: Nie že by sa na týchto stránkach nemohol objaviť článok s tématikou kozmických letov, to nie, veď napokon veľkú časť našich čitateľov táto oblasť zaujíma. Tentoraz je tu však aj spojitosť s IT oblasťou a najmä s internetom a tak tento článok vidíme ako vhodný úvod možnej série článkov rozširujúcich obsahové zameranie www.pc.sk.

Príbeh, od internetového biznisu do vesmíru

Celý príbeh začal pred 38 rokmi v Južnej Afrike, kde sa kanadskej modelke a juhoafrickému inžinierovi narodil syn Elon. Od otca pochytil vzťah k počítačom a vlastne k technológiam všeobecne. Nikoho preto asi neprekvapí, že chlapec sa pomerne skoro stretol s počítačmi. Ako 10 ročný sa začal na svojom prvom počítači učiť programovať, a keď mal 12 rokov predal svoj prvý komerčný softvér, počítačovú hru Blaster. Po skončení gymnázia odchádza z domu a emigruje z Južnej Afriky do Kanady, kde sa prihlási na Queen's University, a žije z menej než jedného dolára na deň, privyrábajúc si prácami na čiastočný úväzok. V tejto situácii len ťažko dokáže uniesť poplatky za štúdium, no po získaní štipendia na Wharton School na Pensylvánskej Univerzite, už musí pokrývať prácou len bežné životné náklady. Na Pensylvánskej Univerzite potom získava svoj prvý bakalársky titul z ekonomiky, ktorý dopĺňa ďalším z fyziky nasledujúci rok. Pri spätnom pohľade konštatuje, že práve v tom období si ujasnil tri hlavné oblasti svojho záujmu, internet, čistú energiu a vesmír.

V roku 1995 nastupuje na magisterské štúdium fyziky na Stanforde, z ktorého odchádza po dvoch dňoch, aby spolu so svojim mladším bratom spoločnosť Zip2. Zip2 bola jednou z prvých internetových spoločností zaoberajúcich sa správou obsahu. Zip2 vytvorila a spravovala napríklad stránku prestížneho denníka New York Times. Zip2 ako prvá priniesla mapy s možnosťou vyhľadávania trás medzi dvoma lokáciami, či ako jedna z prvých vybudovala online databázu reštaurácií, mestských sprievodcov a firiem v Spojených Štátoch. V roku 1999 kupuje Zip2 počítačový gigant Compaq za 307 miliónov dolárov. V tej dobe vlastnil Elon Musk spolu s bratom približne 12 percent jej akcií.
 

V tom istom roku zakladá spoločnosť X.com zameranú na online finančné služby. Po roku sa X.com zlučuje so spoločnosťou Confinity, zameriavajúcou sa na platby pomocou Palm Pilot handheldov. Confinity tieto služby poskytovala cez svoju doménu PayPal. Po zlúčení obe spoločnosti vytvorili platobný systém, ktorý sa začal rýchlo rozširovať a stal sa mimoriadne populárnym napríklad na aukciách eBay. eBay sa pokúšal zaviesť svoj vlastný platobný systém Billpoint, založený na systéme rovnomennej spoločnosti, ktorú kúpil v máji 1999 ešte pred vznikom PayPal-u. Avšak PayPal napredoval omnoho rýchlejšie, bol celkovo omnoho úspešnejší a ako prvý dotcom po 11. septembri 2001 zverejnil verejnú ponuku na predaj akcií na trhu NASDAQ. Emisia obsahovala 5.4 milióna akcií s cenou 13 dolárov za jednu akciu. Sedem mesiacov na to, v októbri 2002, eBay kupuje PayPal za 1.5 miliardy dolárov. V tej dobe už 50 percent obchodov na eBay-i prebiehalo cez PayPal. Pred predajom vlastnil Elon Musk 11.7% akcií PayPal-u.

Poviete si, príbehov internetových milionárov je veľa. Takých, ktorí dosiahli úspech s viacerými projektami je tiež viacero (napr. Niklas Zennström). Pravda, no to zaujímavejšie ešte len nasleduje.
 

