EN

60. poviedka: KLARK

Ďalšia z poviedok súťaže Sci-fi poviedka roka 2010. Bol operátorom automatizovaného systému kolonizácie vzdialených planét. Posledným z dvojice kolonistov na planéte , ktorí mali za úlohu celé kolonizačné zariadenie vypnúť a odletieť na kozmickej rakete domov na Zem. Pred časom na planéte pôsobilo 5000 kolonistov, ale kvôli poruche jadrového reaktora museli planétu všetci opustiť. Vzdialenosť 26 svetelných rokov, ktorú mali prekonať, bola dosť veľká na to, aby mohli astronauti prežiť v normálnom stave.

Generálny sponzor: Hlavný sponzor:






KLARK

Bol operátorom automatizovaného systému kolonizácie vzdialených planét. Posledným z dvojice kolonistov na planéte , ktorí mali za úlohu celé kolonizačné zariadenie vypnúť a odletieť na kozmickej rakete domov na Zem. Pred časom na planéte pôsobilo 5000 kolonistov, ale kvôli poruche jadrového reaktora museli planétu všetci opustiť. Vzdialenosť 26 svetelných rokov, ktorú mali prekonať, bola dosť veľká na to, aby mohli astronauti prežiť v normálnom stave. Preto každá vesmírna loď mala hibernačné zariadenie, ktoré pomáhalo ľuďom prekonávať veľké vzdialenosti. Základňa sa nachádzala na malej planétke Orionis-2 obiehajúcej okolo hviezdy π3/Orionis. Vesmírny koráb na tejto vzdialenosti zrýchľoval a následne spomaľoval približne 120 rokov. Hibernácia, bola do značnej miery vedcami preskúmaná, no čo sa deje s vedomím človeka, to zatiaľ nikto poriadne nevedel. A tí, čo tým prešli, hovorili o zvláštnych snoch.

Pri odstavení jadrového reaktora na kolónií, však došlo k úniku radiácie. Celé to mohlo skončiť katastrofou, ale vďaka skúsenostiam Klarka sa podarilo reaktor nakoniec odstaviť. Neprežil to však Peter, dlhoročný priateľ a posledný žijúci spoločník Klarka, ktorý zomrel rýchlo v dôsledku silného ožiarenia. Stratou svojho blízkeho priateľa bol Klark zdrvený, ale túžba vrátiť sa na Zem bola silná. V hangári sa nachádzalo päť modulov, s ktorými bolo postupne pred troma mesiacmi vynesených 5000 kolonistov na vesmírne koráby Orion-4 a 5, čakajúce na obežnej dráhe okolo planéty Orionis-2. Boli to 1500 metrov dlhé lode s ktorými prišli ľudia pred 150 rokmi obývať planétu. Po krátkej príprave celá kolónia odštartovala hneď ako to bolo možné. Orion-7 bola nákladná verzia lode, s ktorou sa mal Klark vrátiť na Zem ako posledný.

Na Orione-7: Tlakomer v skafandri ticho pípol, tlak atmosféry v lodi bol v poriadku. Sňal si helmu a prvýkrát sa nadýchol vyše 150 rokov starého, zatuchnutého vzduchu zo Zeme. Neveľká chodba, ktorá bola popretkávaná potrubím, káblami s oceľovým roštom pôsobila dosť depresívne. Klark podišiel k dverám a cez priezor uvidel neveľkú miestnosť. Chvíľku sa díval dovnútra a spínačom otvoril dvere a vstúpil dovnútra. V miestnosti bola na stene zobrazená schéma vesmírnej lode. Priblížil sa k schéme a rukavicou skafandra zotrel jemný prach, aby lepšie videl označenie komplexu. „Dvojka v pravo...“, boli to dvere od pilotného kokpitu. Zatiahol za mechanickú páku a otvoril neveľké posuvné dvere. V prítmí v kokpite s troma veľkými kreslami bolo vidieť siluety dvoch postáv. Klark si bližšie všimol, že sú to navigační roboti. Boli to vlastne iba akési kovové trupy a namiesto tváre mali kamery. Prostredné kreslo bolo uspôsobené pre človeka. Klark sa usadil a do terminálu zadal zopár naučených pokynov. Orionom sa začali niesť tlmené zvuky a Klarkovi ostávala necelá hodina prípravy na hibernáciu, pokiaľ sa systémy v Orione skontrolujú a pripravia na štart. Zľahka sa presunul k vchodu. Cez okienko hneď videl veľkú sálu s hibernačnými boxmi. Skafander si zobliekol a odložil do presklenej skrine. Pri stene nehybne stál android. Klark sa k nemu priklonil a do nemej tváre mu povedal „Tak, a ochraňuj ma, keby niečo!“ V 15-tej minúte sa z reproduktorov ozvalo: „Systémy Orionu sú v poriadku, o 14 minút prebehne automatický štart.“ Klark sa usadil v boxe a ešte chvíľu nemo hľadel na obrazovku terminálu. Pripojil si sondu na hruď, vystrel sa na podložku hibernátora a zavrel oči. Ešte jedna spomienka na mŕtveho priateľa, ktorú prerušilo odpočítavanie: 59, 58, 57, … „tak a konečne domov“ 36, 35, 34, ...a ...boom, tresk... pí, pí, pí.... Hlasité zvuky a mohutné otrasy donutili Klarka otvoriť oči a vyskočiť z hibernátora. „Čo sa deje, čo sa stalo, čo neprebehol test v poriadku, explodovali motory?“ . „Pokles tlaku, pokles tlaku...“ ozývalo s reproduktorov zo všetkých strán. Klark reflexívne siahol na skafander a hneď ho aj začal obliekať. „Cvak“ - klapla helma. Zároveň si všimol, že android nebol na svojom mieste. „Kde je?“ hľadal ho očami. V hibernačnej sále prenikavo blikalo oranžové svetlo. „Musím zistiť, čo sa vlastne stalo“, horúčkovito premýšľal. Klark sa rýchlo presunul k hlavnému vchodu k spojovacej miestnosti a narýchlo vyčítal z tabule, kde sa nachádzal centrálny počítač. „Kam len mohol zmiznúť tak rýchlo android?“

