Úvod, vyhotovenie
Ponuka desktopov spoločnosti HP je na našom regióne rozdelená na tri vetvy. Prvou sú elegantné počítačové zostavy TouchSmart s dotykovým displejom, druhou sú domáce počítače Pavilion a treťou, ktorej členom je aj dnes testovaný stroj, je rad Pavilion Elite. Ide o multimediálne počítače vyznačujúce sa vysokým výkonom a úžitkovou hodnotou navýšenou prítomnosťou televízneho tuneru.
VyhotovenieInštalované komponenty našli domov v nerozmernej skrinke typu minitower. Navonok pôsobí vážne malo, človek sa až čuduje, keď si uvedomí, čo je dnu.
Predná maska je vyhotovená z lesklého plastu. Na oko pekné, no v praxi skôr na obtiaž, kvôli rôznym machuliam a odtlačkom prstov, ktoré sa na takomto type povrchu rýchlo kopia. Opticky však pôsobí decentne, uhladene. Pri bližšom pohľade rýchlo zistíte, že skrinka akoby bola šitá počítaču na mieru. Dve 5,25-palcové pozície určené pre optické mechaniky sú skryté za padacími dvierkami s tlačidlom na ich vysunutie na jednom z bokov. V zvyšných dvoch pozíciách bez tlačidiel zakotvila čítačka pamäťových kariet a šachta pre Pocket Media Drive.
Pocket Media Drive je vlastne len obyčajný externý USB pevný disk v ružovom. Vďaka špeciálnemu tvaru sa vám ale do šachty nepodarí vložiť žiadny iný disk, len výrobok od HP. Dôvod pre existenciu takéhoto zariadenia mi však trochu uniká, najmä keď zvážime, že pomer cena/kapacita je v porovnaní s bežnými externými diskami naklonený skôr v neprospech Pocket Media Drive. Výhodou tak vlastne zostávajú len malé rozmery, približne na úrovni peňaženky.
Spodná polovica skrinky je osadená dvoma dvierkami. Otvorením jedných sa dostaneme ku konektorom vyvedeným na predný panel, otvorením druhých k ďalšej Media Drive šachte, tento raz však už pre disky väčších rozmerov.
Pozornejší si všimnú, že perforovaná je viac pravá ako ľavá bočnica. Je to tak z dôvodu, že základná doska sa do tejto skrinky inštaluje dole hlavou, t. j. procesor je orientovaný pod prídavnými kartami, a teda aj k základnej doske sa dostáva z opačnej strany. Pravá bočnica je držaná len skrutkou s rozmernou hlavou. Uvoľníte ju aj holou rukou, takže dostať sa dnu nie je problém.
Strešná časť skrinky má po celej dĺžke vyhĺbenú jamku potiahnutú protišmykovým materiálom (niečo ako pokožovanie umelinou). Na chvoste sa nachádza vyklápacia plošinka, ktorá, ak som správne pochopil, slúži na uchytenie káblov vyvedených zo zadných rozširujúcich portov. Ak teda máte k skrinke náročnejší prístup a napr. vzadu do USB zapojený externý disk, ktorý brávate často so sebou, kábel na tento „vešiak“ zavesíte.
Exteriér máme za sebou, presuňme sa teraz do vnútra skrinky. Bolo mi vopred jasné, že obmedzené rozmery skrinky sa budú musieť prejaviť v „upratanosti“ kabeláže. Nemýlil som sa. Na obrázku je jasne vidieť, že káble vypĺňajú väčšinu priestoru nad grafickou kartou a aj trochu bránia prietoku vzduchu pred zdrojom. Nebyť zviazania káblov umelohmotnými svorkami, bola by situácia samozrejme ešte horšia. Takto aspoň v skrinke nevládne úplný chaos.
Na pripevnenie mechaník nie sú potrebné skrutky. Ich funkcionalita je nahradená dvoma nohami, ktoré stačí len zasunúť do pre ne určeného priestoru. Kôš s pevným diskom je orientovaný vertikálne, no pred zrakom (a rukami) je ukrytý. Nachádza sa totiž pod košom pre Media Drive. Ak sa chcete k štandardnému pevnému disku dostať, kôš pre Media Drive treba najprv demontovať. Manipulácia s diskom ale stále nebude ľahká. Ako som už spomínal, celá skrinka je šitá na mieru, všetko pasuje tak akurát a je preto problém sa pri manipulácii pohodlne niekam dopracovať.