Elon Musk pri štvrtom štarte Falconu 1. Credit: SpaceX

Elon Musk založil svoju tretiu spoločnosť pár mesiacov predtým, než bol PayPal predaný spoločnosti eBay. V júni 2002 zakladá Space Exploration Technologies (SpaceX). To, o čom SpaceX bude sa však zrodilo približne už rok predtým.
Ak máte toľko peňazí a snahu meniť veci k lepšiemu, môžete sa pustiť do vecí, ktoré vyzerajú na prvý pohľad mimoriadne ambiciózne. A tak v roku 2001 Elon Musk prichádza s projektom Oázy na Marse, ako "pozitívnym, konštruktívnym, inšpirujúcim cieľom" schopným "zjednotiť ľudstvo v kritickom čase". Cieľom projektu bolo, ako príznačne hovorí jeho názov, vybudovanie malého experimentálneho skleníka, miniatúrnej oázy na Marse. Táto mala preveriť možnosti pestovať rôzne plodiny v Marťanskej pôde. Najväčším problémom projektu sa ukázala cena samotného štartu misie. Cena nosiča schopného dopraviť náklad na Mars prevyšuje 20 miliónov dolárov, ktoré plánoval Musk vložiť do projektu. Napríklad štart vhodnej rakety U.S. Delta II stojí 60 miliónov dolárov. Projekt Oázy na Marse týmto padol. A od úvahy, že ak chceme byť skutočne civilizáciou, ktorá expanduje do vesmíru, tak musíme najskôr znížiť ceny za dopravu materiálu mimo Zeme bol už len krôčik k založeniu spoločnosti, ktorá má toto za cieľ.

Ceny za vynesenie jedného kilogramu materiálu na obežnú dráhu Zeme či mimo nej sa radikálne neznižovala ako sa predpokladalo pred pár desaťročiami. Projekt amerických raketoplánov je dobrým príkladom ako plánované znižovanie ceny za prieskum vesmíru skončilo neúspechom. Úvaha Elona Muska, že veľká časť nákladov kozmických agentúr je tvorená byrokraciou a nákladmi, ktoré sa dajú redukovať, viedla k plánu znížiť cenu za jeden štart nosiča na desatinu súčasných nákladov. Tak prichádza na rad založenie spoločnosti SpaceX. Otázkou bolo, či vstúpi do tohto biznisu sám, len s jeho peniazmi, alebo nájde ďalších investorov. S jeho históriou by našiel investorov pre biznis plán v akejkoľvek oblasti, ako však zistil, okrem jedinej, okrem rakiet. Prvé roky existencie spoločnosti skutočne investoval len sám a minul 100 miliónov dolárov. Až v lete roku 2008 zainvestovala spoločnosť The Founders Fund do SpaceX ďalších 20 miliónov dolárov. Spoločnosť rástla z malej skupinky zamestnancov na 160 zamestnancov v novembri 2005, zrýchľujúc rast na 500 zamestnancov v júli 2008 a ešte rýchlejšie na súčasných viac než 800.
 

Web SpaceX. Credit: SpaceX

V rámci svojho biznis plánu prišla SpaceX s koncepciou dvoch nosičov a jednej kozmickej lode. Ľahkého nosiča s kapacitou vyniesť pár sto kilogramov na nízku orbitu pomenovaného Falcon 1, ťažkého nosiča Falcon 9 a kozmickej lode Dragon. Presnejšie, plánovaný bol aj medzistupeň medzi Falconom 1 a 9, Falcon 5, ale jeho vývoj bol zrušený s cieľom sústrediť kapacity na vývoj Falconu 9.

Ešte než sa pozrieme ako sa spoločnosti darilo ekonomicky a aký úspešný sa ukazuje jej "low cost" model kozmického biznisu, pozrime sa aká bola a aká má byť cesta k jej flotile.


 

Sokol a Drak: Falcon 1, Falcon 9 a Dragon

Falcon 1

Falcon 1 je dvojstupňová raketa, ktorej každý stupeň má jediný motor. Prvý stupeň je vybavený motorom Merlin na tekutý kyslík, navrhnutým tak, aby bol opätovne použiteľný po jeho vylovení z oceánu. Druhý stupeň je vybavený motorom Kestrel, tiež na tekutý kyslík. Celý Falcon 1 je dizajnovaný s dôrazom na minimalizáciu ceny za jeho štart, pri vynesení satelitov na nízku orbitálnu dráhu. Cena za jediný štart sa počas vývoja menila z pôvodne uvádzaných 5.9 milióna dolárov v roku 2005, cez 6.7 milióna dolárov počas rokov 2006 a 2007 až po súčasných 7 a 8.5 milióna za štart verzií Falcon 1 a 1e. Falcon 1 ponúka vynesenie 420 kg na nízku obežná dráhu. Verzia 1e, ktorú prvý štart ešte len čaká, umožní vyniesť na 1010 kg.
 

