|
KLARK
Bol operátorom automatizovaného systému kolonizácie vzdialených planét. Posledným z dvojice
kolonistov na planéte , ktorí mali za úlohu celé kolonizačné zariadenie vypnúť a odletieť
na kozmickej rakete domov na Zem. Pred časom na planéte pôsobilo 5000 kolonistov, ale kvôli
poruche jadrového reaktora museli planétu všetci opustiť. Vzdialenosť 26 svetelných rokov,
ktorú mali prekonať, bola dosť veľká na to, aby mohli astronauti prežiť v normálnom stave.
Preto každá vesmírna loď mala hibernačné zariadenie, ktoré pomáhalo ľuďom prekonávať veľké
vzdialenosti. Základňa sa nachádzala na malej planétke Orionis-2 obiehajúcej okolo hviezdy
π3/Orionis. Vesmírny koráb na tejto vzdialenosti zrýchľoval a následne spomaľoval
približne 120 rokov. Hibernácia, bola do značnej miery vedcami preskúmaná, no čo sa deje s
vedomím človeka, to zatiaľ nikto poriadne nevedel. A tí, čo tým prešli, hovorili o
zvláštnych snoch.
Pri odstavení jadrového reaktora na kolónií, však došlo k úniku radiácie. Celé to mohlo
skončiť katastrofou, ale vďaka skúsenostiam Klarka sa podarilo reaktor nakoniec odstaviť.
Neprežil to však Peter, dlhoročný priateľ a posledný žijúci spoločník Klarka, ktorý zomrel
rýchlo v dôsledku silného ožiarenia. Stratou svojho blízkeho priateľa bol Klark zdrvený,
ale túžba vrátiť sa na Zem bola silná. V hangári sa nachádzalo päť modulov, s ktorými bolo
postupne pred troma mesiacmi vynesených 5000 kolonistov na vesmírne koráby Orion-4 a 5,
čakajúce na obežnej dráhe okolo planéty Orionis-2. Boli to 1500 metrov dlhé lode s ktorými
prišli ľudia pred 150 rokmi obývať planétu. Po krátkej príprave celá kolónia odštartovala
hneď ako to bolo možné. Orion-7 bola nákladná verzia lode, s ktorou sa mal Klark vrátiť na
Zem ako posledný.
Na Orione-7: Tlakomer v skafandri ticho pípol, tlak atmosféry v lodi bol v poriadku. Sňal
si helmu a prvýkrát sa nadýchol vyše 150 rokov starého, zatuchnutého vzduchu zo Zeme.
Neveľká chodba, ktorá bola popretkávaná potrubím, káblami s oceľovým roštom pôsobila dosť
depresívne. Klark podišiel k dverám a cez priezor uvidel neveľkú miestnosť. Chvíľku sa
díval dovnútra a spínačom otvoril dvere a vstúpil dovnútra. V miestnosti bola na stene
zobrazená schéma vesmírnej lode. Priblížil sa k schéme a rukavicou skafandra zotrel jemný
prach, aby lepšie videl označenie komplexu. „Dvojka v pravo...“, boli to dvere od pilotného
kokpitu. Zatiahol za mechanickú páku a otvoril neveľké posuvné dvere. V prítmí v kokpite s
troma veľkými kreslami bolo vidieť siluety dvoch postáv. Klark si bližšie všimol, že sú to
navigační roboti. Boli to vlastne iba akési kovové trupy a namiesto tváre mali kamery.