Konfigurácia
Práve vysoko výkonné CPU sú jedným z článkov, vďaka ktorému si desktopy držia od notebookov náskok. Výkon štyroch jadier vám prenosný počítač môže sotva ponúknuť, a ak aj áno, poriadne zaň priplatíte (nejde však len o cenu, ale aj o hromadenie veľkého množstva tepla v stiesnených priestoroch, ktoré treba odvádzať, spotrebu atď.). Spoločnosť HP sa sympatiami k firme Intel netají, niet preto divu, že použitý štvorjadrový procesor pochádza od nej. Ide o model Q9400 s pracovnou frekvenciou 2,66 GHz a frekvenciou zbernice 1 333 MHz. Prítomnosť jadra Yorkfield znamená, že procesor je vyrábaný 45-nm technológiou a má 6 MB pamäte cache druhej úrovne.
Základná doska Asus IPIBL-LB formátu micro-ATX poskytuje pre počítač solídny a pre účely systému dostačujúci základ. I keď by mnohí radšej na jej mieste videli inú, predovšetkým väčšiu, rozmery skrinky to neumožňujú. Čipová súprava G33 disponuje integrovanou grafickou kartou Intel GMA X3100, no kvôli osadeniu diskrétnej grafiky nie je používaná. Kto chce taktovať na úrovni, radšej nech si to hneď rozmyslí, doska na to nie je vôbec stavaná. Istý potenciál by určite mala, poistená ja však zámkom na overclockerských nastaveniach v BIOS-e.
Znalejší si určite spomenú ako pred pár týždňami NVIDIA na trh uviedla rad grafických kariet GeForce 9000. V skutočnosti nešlo o novú generáciu grafík, ale len o marketingový ťah na oživenie tak trochu o dych prichádzajúcej ponuky zelenej firmy. Oproti minulej „generácii“ si mali polepšiť najmä v oblasti spotreby – prešlo sa na výrobu 55-nm procesom. Na svete sa tak ocitlo aj GPU GeForce 9800GT, ktoré bije na inštalovanej grafickej karte. Teda, bilo by, keby sa ho grafickej karte vôbec dostalo. Karta má na sebe totiž namontovaný ešte starý 65-nm kus, identický s tým z GeForce 8800GT. Aj v „toto“ môžu vyústiť snahy za každú cenu predať čipy, o ktoré prestáva byť záujem... Ruku v ruke s touto skutočnosťou ide aj starý chladič s malým a hlučnejším ventilátorom, ktorý už bol medzičasom nahradený lepšou a tichšou verziou. Sústrediac sa len na výkon, GeForce 9800GT možno nepredstavuje vrchol ponuky spoločnosť NVIDIA, no aj na 24-palcovom monitore utiahne prakticky akúkoľvek dnešnú hru.
Nakoľko je počítač určený na prácu s multimédiami, poteší, že výrobca ho osadil 4 GB RAM. Inštalované sú v podobe dvoch modulov DDR2 s efektívnou frekvenciou 800 MHz. Komu by ani toto množstvo nestačilo, má možnosť pamäť ďalej rozšíriť až do kapacity 8 GB. Obavy z jej využitia nie sú na mieste, pretože na počítači je predinštalovaná 64-bitová edícia Windows Vista Premium. Neopakuje sa tak častá situácia zo sveta notebookov, keď výrobca vybaví notebook 4 GB pamäte, no zákazník sa kvôli obmedzeniam 32-bitovéhu OS musí uspokojiť s podstatne menším množstvom.
V HP pre zákazníka pripravili celý jeden terabyte diskového priestoru. Použitý bol Western Digital Caviar v Green edícii. Ako názov nahovára, má ísť o produkt šetrný k prírode. Od väčšiny terajších diskov sa odlišuje predovšetkým v rýchlosti otáčania sa platní. Len 5400 ot./min by mohlo evokovať nízky výkon, pravda je to však len čiastočná. Kým na súperov stráca pri zápise, vyrovnáva sa im pri čítaní. Jeho prednosti ležia ale predovšetkým niekde inde. Sú nimi tichý chod takmer bez vybrácií a nízka spotreba. Od výrobcu bol rozdelený na dve partície, pričom menšia z nich, na ktorej bol uložený factory image pre obnovu systému do stavu po kúpe, si zobrala 11 GB z celkovej kapacity.