Falcon 1 vo Washingtone pred budovou Leteckého úradu (Federal Aviation Administration).
Credit: SpaceX

Prvý štart absolvoval Falcon 1 24. marca 2006. Skončil zlyhaním po úniku paliva minútu po štarte. Ako ukázalo neskoršie vyšetrovanie, únik paliva bol spôsobený hrdzavou skrutkou na prívode paliva. Štart prebehol z ostrova Omelek Island (Kwajalein atol, súčasť Marshallových ostrovov), ktorý je odvtedy stálym miestom štartov Falconu 1.
 

Prvý štart Falconu 1. Credit: SpaceX

Druhý štart prebehol po viacerých odkladoch približne rok po prvom, 21. marca 2007. Napriek tomu, že let postihlo viacero problémov raketa dosiahla výšku 289 km a najvyššiu rýchlosť 5.1 km/s (7.5 km/s je potrebných na dosiahnutie nízkej orbity) SpaceX považovala let za úspech, keďže 95% systémov rakety fungovalo po celý čas správne. Prvý stupeň sa nepodarilo nájsť kvôli problémom s nefungujúcim GPS vyhľadávacím zariadením, no podľa vyjadrenia Elona Muska takéto prípady neovplyvnia predpokladané ceny štartov, keďže ekonomický model SpaceX s tým momentálne nepočíta, neskôr by však mohlo opätovné používanie prvého stupňa priniesť citeľné zníženie nákladov. Oba štarty boli platené Ministerstvom obrany Spojených Štátov ako test použiteľnosti rakety pre program DARPA.

Tretí štart sa odohral 3. augusta 2008. Prvý stupeň fungoval úplne bez problémov, oddelil sa od druhého stupňa, ale vďaka zvyškovému palivu v novom motore Merlin 1C, ktoré spôsobilo že motor prvého stupňa bežal dlhšie než sa predpokladalo, došlo k opätovnému kontaktu oboch stupňov, čo zabránilo Falconu 1 dosiahnuť nízky orbit (pekne je opätový kontakt vidieť z tohto video záznamu letu ).
Vyhodnotenie letu ukázalo, že pre úspešné ukončenie budúcich misií postačí predĺžiť čas medzi zhasnutím motoru prvého stupňa a oddelením sa druhého stupňa. Keďže žiadne úpravy neboli potrebné, štvrtý let mohol prebehnúť v plánovanom termíne necelé dva mesiace po treťom štarte. 28. september 2008 pri svojom štvrtom štarte Falcon 1 úspešne dosiahol obežnú dráhu, na ktorú vyniesol 165 kilogramový cvičný náklad.
 

Prípravy a štart štvrtého letu. Nakladanie Falconu 1 v Los Angeles do lietadla C-17 americkej
armády USAF. Nakladanie (vľavo) a let na Kwajalein Atol (vpravo hore). Ako je fotografia vtipne
okomentovaná na stránke SpaceX, výhodou takéhoto letu je, že máte viac miesta pre nohy a máte svoju
batožinu na očiach :) Credit: SpaceX


Mobilné riadiace centrum Hawthorne, California, v popredí Elon Musk (obrázok vľavo). Credit: SpaceX



Štvrtý let Falconu 1. Oddelenie prvého stupňa (horné obrázky).
Odhodenie aerodynamického krytu (dolné obrázky). Credit: SpaceX

Falcon 1 sa tak zapísal do histórie ako prvá raketa s pozemným štartom, ktorá dosiahla nízku obežnú dráhu, ktorej vývoj bol plne financovaný zo súkromných zdrojov.
Jedinou ďalšou raketou privátnej spoločnosti, ktorá je schopná vyniesť náklad na nízku obežnú dráhu je nosič Pegasus spoločnosti Orbital Sciences Corporation, ktorý však štartuje z lietadla vo výške 12 kilometrov.

