Hyundai IONIQ – konečne futuristicky vyzerajúce elektro auto

IONIQ zamútil vody tradičným dizajnom elektro áut a som veľmi rád, že som si práve toto auto mohol vyskúšať. Ak ste čítali moje predošlé recenzie elektrických áut viete, že si na dizajne - minimálne interiéru dosť potrpím. Ide o novú vec, nové technológie a ak auto zvnútra vyzerá tak ako jeho benzínový/dieselový brat, stráca auto určitý elektrizujúci „náboj“. 

Futuristický dizajn

Povedzme si to rovno a hneď na začiatku – IONIQ sa nebude páčiť každému. Otázky typu: načo je vpredu veľký plastový kryt? Prečo je strecha skosená tak ako je? bude majiteľ IONIQ dostávať pomerne často.
Popravde, tieto otázky som si kládol aj ja sám a zo začiatku som nebol dizajnom až tak nadšený, prešlo však pár dní a pocity voči IONIQ sa postupne zmenili. 

Áno predná maska môže pôsobiť trochu zvláštnym dojmom, ale som rád, že Hyundai nepoužil na deflektor farbu karosérie. Ak by tak spravil predok by vyzeral ako vajíčko. Musím však povedať, že s inými farbami karosérie ladí sivý deflektor oveľa viac ako na testovacom aute s červenou farbou. Bielemu IONIQ doslova sekne.
Takže áno, deflektor vyzerá možno zvláštne ale svoj význam má. Predné LED svetlá sú doplnené o denné svietenie, ktoré je tak isto LEDkové a tvorené dvoma pásmi po každej strane.

Deflektor pomáha totiž zníženiu aerodynamickému odporu spolu so skosenou zadnou časťou. Tá vyzerá na pohľad dobre ale mínusom je, že ľudia na zadných sedadlách majú pomerne málo miesta na hlavu. S mojimi 180cm som si opieral hlavu o strechu. Osoba so 190cm by sa musela viac zosunúť alebo dať hlavu mierne na bok – toto už nie je komfortné ani na krátke trasy.

Z pohľadu vodiča

Interiér si odo mňa rovnako zaslúži pochvalu – dizajn je tak isto futuristický ako exteriér (aj keď nie tak ako v prípade BMW i3). Stredovému panelu dominuje 26cm displej, ktorého všetky ovládacie prvky, okrem ovládania hlasitosti, sú dotykové. Rýchlosť systému je svižná a ani raz sa mi nestalo, že by som musel čakať na načítanie niektorej obrazovky. Systém je prehľadný a samotný displej môžete mať rozdelený na 2 alebo 3 menšie displeje s rôznymi informáciami.

Riadiacu páku v IONIQ nehľadajte – rovnako ako u Kony EV na prehadzovanie rýchlostí slúžia tlačidla D/R/N/P. Za samotnými tlačidlami sa nachádza akýsi hrb – ten slúži ako podopierka pre ruku.

Tesne za ňou sa schováva zbytok ovládacích prvkov – vyhrievanie/chladenie sedadiel, Drive mód (Eco, Normal, Sport), vyhrievanie volantu, zvuková signalizácia pri parkovaní a automatické podržanie auta. Posledné tlačidlo, ktoré som nespomenul je View – tým si hocikedy počas jazdy môžete zapnúť prenos obrazu zo zadnej kamery na predný displej infotainmentu. Popravde nechápem načo je v aute prvok, ktorý dokáže tak ľahko odpútať vodičovu pozornosť? Je jedno či idete 30 alebo 120, tlačidlo View je stále funkčné.

Do čistých futuristických línií pekne zapadajú aj výduchy pre klimatizáciu, či kožené sedadlá. Celkový dojem je naozaj dobrý avšak sú to dve avšak.

Hyundai by som odporučil vymeniť volant, aby lepšie zapadol do dizajnu auta – zrezaná spodná časť to naozaj nespraví. Navyše rovnaký volant nájdete aj v i30. Poslednú vec, ktorú by som sa snažil na mieste Hyundai vyriešiť by bol horný mostík za volantom – ten sa jemným zatlačením hýbe, čo nevyvolá práve najlepší pocit.

Výkon, dojazd

IONIQ disponuje motorom o výkone 100kW/136k. Maximálny krútiaci moment, ktorý motor dokáže vyprodukovať je 295Nm – tento výkon máte k dispozícii hneď od začiatku. V kombinácii s nízkym aerodynamickým odporom som čakal, že IONIQ vyštartuje z 0-100 za menej ako 9 sekúnd. Realita je však taká, že sme mu namerali priemernú hodnotu 9.5 sekundy, čo nie je práve najoslnivejšie číslo.

