Nedávno uplynulo štvrťstoročie od vypustenia najťažšieho satelitu histórie. Zbraňový systém na palube 80 tonového satelitu mohol zmeniť históriu.
15. mája 1987 odštartovala na svoj prvý let najvýkonnejšia raketa histórie Energia. Keďže jej štandardný náklad, raketoplán Buran ešte nebol pripravený na svoj prvý let, niesla na palube vojenský náklad, systém Poljus (Pól, ako severný pól). Nič ťažšie nikdy žiadna nosná raketa neniesla a tak skoro ani neponesie. Poljus s hmotnosťou 80 ton bol ťažší než Skylab, ktorý vyniesol do kozmu legendárny Saturn V, skoro na deň presne 14 rokov predtým.
Program vývoja raketoplánu Buran meškal a tak sa približne dva roky pred prvým štartom Energie rozhodlo, že namiesto 100 tonovej makety ponesie prvú verziu systému Poljus. Štart prebehol úspešne, Energia fungovala bez akýchkoľvek chýb. Z technických príčin bol Poljus na Energii hore nohami a tak sa po oddelení od Energie mal obrátiť o 180 stupňov a zapáliť potom svoje motory, ktoré ho mali vyniesť na orbitu. Po oddelení sa však Poljus otočil o plných 360 stupňov a tak keď potom Poljus zapálil svoje motory, tie smerovali proti smeru jeho pohybu, spomalili ho a padol do vôd Tichého oceánu. Chyba v systéme navádzacieho systému zodpovedná za pretočenie Poljusu sa ukázala byť dôsledkom nedôkladných testov pri vývoji, keďže celý Poljus bol vyvíjaný pod veľkým časovým tlakom aby sa stihol štart Energie. Systém bol pôvodne vyvíjaný pre ťažký nosič Proton a nevydržal vibrácie silnejších motorov Energie.
Poljus bol naozaj gigantický, 37 metrov dlhý s priemerom 4.10 metra. Na svojej palube niesol 1 megawatový CO2 laser určený na ničenie satelitov programu Strategickej obrannej iniciatívy administratívy Ronalda Regana, populárne nazývaných programom Hviezdnych vojen. Nie len na oslepenie ich optiky, ale priamo na ich zničenie. Laser bol odvodený zo zbraňového systému Beriev A-60, lietajúceho laseru umiestneného na palube Iljušina II-76MD.
Poljus letel v období politických zmien vo vtedajšom Sovietskom zväze. Prebiehala perestrojka a súčasťou novej politiky prichádzajúcej s Michailom Gorbačovom bola snaha o obmedzenie enormných vojenských výdavkov krajiny. Pár týždňov pred štartom politbiro stanovilo limity testovania Poljusu na orbite. Zakázané bolo vypustenie testovacích cieľov. Existovala obava, že vypustenie Poljusu na orbitu môže byť západnými vládami vnímané ako protirečiace deklarovaným vtedajším sovietským mierovým iniciatívam. Časti politbira zastávajúcej názory Gorbačova možno pri neúspešnom štarte padol kameň zo srdca.
Zdroje: Air&Space, wikipedia.com
Pridať nový komentár