Skutočný komerčný test však Falcon 1 ešte len čakal. Prvý let platený neamerickým zákazníkom, Malajzijskou vládou, celkovo piaty štart Falconu 1, mal vyniesť na nízku obežnú dráhu mikrosatelit RazakSAT. RazakSAT je Malajzský satelit na diaľkový prieskum Zeme, unikátny svojim umiestnením na nízkej orbite, ktorého vývoj stál 41 miliónov dolárov. Štart bol pôvodne ohlásený na 21. apríl 2009, avšak týždeň pred štartom bol odložený kvôli možnej nebezpečnej úrovni otrasov nosiča pre satelit RazakSAT. Problém, ktorý posunul ďalší štart o 6 týždňov SpaceX vyriešila vibrácie izolujúcim systémom SoftRide spoločnosti CSA Engineering.

13. júla 2009 o 20:35 PDT (14. júla 2009 o 5:35 SEČ) sa Falcon 1 odlepil od Zeme, začínajúc svoj celkovo piaty let. Po minúte a piatich sekundách od štartu prekonal nadzvukovú rýchlosť. Prvý stupeň sa korektne oddelil a motor druhého stupňa úspešne naštartoval a horel nasledujúcich 6 minút. 9 minút a 50 sekúnd po štarte bol satelit RazakSAT navedený na "parkovaciu" obežnú dráhu. Hodinu a pol potom (pol hodinu pred zverejnením tohto článku) prišiel na rad druhý zážih, satelit sa oddelil, dostal na plánovanú obežnú dráhu a mohlo sa začať oslavovať.

Najvýznamnejšie momenty letu zachytáva toto video.


 

Piaty štart Falconu 1 13. júla 2009. Credit: SpaceX

Piaty štart Falconu 1 13. júla 2009. Credit: USAKA

Falcon 9

Falcon 9 je ťažký znovupoužívateľný nosič s plánovanou kapacitou nákladu 9,900 kg alebo 27,500 kg vo verzii Falcon 9 Heavy na nízku obežnú dráhu a 4,900 kg respektíve 12,000 kg na geostacionárnu dráhu. Zároveň je plánovaným nosičom kozmickej lode Dragon. Jeho vývoj spoločnosť SpaceX ohlásila v septembri 2005. Prvý stupeň Falconu 9 je vybavený deviatimi motormi Merlin 1C. Druhý stupeň používa motor Merlin modifikovaný pre fungovanie vo vákuu.
 

Falcon 9 na Myse Canaveral. Credit: SpaceX

Falcon 9 má konkurovať ťažkým nosičom Delta IV a Atlas V. Predpokladaná cena za štart verzie Falcon 9 je 35 miliónov dolárov, pri verzii Falcon 9 Heavy, ktorá bude disponovať dvoma prídavnými deväťmotorovými raketami je odhadovaná cena za štart 78 miliónov dolárov.
 

Deväť motorov prvého stupňa Falconu 9. Credit: SpaceX

SpaceX pre vývoj Falconu 9 kúpila testovaciu základňu skrachovanej spoločnosti Beal Aerospace pri meste McGregor v Texase. 22. novembera 2008 na nej prebehol úspešný test prvého stupňa Falconu 9. Všetkých deväť motorov bežalo správne po celú predpokladanú takmer trojminútovú dĺžku jeho letu.
 

Falcon 9 na Myse Canaveral. Credit: SpaceX

Prvý skúšobný let Falconu 9 by sa mal konať ešte tento rok. Druhý let, finacovaný NASA v rámci programu COTS ktorému sa budeme ešte venovať, už s kozmickou loďou Dragon je tiež naplánovaný na tento rok.

Dragon

Je kozmická loď pre vynášanie nákladov a posádky na nízku orbitálnu dráhu a z nej na Zem. Vo verzii len pre posádku má kapacitu 7 osôb, ako dopravná loď zas 2500 kg v 14 metroch kubických nákladného priestoru (podľa iných zdrojov to bude viac než 3000 kg).
 

Kozmická loď Dragon. Credit: SpaceX

Napriek tomu, že súčasný dopyt NASA a ostatných zákazníkov SpaceX je takmer výhradne na dopravu materiálov na obežnú dráhu, je Dragon dizajnovaný, pripravovaný a testovaný tak, aby spĺňal všetky podmienky aj pre lety s ľudskou posádkou. Vidieť v tom ambíciu SpaceX posunúť kozmický priemysel ešte ďalej než je aktuálny záujem súčasného trhu.
 