Optická mechanika si poradí so všetkým, čo jej podstrčíte. Navyše, je schopná čítať aj BlueRay médiá. O výhodách tohto riešenia by sa dalo polemizovať, pretože BR sa síce na trhu udržal, no zďaleka ho nezasiahol do takej miery, akej sa o neho očakávalo. Suma, ktorú za tento typ mechaník zaplatíte našťastie už nie je taká vysoká a v nadobúdacej cene počítača sa elegantne stratí.
Ďalším hardwarovým vybavením Pavilionu tejto konfigurácie je hybridný TV tuner (poradí si s analógovým aj digitálnym vysielaním) spoločne s diaľkovým ovládačom.
Perfiférie, konektory, výbava
Čim menej káblov je na stole, tým lepšie. Podobným heslom sa asi riadili aj u HP, a preto sú k počítaču pribalené len bezdrôtové periférie.
Pri pohľade na klávesnicu vám do očí ihneď udrie akosi neštandardné rozloženie kláves. Pripomína akýsi hybrid medzi svetom desktopov a notebookov. Nie nutne to musí predstavovať zápor, v tomto prípade sa ale pri pár jej „výstrelkoch“ pozastavím. Napr. šípky sú notebookovo zasadené viac doľava a pod úroveň medzerníka ako následok zúženia bloku kláves Insert, Delete a ostatných do dvoch radov namiesto štandardných troch. Priamym dôsledkom je zúženie medzerníka a nutnosť prstami behať kade-tade, kým si na zúžený blok špeciálnych kláves zvyknete. Caps Lock od A nie je oddelený, to však vzhľadom na jeho šírku neprekáža. Numerická časť si zachovala tvár bežných klávesníc. Po pravej a ľavej strane sú rozmiestnené multimediálne klávesy, ktoré si veľmi rýchlo osvojíte a pri prechode k inej klávesnici vám možno aj budú chýbať.
Čo sa samotnej kvality písania týka, je priemerná. Potom ako si zvyknete na jej poprehadzovanú stavbu, nebudete mať veľmi na čo nadávať. Samozrejme, komfortnosť písania drahších zariadení táto nahradiť nikdy nemôže, ale drží sa.
Myš je bežného vzrastu s náznakmi ergonomického, nie však celkom dotiahnutého, tvaru. Vybavená je dvoma tlačidlami a kolieskom umožňujúcim posúvanie aj do strán. Na pohyb reaguje svižne, je plne použiteľná pre prácu, ako aj hranie hier. Na progaming, resp. bleskové reakcie pri FPS ale radšej rýchlo zabudnite.
KonektoryZačneme pohľadom na zadnú stranu skrinky. Tá nám totiž ihneď odhalí, že počítač je upotrebiteľný aj ako centrum domácej zábavy. Ale poďme pekne po poriadku. Prítomné sú PS/2 konektory pre myš a klávesnicu, dvojica optický vstup a výstup, VGA výstup skrytý pod krytkou, FireWire, štvorica USB portov, LAN a kompletná rodinka audio jackov. Pod zadným out-take ventilátorom nájdeme tri ďalšie jacky, ktoré slúžia na zapojenie prijímača pre diaľkové ovládanie, resp. na prepojenie so set-top boxom. Nakoniec vzadu nájdeme ešte dvojicu DVI výstupov na grafickej karte (konštrukčne ide o starší model, takže HDMI či DisplayPort by sme hľadali márne) a konektory televízneho tunera – audio, S-Video vstup a anténny vstup.
Na čelenej strane skrinky sa za ľavými dvierkami skýva druhý FireWire, dva USB porty a jacky pre slúchadlá a mikrofón. Trochu zamrzí absencia eSATA konektoru, ktorý nenájdeme ani vpredu, ani vzadu. Za pravými dvierkami sa nachádza šachta pre pevný disk. Zapojenie prebieha cez USB alebo FireWire konektor.
Softwarová výbavaČo je na jednej strane potešujúce, no na druhej menej, je že migrácia na 64 bitov je u desktopových počítačov badateľná omnoho viac než u notebookov. Za všetkým pravdepodobne treba hľadať ovládače, ktorými sa výrobcom notebookov akosi ešte stále nechce zaoberať. Pavilion Elite sa tak môže pochváliť Windowsom Vista Home Premium v 64-bitovej verzii, vďaka ktorej nepríde ani megabyte operačnej pamäte nazmar.
Medzi softwarovou výbavou nájdeme bežné programy ako 30-dňovú verziu MS Office 2007 či 60-dňovú skúšobnú verziu bezpečnostného balíka Norton Internet Secutity od spoločnosti Symantec. Okrem nich je predinštalovaný Adobe Acrobat Reader pre čítanie súborov pdf, prehrávač Cyberlink DVDSuite a nástroj pre zálohu systému.