Prostredné kreslo bolo uspôsobené pre človeka. Klark sa usadil a do terminálu zadal zopár
naučených pokynov. Orionom sa začali niesť tlmené zvuky a Klarkovi ostávala necelá hodina
prípravy na hibernáciu, pokiaľ sa systémy v Orione skontrolujú a pripravia na štart. Zľahka
sa presunul k vchodu. Cez okienko hneď videl veľkú sálu s hibernačnými boxmi. Skafander si
zobliekol a odložil do presklenej skrine. Pri stene nehybne stál android. Klark sa k nemu
priklonil a do nemej tváre mu povedal „Tak, a ochraňuj ma, keby niečo!“ V 15-tej minúte
sa z reproduktorov ozvalo: „Systémy Orionu sú v poriadku, o 14 minút prebehne automatický
štart.“ Klark sa usadil v boxe a ešte chvíľu nemo hľadel na obrazovku terminálu. Pripojil
si sondu na hruď, vystrel sa na podložku hibernátora a zavrel oči. Ešte jedna spomienka na
mŕtveho priateľa, ktorú prerušilo odpočítavanie: 59, 58, 57, … „tak a konečne domov“ 36,
35, 34, ...a
...boom, tresk... pí, pí, pí.... Hlasité zvuky a mohutné otrasy donutili Klarka otvoriť
oči a vyskočiť z hibernátora. „Čo sa deje, čo sa stalo, čo neprebehol test v poriadku,
explodovali motory?“ . „Pokles tlaku, pokles tlaku...“ ozývalo s reproduktorov zo všetkých
strán. Klark reflexívne siahol na skafander a hneď ho aj začal obliekať. „Cvak“ - klapla
helma. Zároveň si všimol, že android nebol na svojom mieste. „Kde je?“ hľadal ho očami. V
hibernačnej sále prenikavo blikalo oranžové svetlo. „Musím zistiť, čo sa vlastne stalo“,
horúčkovito premýšľal. Klark sa rýchlo presunul k hlavnému vchodu k spojovacej miestnosti a
narýchlo vyčítal z tabule, kde sa nachádzal centrálny počítač. „Kam len mohol zmiznúť tak
rýchlo android?“
Spustil sa úzkou šachtou, keď zrazu... prásk, prásk,... Celá loď sa dala do pohybu a na
plášť vesmírnej lode bolo počuť dopadať nejaké cudzie objekty. Dooom....celá konštrukcia sa
otriasala a z útrob bolo počuť hrôzostrašné kvílenie. „Bože, azda nebol poškodený reaktor
“, prebehlo mu hlavou. Klarka hodilo o stenu šachty a zacítil bolesť na hlave. Chytil sa
madla a poriadne sa od neho odrazil až k malým dverám. Zatiahol za mechanický uzáver
otvoril si dvere. Vošiel do malej šachty, kde sa nachádzal počítač. Klark zadal
prihlasovaciu sekvenciu a spustil diagnostiku poruchy....“Prederavený plášť v prednej
časti, únik vzduchu v spojovacej komore, požiar v nákladovom priestore na druhom poschodí,
zvýšená radiácia....a, výstraha radaru! Veľký objekt pred nami!
„Och, to azda nie..., kamery, kamery, rýchlo kamery, navigační roboti v kokpite majú HD
kamery. Musím nejako prepojiť obraz na monitor“, diktovali rukám splašené myšlienky. Po
niektorých príkazoch na klávesnici sa na monitore zobrazil obraz z kokpitu... Klark sa
uprene díval na obrazovku a nechcel veriť vlastným očiam. Dráhu mu križovala rovnaká
vesmírna loď Orion. Bola zjavne poškodená a predok mala celý poškodený. Bezvládne sa
otáčala a nejavila známky života. Naokolo boli roztrúsené trosky, ktoré sem tam už narážali
do plášťa Orionu-7.
„Preboha, prečo sa vrátili, čo sa im to prihodilo?“, pomyslel si. Vzápätí sa celou
miestnosťou začala ozývať siréna a z reproduktorov sa ozval mrazivý výstražný hlas: „Do
zrážky s objektom zostávajú 3 minúty 49 sekúnd, automatické brzdenie predných motorov
aktivované“. Klark sa nestačil diviť „Prečo počítač povedal práve brzdenie, však sme nikde
neleteli?“. Chvíľku sa nič nedialo, len drobné trhané vibrácie a mierne zrýchlenie
signalizovalo, že sa zapli brzdiace motory. Hluk sa vzápätí zosilnil a Klark sa musel
zachytiť o stojan konzoly, aby ho akcelerácia nehodila od terminálu. Trvalo to večnosť,
kým všetky motory stíchli. Automatika hermeticky uzavrela prederavené miestnosti a požiar
bol uhasený vypustením vzduchu do vesmíru z priestoru druhého poschodia.