Kapsula Dragonu, konštrukčný model. Credit: SpaceX

Počas jeho prvého plánovaného 5 hodinového letu tento rok má byť otestované oddelenie kozmickej lode od Falconu 9, jej zotrvanie na orbite, telemetria, vzdialené ovládanie, orbitálne manévrovanie, návrat do atmosféry a vylovenie návratovej kapsuly z mora. Pri druhom lete, ktorý rovnako prebehne ešte tento rok a potrvá 5 dní bude otestované priblíženie k ISS. Dragon sa priblíži na vzdialenosť 10 km k ISS a otestuje rádiové spojenie so stanicou aby demonštroval možnosť svojho ovládania posádkou stanice. Po absolvovaní tejto primárnej úlohy misie sa vzdiali od stanice a po vykonaní množiny testov sa vráti na Zem. V roku 2010 absolvuje finálnu skúšobnú misiu, keď počas troch dní vykoná všetky typické operácie letu k ISS a späť na Zem.
 

Dragon sa blíži k ISS (vľavo) a pri pristávaní v atmosfére (vpravo). Credit: SpaceX


Dragon vo verzii nákladnej lode a verzii s posádkou. Credit: SpaceX

COTS, budúcnosť & Záver

COTS program

V roku 2005 zverejnila NASA prvú výzvu projektu COTS (Commercial Orbital Transportation Services). Ide o unikátny projekt, ktorý sa po desaťročiach, keď boli lety s ľudskou posádkou len projektami NASA či iných vládnych kozmických agentúr, pokúša dostať do tejto oblasti privátny sektor. S projektom Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), po prvý raz vzniká silný trh pre rutinnú prepravu z a na nízku orbitálnu dráhu, a do tejto chce NASA zapojiť aj komerčný sektor. Veria, že ak pomôžu takýto trh naštartovať, zabezpečia si tým prepravu materiálov a posádok na ISS za nižšiu cenu než dokážu zabezpečiť oni sami či iné vládne agentúry. Veria, že súkromný sektor dokáže priniesť efektívnejší a cenovo výhodnejší systém než dokážu štátne organizácie.

Treba povedať, že nejde len o vieru v cenovú a kvalitatívnu efektivitu trhu. Doba, v ktorej projekt vznikal je doba po katastrofe raketoplánu Columbia. V tom období začalo byť jasné, že program raketoplánov bude musieť byť nahradený bezpečnejším a efektívnejším programom a že lety raketoplánov napriek svojmu plánovanému obnoveniu spejú k svojmu koncu. Po obnovení letov v roku 2005 a súčasnej prevádzke je plánované ich, ako sa zaužívalo hovoriť penzionovanie, stanovené na september budúceho roka. Projekt Constelation, v rámci ktorého je vyvíjaná kozmická loď Orion a nosiče Ares, ktoré majú raketoplány nahradiť bude funkčný najskôr v roku 2014. NASA tak na obdobie 4 rokov nemá vlastné zdroje ako zásobovať a vymieňať posádky na ISS, a počas tohto obdobia by mala dopraviť na ISS 24 astronautov. Aj keď to môžu zabezpečiť Rusi svojimi Sojuzmi a Progresmi (tými len do konca roku 2011), ako tak už robili počas dvoch rokov po katastrofe Columbie a sú aj iné možnosti ako napríklad kozmická loď ATV Európskej Vesmírnej Agentúry (ESA) či japonská kozmická loď vynášaná japonským nosičom H-II, predsa len by bolo dobré mať lacnejšiu domácu alternatívu. Predpokladané náklady, respektíve pridelené prostriedky komerčným spoločnostiam v rámci programu COTS by mali dosiahnuť 500 miliónov dolárov do konca roka 2010 (čo je menej než stojí jediný let raketoplánu). Pre porovnanie, v roku 2007 NASA kúpila dopravu 15 astronautov na ISS spolu s dopravou 5.6 ton materiálov za 719 miliónov dolárov, čo je 48 miliónov za astronauta, alebo ak chcete 144 miliónov za let Sojuzu, ktorý ma kapacitu troch osôb. V máji tohto roku dohodla NASA s Roskosmosom novú cenu za lety po roku 2012, 51 miliónov dolárov za osobu.