ZárukaNa počítače Pavilion Elite zakúpené na našom území sa vzťahuje štandardná dvojročná záruka bring-in (carry-in). T. z., že v prípade, že počítači vznikne problém podliehajúci záručným podmienkam, zákazník ma možnosť obrátiť sa na autorizovanú inštitúciu HP (servisné stredisko, predajca), ktorá následne uhradí všetky náklady súvisiace s opravou, prípadne výmenou notebooku. Samotné náklady na dopravu do a z autorizovaného strediska si ale v plnej miere hradí zákazník sám. Ak zákazník nechá manipuláciu s počítačom na iné ako autorizované stredisko, záruka ihneď zaniká.
Samotná možnosť uplatnenia si záruky podlieha registrácii zakúpeného zariadenia. Najlepšie je teda tento krok učiniť hneď po zakúpení v predajni. Ak sa z nejakého dôvodu zákazník rozhodne pre neskoršiu registráciu a v inkriminovanom období nahlási na zakúpenom zariadení poruchu, ktorá by inak spadala pod štandardné záručné podmienky, nemá nárok si záruku uplatniť. Pozor na to!
Okrem štandardnej záruky existuje aj predĺžená, na ktorú má zákazník právo po uhradení doplnkového poplatku v prípade, že si ju registroval do 180 dní od zakúpenia zariadenia. Službu následne treba registrovať do 30 dní od jej zakúpenia. U HP je táto rozšírená záruka známa pod označením Care Pack.
Po skončení štandardnej či rozšírenej záruky je možné zakúpiť tzv. pozáručný balíček - Post Waranty Pack. Ide o navýšenie záruky o ďalší jeden rok. Praktikovať tento typ záruky je možné až do ukončenia podpory daného produktu, najneskôr však do 90 dní od uplynutia predchádzajúcej záruky.
Pred samotným obrátením sa na firmu s problémom, je vhodné vopred si pripraviť niekoľko údajov, aby ste sa vyhli zbytočným komplikáciám. Ide o označenie výrobku, čísla modelu (napr. recenzovaný kus má označenie HP Pavilion Elite PC m9561cs a číslo modelu NC133AA #AKB), popisu problému a podobne. Môže sa stať (a asi aj stane), že budete požiadaný o riadne označený doklad o zakúpení, takže je vhodné mať ho pri návšteve autorizovanej inštitúcie u seba. Dodržaním týchto krokov ušetríte čas ako sebe, tak aj pracovníkov danej inštitúcie.
Podrobnejšie informácie sa dozviete z manuálu, ktorý dostanete priložený k počítaču (v materiálnej aj virtuálnej podobe), poprípade po kontaktovaní spoločnosti.
Metodika testovania
Pri testovaní sa zameriavam najmä na aplikačný výkon a výkon v hrách. Výsledky v umelých záťažových benchmarkoch nie sú až tak dôležité, pretože tie pri práci sotva ktosi používa. Aby bolo výsledky s čím porovnávať, resp. aby bolo vidno, v akej výkonovej dimenzii sa desktop pohybuje, zvolená bola veľmi podobná škála testov ako pri mobilných počítačoch. Ak vás ale nezaujíma ako sa testovalo a chcete si len pozrieť výsledky, pokojne túto stránku preskočte.
Výkon je najprv meraný v programoch PCMark05 a PCMark Vantage, ktoré naraz dokážu rovnomerne zaťažiť CPU, pamäť aj disk a svojím súborom testov (práca s fotografiami, zvukom, videom, (de)kompresia a šifrovanie súborov a pod.) reálne odrážajú výkon počítača pri každodennom nasadení. Na rozdiel od staršej verzie PCMark05, ktorá ponúka štyri rôzne sady testov, Vantage vie počítač otestovať až vo ôsmich rôznych kategóriách a podáva tak presnejší obraz o výkone. Vantage funguje len pod operačným systémom Windows Vista, a majiteľom starších OS tak zostáva zapovedaný.
Ďalšie z aplikačných testov sú už špecializované na jednu konkrétnu činnosť. Zameriavam sa samozrejme len na také, ktoré búdu v globále robiť užívatelia najčastejšie. Sú to konverzia videa do rôznych formátov, práca so zvukom, kompresia súborov, práca v grafickom editore a hranie. Nezabudlo sa ani na osoby, ktoré budú na počítači modelovať.