V meste je však akcelerácia viac než dostatočná nato, aby ste sa dostali na 50 km/h za približne 3 sekundy (so zapnutým športovým módom, ktorý zvyšuje krútiaci moment o 30 Nm na maximálnu hodnotu motora 295 Nm).
Batéria v novom IONIQ bola zväčšená na kapacitu 38,3 kWh a podľa normy WLTP by ste mali na jedno nabitie prejsť 311 kilometrov. Lenže WLTP norma je jedna vec a realita druhá. 
Keď som s IONIQ jazdil v meste a mimo neho s maximálnymi rýchlosťami 50 resp. 90km/h s vypnutou klimatizáciou (niekedy to bol ťažký boj 😊), s dojazdom som sa dostal na slušnú úroveň 274 kilometrov. Zapnutá klimatizácia zobrala však s kapacity batérie viac ako 23 kilometrov a hodnota dojazdu sa pohybovala na úrovni 250 kilometrov. Ak by ste však IONIQ používali výhrade v meste, môžete počítať s dojazdom okolo 300 kilometrov (s vypnutou klimatizáciou) alebo približne 280 kilometrov so zapnutou klimatizáciou.

Na diaľnici sa situácia mení a pri diaľničnom tempe 110 km/h počítajte so spotrebou okolo 15,3 kWh a dojazdom približne 250 resp. 230 kilometrov (opäť podľa toho, či si zapnete klimatizáciu alebo nie.) Ak sa budete ponáhľať 130tkou tak sa dojazd výrazne skráti pod 200 kilometrov. IONIQ mi pri rýchlosti 130 km/h ukazoval priemernú spotrebu 21,4 kWh.

Pre zvýšenie dojazdu odporúčam využívať vyhrievanie/chladenie sedačiek tak často ako to len pôjde.
Na samotný dojazd má samozrejme najväčší vplyv akcelerácia a rýchlosť vozidla. Ak však chcete dojazd aspoň trochu zvýšiť, treba využívať rekuperáciu. V IONIQ ju ovládate pádlami pod volantom a okrem 0 levelu (žiadna rekuperácia) máte k dispozícii 3 úrovne brzdenia. Úroveň rekuperácie pre jednotlivé jazdné režimy (Eco, Normal, Sport) si môžete nastaviť aj v Infotainmente. Počas jazdy tieto nastavenia môžete prebiť použitým pádiel. Mimochodom po vypnutí motora sa hodnoty rekuperácie v Infotainmente resetnú na pôvodné nastavenia.

Záver

Hyundai IONIQ je druhé auto, čo zapadá do mojej vízie futuristickejšie vyzerajúceho auta – či už interiér ale exteriér. Až na drobné detaily to spĺňa skoro na 100%. Pozitívne dojmy z auta podčiarkuje aj fakt, že ide o pomerne praktické auto - aj keď to tak nemusí vyzerať ale IONIQ má slušný batožinový priestor. So zdvihnutými zadnými sedadlami má objem síce len 357 litrov, no so sklopenými 1417 litrov. Prvé číslo síce nevyzerá oslňujúcu ale vďaka veľkému nakladaciemu priestoru sem dostanete takmer hocičo.

Zamrzí trocha fakt, že IONIQ je viac určený do mesta a na drobné výlety mimo neho. Na diaľnici by vám pomerne rýchlo došla batéria a zastavovať každých 160-190 kilometrov rozhodne nie je praktické. Pripočítajte k tomu výškové obmedzenie pre ľudí, čo sedia vzadu a IONIQ bude skôr ako druhé auto do rodiny, maximálne pre rodiny, ktoré majú malé deti. 

Zo všetkých asistentov, ktoré IONIQ má ( SCC - adaptívny tempomat, FCA - autonómne núdzové brzdenie, BCW - systém monitorovania mŕtvych uhlov, RCCW - systém upozorňujúci na premávku za vozidlo pri cúvaní, LFA a LKA) najhoršie fungovali posledné dva LFA a LKA, systémy na udržiavanie auta v strede jazdného pruhu a korekcia riadenia. V dlhých zákrutách malo auto tendenciu vypnúť systém približne v polke zákruty. To znamená, že auto okamžite prestalo zatáčať a išlo mimo zákrutu.

Na začiatku som písal, že som si nebol samotným dizajnom úplne istý. Prešlo však pár dni, ktoré som strávil s IONIQ a pocity sa zmenili natoľko, že som IONIQ vlastne ani nechcel vrátiť a pred každým som dokázal obhájiť predný deflektor 😊 Áno nie je najkrajšie, nemá najväčší dojazd, nemá najväčší výkon a taký volant vôbec nezapadá do koncepcie futuristického auta ale auto má dušu a niečo prečo IONIQ chcete a zanechá vo vás dobré pocity.