„Pokoj, hlavne pokoj,... čo mám robiť?“, vravel si s rastúcim napätím v hlave. Hlasité
pípnutie trhlo Klarkom. „Ďalší objekt na zadnom radare vzdialený 1211 km za loďou, dĺžka
telesa 1500 m, rýchlosť priblíženia 3310 km/h, pravdepodobnosť kolízie: 0,12%,
pravdepodobnosť kolízie s objektom pred Orionom: 98,2%, čas do zrážky 21minút 57 sekúnd.“
Klark sa nahol k monitoru, aby lepšie uvidel nejasný radarový snímok, a... „Dofrasa, veď je
to ďalší Orion. Veď sa tu všetci pozrážame“, skríkol rozrušene. „Tu Orion-7, tu Orion-7,
príjem... tu Orion-7, ozvite sa...“. Zo trikrát ešte Klark zopakoval volanie, ale v
reproduktore bolo počuť len syčanie. „Musím ich nejako zastaviť, veď z nás nikto neprežije
“, Klark mŕtvo hľadel na monitor...
„ Únikový modul, ten má predsa veľké zrýchlenie“, svitla mu nádej. Rýchlo sa odrazil a
presunul sa do šachty k únikovým modulom. Klark rýchlo nastúpil do jedného z nich, sadol si
do kresla a zatlačil veľké tlačidlo... „Zážih“ Stihol ešte chytiť yostick a vzápätí pocítil
nepríjemné zrýchlenie. Tunel opustil rýchlosťou zátky zo šampanského a malým oblúkom
nasmeroval modul oproti rútiacemu sa Orionu. Po troch minútach počítač vypol motory a
otočil modul proti smeru letu. Opäť... zážih. Motory brzdili modul rovnakou intenzitou a
celé tri minúty trvalo, pokiaľ Klark nezbadal hore rovno nad kokpitom druhý Orion.
4,3,2,1,... kontakt. Rýchlo vyskočil z kresla, podišiel k spojovacej komore a zatiahol páku
hermetických dverí. Medzi dverami zasyčalo. „Zvláštne, majú tu ešte nižší tlak ako na
Orione-7“. Klark sa spotený od napätia posúval chodbou, až dorazil k spojovacej
miestnosti. V skafandri mu zasvietila kontrolka zvýšenej radiácie.
„Zvláštne, nikde ani živej duše“, začudoval sa Klark. Stál pred dverami spojovacej
miestnosti ako na Orione-7 a díval sa dovnútra. Otvoril dvere a vošiel dnu.
„Aha, niekto sa pokúšal tak isto stierať prach zo schémy korábu ako ja.“ Z reproduktorov sa
ozývalo: „Pozor, čas do zrážky 13 minút 23 sekúnd, pozor radiácia“. „Počítač vie, že je
zle, tak prečo automaticky nebrzdí? Niečo sa i tu deje aj s reaktorom. Android, musia tu
mať predsa tiež androida. Musím prebudiť toho robota,“ povedal si nahlas. Otvoril
hibernačnú sálu, ale v boxoch nebolo nikoho. „Kde sa všetci do pekla podeli?“ pomyslel si
Klark, ale rýchlo podišiel k androidovi a na malom ovládacom paneli aktivoval robota.
Android sa mierne strhol a prehovoril: „A-7 pripravený splniť vaše pokyny“. A Klark stroho
diktoval: „A-7, choď k reaktoru a pokús sa opraviť poruchu“. Android odvetil: „A-7 prijal
úlohu“. Okamžite sa otočil a zmizol v chodbe k reaktoru. Klark si všimol, že na začiatku
hibernačnej sály predsa len jeden box prejavoval aktivitu. Bolo tam vidieť siluetu nejakého
tela, ale jeho záujem prerušilo varovné hlásenie. „Do zrážky ostáva 10 minút 55 sekúnd“.