Testy videa spočívali v prekonvertovaní DVD filmu The Fountain v obľúbenom open-source programe HandBrake do formátu XviD s dátovým tokom 1000kB/s so zvukom formátu MP3 s dátovým tokom 160kB/s. Horizontálne rozlíšenie sa zmenilo na 800, pomer strán zostal zachovaný. Prevod videa je realizovaný cez program Super ©. Prevádza sa HD trailer na film Harry Potter and the Order of Phoenix s rozlíšením 1080p do formátu H.264 s rozlíšením 720p a MP3 zvukom s dátovým tokom 160kB/s.
Procesor ďalej zaťažujem komprimáciou adresárov nainštalovaných benchmarkov PCMark05 a Vantage a 3DMark06 a Vantage. Ich spoločná veľkosť je 2,69 GB v 314 súboroch. Zabalený archív je následne rozbalený.
V grafickom editore Adobe Photoshop CS3 a CS4 som robil test za pomoci sady skriptov zo stránky DriverHeaven. Spolu ide o 12 rôznych efektov, ktoré sú jeden za druhým aplikované na obrázok v rozlíšení 5610x3740, tiež pochádzajúci zo spomínanej stránky. Tento test prevádzkujú aj stránky ako napr. madshrimps.be alebo hardocp.com, takže nie je problém výsledky voľne porovnávať.
Posledným testom aplikačného výkonu je Cinebench R10. Nejde len o obyčajný syntetický benchmark, ale o program založený na profesionálnom 3D animačnom software CINEMA 4D od spoločnosti Maxon. Schopnosti výpočtových častí počítača preveruje v dvoch testoch. Prvým je softwarové renderovanie fotorealistického obrázku z priloženého 3D súboru. Tento test najprv beží len na jednom procesorovom jadre. Ak má procesor jadier viac, resp. ak má počítač viac procesorov, prebehne tento test ešte rez, tento krát už ale využije plnú výpočtovú kapacita CPU. Druhým testom je vykresľovanie scény cez rozhranie OpenGL.
Herný výkon je meraný najprv syntetickými benchmarkmi 3DMark06 a Vantage (len pre porovnanie), po ktorých nasledujú testy v niekoľkých moderných hrách – Stalker: Clear Sky, Far Cry 2, Crysis a Mirror’s Edge. Testovanie prebehlo s nainštalovaným ovládačom ForceWare 175.78. Ak to bolo možné, v hre bol zapnutý D3D10 režim.
Testy
Ťažko bolo od takto konfigurovaného počítača čakať index výkonu nižší ako maximálny, t.j. objavuje sa nám skóre 5,9. Výsledky poskytnuté operačným systémom ale netreba brať za smerodajné, prejdime preto k skutočným meraniam.
Či už ide o PCMark05 alebo PCMark Vantage, v oboch sa ukazuje sila danej konfigurácie. Výsledok mierne slabšieho pevného disku je dostatočne prekonaný štvorjadrovým procesorom a pomerne výkonnou grafickou kartou.
Prevod DVD do avi v programe Handbrake nedáva štyrom procesorovým jadrám možnosť vyniknúť. Jednotlivé jadrá síce zaťaží, ale veľmi málo. Napriek tomu solídny výsledok.
SuperC ukazuje potenciál počítača v lepšom svetle ako nástroj Handbrake. Jadrá boli v tomto prípade ďaleko viac vyťažené, čo sa aj adekvátne premietlo do výkonu.
Nakoľko 7-zip dokáže využiť len dve procesorové jadrá, práca s archívmi sa ukázala byť trochu sklamaním. Výkon je síce vysoký, celý jeho potenciál ale využitý nebol. Takisto 64-bitová verzia neprináša takmer žiadne navýšenie výkonu.
V profesionálnom grafickom editore som čakal lepší výkon, verzia CS3 ale vie využiť len dve procesorové jadrá. Navyše, napriek tomu, že CS4 sa chváli výbornou multiprocesorovou optimalizáciou, k nárastu výkonu nedošlo.
Cinebench R10, ako viacvláknovo optimalizovaný program, ukazuje počítač v dobrom svetle. Všimnite si rozdiel medzi 32 a 64-bitovou verziou.
Ako som už na začiatku spomínal, od pevného disku Western Digital Green nemožno očakávať prvotriedny výkon, ale predovšetkým nízku spotrebu a nehlučnú prevádzku. Moja slová disk potvrdil po všetkých stránkach. Otázne zostáva, či by nebolo tento disk vhodné nahradiť radšej výkonnejším, napr. Western Digitalom edície Blue alebo Black.