V auguste 2006 SpaceX (278 miliónov dolárov) a spoločnosť Rocketplane Kistler (207 miliónov dolárov) vyhrali prvé kolo COTS programu. V jeho rámci má SPaceX preukázať schopnosť zásobovať ISS materiálom a dopraviť posádku na ISS. SpaceX pre COTS zrealizuje druhý a tretí let Falconu 9. Druhý let Falconu 9, bude ako sme už spomínali jeho prvým s kozmickou loďou Dragon. Počas tretieho letu má Dragon pristáť pri ISS.
 

Kozmická loď Cygnus spoločnosti Orbital Sciences Corporation v blízkosti ISS.
Credit: Orbital Sciences Corporation

Ďalšie financovanie spoločností programom COTS závisí od progresu vo vývoji ich nosičov a kozmických lodí. Zmluvu s Rocketplane Kistler NASA zrušila rok po uzavretí kontraktu. Do tej doby Rocketplane Kistler minula 32 miliónov dolárov, zvyšných 175 miliónov dolárov sa vracia do rozpočtu NASA, ktorá na ne vypísala nové kolo súťaže, ktoré vyhrala v januári spoločnosť Orbital Sciences Corporation. SpaceX naproti tomu plní podmienky prvého kola programu COTS, navyše jej snaha zapojiť sa do jeho pokračovania sa dočkala úspešného zavŕšenia.

Tesne pred minuloročnými vianocami NASA oznámila, že SpaceX získala ďalší COTS kontrakt na dopravu materiálov na ISS do roku 2016. Kontrakt na minimálne 1.6 miliardy dolárov zahŕňa minimálne 12 letov s dopravou najmenej 20 ton materiálov. Maximálna výška kontraktu je stanovená na 3.1 miliardy dolárov. Tomu sa povie mať podarené vianoce. Program začal platiť hneď 1. januára 2009 pričom prideľovanie financií je postupné a viazané podľa plnenia cieľov-míľnikov programu. Podobný kontrakt získala aj spoločnosť Orbital Sciences Corporation, čo je presne v duchu tvorby trhu, konkurencie a kontroly nákladov, teda jednej z priorít programu COTS.

Ak teraz vezmeme do úvahy, že cena za štart Falconu 9 v konfigurácii Heavy, čo je konfigurácia pre let s Dragonom je odhadovaná na 78 miliónov dolárov a kapacita Dragona je 7 osôb, črtá sa zaujímavé možné zníženie ceny. Podľa Elona Muska sa v dlhšom časovom horizonte môže táto cena znížiť až na 1,100 dolárov za kilogram. SpaceX ponúka všetkým svojím zákazníkom takzvanú garanciu najnižšej ceny. Podľa posledných prezentácií spoločnosti očakávajú už pri prvých letoch Falconu 9 až päťnásobné zníženie ceny v porovnaní s domácimi konkurentmi.

Budúcnosť & Záver

Privátny kozmický priemysel sa zobúdza. Najočividnejšie to bolo počas minulých rokov vidieť v oblasti kozmického turizmu. Spoločnosti Virgin Galactic, Scaled Composites (vlastnená Northrop Grumman) a Mojave Aerospace Ventures pod hlavičkou The Spaceship Company chystajú turistické suborbitálne lety do vesmíru. Za cenu 200 tisíc dolárov už predali 200 lístkov.
Takýchto spoločností pripravujúcich kozmické turistické lety je viacero, zaujímavou pre čitateľa týchto stránok môže byť Armadillo Aerospace založená Johnom Carmackom. Áno, je to ten istý Carmack ktorý stojí za hrami a hernými sériami Doom, Quake, Wolfenstein atď.
Pokiaľ niektorí svoje kozmické výpravy ešte len chystajú, Space Adventures ich už realizuje a ponúka rôzne typy kozmických turistických skúseností či zážitkov ak chcete. V jej portfóliu sú už prebiehajúce programy viac než týždenných pobytov (9-15 dní) kozmických turistov na ISS, ktoré začali v roku 2001 pobytom prvého vesmírneho turistu Denisa Tita na ISS a pokračovali ďalšími piatimi turistami v šiestich letoch (Charles Simonyi letel dva krát) v cene 20 miliónov dolárov za let. V cene 102,000 dolárov si môžete kúpiť suborbitálny let, čo je výlet na hranicu vesmíru, počas ktorého zažijete pár minút beztiaže a uvidíte hviezdnu oblohu nad a zakrivený povrch Zeme pod vami. Súčasťou ponuky sú aj rôzne kozmonautické tréningy ako napríklad simuláciu letu v originálnom Sojuz simulátore za 15,950 dolárov či dokonca vyskúšanie centrifúgy v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku neďaleko Moskvy za 9,750 dolárov. Čerešničkou na torte je mesačná misia za 100 miliónov dolárov. Ide o oblet Mesiaca na palube vesmírnej lode Sojuz TMA s predpokladanými nákladmi 200 miliónov dolárov, kde jedno miesto je predávané za 100 miliónov. Môžete tak byť prvým kozmickým turistom pri Mesiaci.