„Ó Bože. Nemám čas, musím sa rýchlo dostať do pilotného kokpitu“. Zaprel sa nohami a zľahka
sa presunul až k spojovacej miestnosti. Mykol ešte hlavou na nejaký nadpis na stene, a len
podvedomo zaregistroval posledné znaky: …RION-7.
Vošiel dnu, kde sedeli rovnakí navigační roboti. „Tak čo, chlapci, spíte?“ zamrmlal Klark a
sadol si pred terminál. Naraz sa ozvalo: prásk, prásk, booom... Prvé úlomky rozbitej
sesterskej lode začali bubnovať po plášti Orionu. Klarka to sotilo nabok, ale zachytil sa
o konzolu a začal rýchlo písať: „Emergency system restart “ Na monitore sa po chvíľke
objavilo: Automatic engine start! Vzápätí sa z reproduktorov ozval rovnaký hlas ako, už raz
počul: „do zrážky z objektom zostáva 3 minúty 49 sekúnd, automatické brzdenie predných
motorov aktivované“ Klark zodvihol oči od monitora a...
„Ale predsa.., ale to.. to už.. “ Nasledovalo malé chvenie a vzápätí burácanie brzdiacich
motorov. Klarkovi to silne niečo pripomenulo. Cez predné sklá kokpitu však nikde nebolo
vidieť Orion-7, len nevládne vznášajúcu sa zničenú sesterskú loď s neznámym osudom 2500
ľudí. Pomaly sa zdvihol z kresla, vyšiel z kokpitu a namieril si to rovno do hibernačnej
sály, aby spoznal svojho nového spoločníka. Klark sa postavil pred hibernačný box, ale s
údivom zistil, že je otvorený a prázdny. Vrátil sa do spojovacej miestnosti a postavil sa
pred nápis na stene, ktorý letmo zazrel a chvíľu sa nehybne, zmätene díval na nápis: ORION
-7
Ďalšie, už zverejnené poviedky:
1. poviedka: Detektiv
2. poviedka: MOONKiller
3. poviedka: Poselství z budoucnosti
4. poviedka: Boj o život: Vraždiace baktérie
5. poviedka: Archa 12
6. poviedka: Žerty stranou
7. poviedka: Drobná pocítacová haluz :)
8. poviedka: Agenti
9. poviedka: Sérum smrti
10. poviedka: Kozel zahradníkem
11. poviedka: Pohlad do neznáma
12. poviedka: Na cestách
13. poviedka: Úsvit Noci
14. poviedka: Cesta galaxiou
15. poviedka: Pomsta Sithov
16. poviedka: Výměna
17. poviedka: Výzkum
18. poviedka: Ja, a moje druhé Ja
19. poviedka: Právo na život
20. poviedka: Jsem laik
21. poviedka: Pozorovateľka
22. poviedka: Niečo, čo poznám
23. poviedka: Blízky nepriateľ
24. poviedka: Spomienky na zajtrajšok
25. poviedka: Šťastně až do smrti
26. poviedka: Penta
27. poviedka: Phobos
28. poviedka: Misia Son Umut
29. poviedka: Lidojedi
30. poviedka: Hra bohov
31. poviedka: Biela chodba
32. poviedka: Ruka
33. poviedka: Firma - TimeTraveller
34. poviedka: Uprostřed prázdnoty
35. poviedka: Posledné kroky na Mesiaci
36. poviedka: Núdzové pristátie
37. poviedka: IDLE
38. poviedka: Ztracené HD
39. poviedka: Konzola
40. poviedka: Mary
41. poviedka: Výplach
42. poviedka: Bez hraníc
44. poviedka: V Meste niet nič nového
45. poviedka: Pán Willy
47. poviedka: Hrdina
48. poviedka: KDO JE TADY PÁNEM?
49. poviedka: Cesta
50. poviedka: Nový začiatok
51. poviedka: Možná hrozba
52. poviedka: Lucid
53. poviedka: Důchod
54. poviedka: Dobrý úmysel
55. poviedka: KO
56. poviedka: Prozření
57. poviedka: Pád
58. poviedka: Ľudia sa nemenia
59. poviedka: Link
|
tryas