Napriek „konzervovitejším“ rozmerom skrinky teploty nedosahovali veľkých výšok ako v stave pokoja, tak ani pri záťaži. Rovnako hladina hluku bola prijateľná, isté naprieky robil len ventilátor na grafickej karte, ktorý sa veľmi hlasno ozýva vždy pri hraní hier.
Hry sa zaobídu hádam aj bez komentára. Testové boli len najaktuálnejšie tituly. Výnimkou je ako trošku staršia hra Crysis, ktorý ale stále v oblasti technického spracovania patrí na špičku. Z grafou vidno, že GeForce 9800GT na niektoré hry pri nastavení plných detailov nestačí, nie je to ale žiadna tragédia. Po úprave nastavení a vypnutí niektorých zvytočných detailov si zahráte bez sekania čokoľvek, čo dnešný herný trh ponúka.
Záver
Myslím, že už máme dostatok informácii, aby som nad testovaným počítačom mohol vyniesť rozsudok. Hewlett-Packard je nie nadarmo známou firmou. Podarilo sa mu poskladať počítač, ktorý svojím výkonom a výbavou nadchne napriek nevyužitiu najnovšej dostupnej technológie.
Štvorjadrový procesor dáva počítaču výkon, ktorý ešte nejaký ten rok využijete. Štyri gigabajty pamäte okorenené 64-bitovým operačným systémom zase zabezpečujú plynulý chod. Rovnako tak pevný disk s kapacitou jeden terabajt predstavuje istú rezervu do budúcnosti. Opomenúť nemožno ani prítomnosť mechaniky Blu-Ray a hybridného TV tuneru.
Na počítači vidieť, že je šitý na mieru. Ide o multimediálny stroj, ktorý by sa mohol rozbehnúť, výrobca mu ale bráni. Procesor v sebe skrýva veľký potenciál, v BIOSe však bolo zamknuté pretaktovanie. Áno, môžete síce pretaktovať grafickú kartu, natrafíte však na ďalšiu stenu - neznačkový 380-W zdroj. Pre zostavu je tak akurát. Pár wattov navyše, resp. kvalitnejší zdroj by boli vítané. Skrinka je malá, kvôli čomu je manipulácia s komponentmi vo vnútri náročnejšia. Trochu nepochopiteľné je tiež použitie disku WD Caviar Green. Je síce tichý, no v počítači tohto zamerania treba v prvom rade výkon.
Celkovo zhrnuté ale ide o dobrý počítač, s ktorým bola radosť pracovať. Treba si uvedomiť, že spomenuté nedostatky vyplávajú na povrch len v momente, keď vám výkon z nejakého dôvodu nestačí. A to by sa užívateľovi, ktorý si kupuje značkový počítač, v dohľadnej dobe nemalo stať.
ConclusionIn my opinion, we now have enough information for me to be safe to tell what I think about the tested computer. Hewlett-Packard is not by chance a famous company. It succeeded to build a computer, which inspires with its performance even though not possessing the latest technology.
A quad-core CPU is powerful enough to endure the time for a while. Similarly, a terabyte big harddrive is a good way to go. Four gigabytes of memory combined with a 64b operation system take care of the system fluency. Additionally, I have to point out the presence of a hybrid TV tuner and Blue-Ray optical drive.
It is clearly noticeable that the computer is build to precisely follow the template HP has created. It is a strong multimedia rig, which could possibly get even stronger. However, the company nullifies all efforts. The CPU has some untapped potential inside, all overclocking options are turn off in the BIOS, though. Yes, there is still a graphics card to overclock, but there you hit yet another wall - a 380W no-name power supply. A few more watts or a power supply of greater quality would be welcome. The case is small which makes the manipulation with the insides somewhat difficult. The idea of using the WD Caviar Green hard drive is a bit off as well. This kind of computer should be equipped with a better performer.
All in all, it is a computer which I liked working with. It is important to realize, that the above mentioned drawbacks start to limit you first when the system performance becomes an issue. And that is something, which should not happen to someone buying a branded computer as a whole for a long time.
Za zapožičanie počítačovej zostavy ďakujeme spoločnosti Hewlett-Packard.
ElNorka
Mikhail
BurnerTom
kolecko
andynko
lacikaboss
baqq
PatrikL
odb
slawo206
ribi