Súčasťou plánov turistických letov do vesmíru je aj prvý hotel na obežnej dráhe Zeme pripravovaný spoločnosťou Bigelow Aerospace. Bigelow Aerospace je spoločnosť amerického miliardára Roberta Bigelowa, zakladateľa hotelovej siete Budget Suites of America. Jej vesmírny hotel založený na technológii nafukovacích modulov by mal ponúkať týždenné pobyty za odhadovanú cenu 7.9 milióna dolárov. Prvý modul hotela (Sundancer), základná súčasť prvej komerčnej vesmírnej stanice, má zarezervovaný jeden let Falconu 9 spoločnosti SpaceX v roku 2011. Ak sa ukáže, že všetko funguje správne, a následné moduly (BA-330), ktorých štart je naplánovaný na rok 2012 až 2014 utvoria vesmírnu stanicu, hotel bude môcť začať fungovať. Moduly BA-330, pomenované podľa objemu ich vnútorného priestoru, ktorý je 330 metrov kubických, okrem toho že budú použité pre vesmírny hotel plánuje Bigelow Aerospace predávať za cenu 100 miliónov dolárov za kus. BA-330 má byť využiteľný na výskum a výrobu v podmienkach mikrogravitácie.
 

Obytný modul Sundancer. Credit: Bigelow Aerospace

Biznis plán SpaceX, zhrnutý do jednej vety "zabezpečiť lacnú a spoľahlivú dopravu materiálov a ľudí na obežnú dráhu" prichádza v pravý čas, práve keď vzniká potreba takejto dopravy nielen z vládnej sféry. Zároveň poskytnutím možností sám tvorbu takéhoto trhu stimuluje.

Pozrime si program letov, takzvaný LAUNCH MANIFEST SpaceX na nasledujúce roky. Tento rok to ešte budú už spomenuté dva lety Falconu 9, budúci rok to má byť sedem letov, a nasledujúce roky až do roku 2015 to budú tri štyri lety ročne pre NASA či iné vládne alebo súkromné agentúry a spoločnosti. Samozrejme, tých letov môže byť viac, povšimnime si, že v programe nie sú žiadne lety Falconu 1 po roku 2011. Dôvod chýbajúcich letov Falcona 1 je zrejme jednoduchý. Doteraz sa čakalo ako sa osvedčí pri prvom lete pre komerčného zákazníka a čaká sa ako sa osvedčí jeho verzia 1e počas jej prvého skúšobného letu a následného letu pre Swedish Space Corp.. Ak všetko dopadne dobre, tj. technológia sa osvedčí, objavia sa nové objednávky. Lety Falcona 9 sú naplánované až do roku 2009 vďaka COTS programu NASA.
 

Program letov, LAUNCH MANIFEST SpaceX. Credit: SpaceX

Falcon 1 má za sebou veľmi dôležitý úspešný štart, ktorý tento projekt posúva veľmi blízko k hranici rutinného komerčného používania. Predchádzajúca veta je už súčasťou malého záveru tohto článku, v ktorom sa dá ešte skonštatovať nasledujúce.
SpaceX je zatiaľ jedným z najúspešnejších príbehov privátneho kozmického priemyslu. O tom, že takýto úspech nie je bežný, svedčia osudy spoločností ako Beal Aerospace či Rocketplane Kistler zmienených vyššie v tomto článku. Môžme teda SpaceX naozaj len držať palce, pri prvom štarte Falcona 9 čoskoro a pri všetkých ďalších snaženiach, tak, aby sa naplnilo ich motto, zabezpečiť základný kozmický servis pre NASA aby sa agentúra mohla sústrediť na dôležité ciele ako je Mesiac, Mars a to potom ...