Spustil sa úzkou šachtou, keď zrazu... prásk, prásk,... Celá loď sa dala do pohybu a na plášť vesmírnej lode bolo počuť dopadať nejaké cudzie objekty. Dooom....celá konštrukcia sa otriasala a z útrob bolo počuť hrôzostrašné kvílenie. „Bože, azda nebol poškodený reaktor “, prebehlo mu hlavou. Klarka hodilo o stenu šachty a zacítil bolesť na hlave. Chytil sa madla a poriadne sa od neho odrazil až k malým dverám. Zatiahol za mechanický uzáver otvoril si dvere. Vošiel do malej šachty, kde sa nachádzal počítač. Klark zadal prihlasovaciu sekvenciu a spustil diagnostiku poruchy....“Prederavený plášť v prednej časti, únik vzduchu v spojovacej komore, požiar v nákladovom priestore na druhom poschodí, zvýšená radiácia....a, výstraha radaru! Veľký objekt pred nami!

„Och, to azda nie..., kamery, kamery, rýchlo kamery, navigační roboti v kokpite majú HD kamery. Musím nejako prepojiť obraz na monitor“, diktovali rukám splašené myšlienky. Po niektorých príkazoch na klávesnici sa na monitore zobrazil obraz z kokpitu... Klark sa uprene díval na obrazovku a nechcel veriť vlastným očiam. Dráhu mu križovala rovnaká vesmírna loď Orion. Bola zjavne poškodená a predok mala celý poškodený. Bezvládne sa otáčala a nejavila známky života. Naokolo boli roztrúsené trosky, ktoré sem tam už narážali do plášťa Orionu-7.

„Preboha, prečo sa vrátili, čo sa im to prihodilo?“, pomyslel si. Vzápätí sa celou miestnosťou začala ozývať siréna a z reproduktorov sa ozval mrazivý výstražný hlas: „Do zrážky s objektom zostávajú 3 minúty 49 sekúnd, automatické brzdenie predných motorov aktivované“. Klark sa nestačil diviť „Prečo počítač povedal práve brzdenie, však sme nikde neleteli?“. Chvíľku sa nič nedialo, len drobné trhané vibrácie a mierne zrýchlenie signalizovalo, že sa zapli brzdiace motory. Hluk sa vzápätí zosilnil a Klark sa musel zachytiť o stojan konzoly, aby ho akcelerácia nehodila od terminálu. Trvalo to večnosť, kým všetky motory stíchli. Automatika hermeticky uzavrela prederavené miestnosti a požiar bol uhasený vypustením vzduchu do vesmíru z priestoru druhého poschodia.

„Pokoj, hlavne pokoj,... čo mám robiť?“, vravel si s rastúcim napätím v hlave. Hlasité pípnutie trhlo Klarkom. „Ďalší objekt na zadnom radare vzdialený 1211 km za loďou, dĺžka telesa 1500 m, rýchlosť priblíženia 3310 km/h, pravdepodobnosť kolízie: 0,12%, pravdepodobnosť kolízie s objektom pred Orionom: 98,2%, čas do zrážky 21minút 57 sekúnd.“ Klark sa nahol k monitoru, aby lepšie uvidel nejasný radarový snímok, a... „Dofrasa, veď je to ďalší Orion. Veď sa tu všetci pozrážame“, skríkol rozrušene. „Tu Orion-7, tu Orion-7, príjem... tu Orion-7, ozvite sa...“. Zo trikrát ešte Klark zopakoval volanie, ale v reproduktore bolo počuť len syčanie. „Musím ich nejako zastaviť, veď z nás nikto neprežije “, Klark mŕtvo hľadel na monitor...

„ Únikový modul, ten má predsa veľké zrýchlenie“, svitla mu nádej. Rýchlo sa odrazil a presunul sa do šachty k únikovým modulom. Klark rýchlo nastúpil do jedného z nich, sadol si do kresla a zatlačil veľké tlačidlo... „Zážih“ Stihol ešte chytiť yostick a vzápätí pocítil nepríjemné zrýchlenie. Tunel opustil rýchlosťou zátky zo šampanského a malým oblúkom nasmeroval modul oproti rútiacemu sa Orionu. Po troch minútach počítač vypol motory a otočil modul proti smeru letu. Opäť... zážih. Motory brzdili modul rovnakou intenzitou a celé tri minúty trvalo, pokiaľ Klark nezbadal hore rovno nad kokpitom druhý Orion. 4,3,2,1,... kontakt. Rýchlo vyskočil z kresla, podišiel k spojovacej komore a zatiahol páku hermetických dverí. Medzi dverami zasyčalo. „Zvláštne, majú tu ešte nižší tlak ako na Orione-7“. Klark sa spotený od napätia posúval chodbou, až dorazil k spojovacej miestnosti. V skafandri mu zasvietila kontrolka zvýšenej radiácie.

„Zvláštne, nikde ani živej duše“, začudoval sa Klark. Stál pred dverami spojovacej miestnosti ako na Orione-7 a díval sa dovnútra. Otvoril dvere a vošiel dnu.

„Aha, niekto sa pokúšal tak isto stierať prach zo schémy korábu ako ja.“ Z reproduktorov sa ozývalo: „Pozor, čas do zrážky 13 minút 23 sekúnd, pozor radiácia“. „Počítač vie, že je zle, tak prečo automaticky nebrzdí? Niečo sa i tu deje aj s reaktorom. Android, musia tu mať predsa tiež androida. Musím prebudiť toho robota,“ povedal si nahlas. Otvoril hibernačnú sálu, ale v boxoch nebolo nikoho. „Kde sa všetci do pekla podeli?“ pomyslel si Klark, ale rýchlo podišiel k androidovi a na malom ovládacom paneli aktivoval robota. Android sa mierne strhol a prehovoril: „A-7 pripravený splniť vaše pokyny“. A Klark stroho diktoval: „A-7, choď k reaktoru a pokús sa opraviť poruchu“. Android odvetil: „A-7 prijal úlohu“. Okamžite sa otočil a zmizol v chodbe k reaktoru. Klark si všimol, že na začiatku hibernačnej sály predsa len jeden box prejavoval aktivitu. Bolo tam vidieť siluetu nejakého tela, ale jeho záujem prerušilo varovné hlásenie. „Do zrážky ostáva 10 minút 55 sekúnd“.

„Ó Bože. Nemám čas, musím sa rýchlo dostať do pilotného kokpitu“. Zaprel sa nohami a zľahka sa presunul až k spojovacej miestnosti. Mykol ešte hlavou na nejaký nadpis na stene, a len podvedomo zaregistroval posledné znaky: …RION-7.

Vošiel dnu, kde sedeli rovnakí navigační roboti. „Tak čo, chlapci, spíte?“ zamrmlal Klark a sadol si pred terminál. Naraz sa ozvalo: prásk, prásk, booom... Prvé úlomky rozbitej sesterskej lode začali bubnovať po plášti Orionu. Klarka to sotilo nabok, ale zachytil sa o konzolu a začal rýchlo písať: „Emergency system restart “ Na monitore sa po chvíľke objavilo: Automatic engine start! Vzápätí sa z reproduktorov ozval rovnaký hlas ako, už raz počul: „do zrážky z objektom zostáva 3 minúty 49 sekúnd, automatické brzdenie predných motorov aktivované“ Klark zodvihol oči od monitora a...

„Ale predsa.., ale to.. to už.. “ Nasledovalo malé chvenie a vzápätí burácanie brzdiacich motorov. Klarkovi to silne niečo pripomenulo. Cez predné sklá kokpitu však nikde nebolo vidieť Orion-7, len nevládne vznášajúcu sa zničenú sesterskú loď s neznámym osudom 2500 ľudí. Pomaly sa zdvihol z kresla, vyšiel z kokpitu a namieril si to rovno do hibernačnej sály, aby spoznal svojho nového spoločníka. Klark sa postavil pred hibernačný box, ale s údivom zistil, že je otvorený a prázdny. Vrátil sa do spojovacej miestnosti a postavil sa pred nápis na stene, ktorý letmo zazrel a chvíľu sa nehybne, zmätene díval na nápis: ORION -7





Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel
55. poviedka: KO
56. poviedka: Prozření
57. poviedka: Pád
58. poviedka: Ľudia sa nemenia
59. poviedka: Link






Sci-fi poviedka roka 2010

Harmonogram zverejňovania ďalších poviedok
Domáca stránka súťaže



Sponzori súťaže

Generálny sponzor   Hlavný sponzor
 

Sponzori:








Komentáre (1)
tryas
to tu uz bolo
Pridať nový komentár
TOPlist