Môže to znieť ako niečo zo sci-fi príbehov - astronauti cestujúci do hlbokého vesmíru bombardovaní kozmickým žiarením - radiačná expozícia je však vedeckým faktom. Očakáva sa, že budúce misie budú smerovať späť na Mesiac, alebo dokonca na Mars. Nový výskum z University of New Hampshire Space Science Center varuje, že ožiarenie je oveľa vyššie, než sa doteraz myslelo a mohlo by mať vážne dôsledky na astronautov a satelitné technológie.
"Úrovne ožiarenia z meraní získaných počas posledných štyroch rokov prekročili hodnoty z predchádzajúcich solárnych cyklov najmenej o 30 percent, čo ukazuje, že radiačné prostredie je oveľa intenzívnejšie," povedal Nathan Schwadron, profesor fyziky a hlavný autor štúdie , "Tieto podmienky predstavujú dôležité environmentálne faktory pre vesmírne cestovanie a vesmírne počasie a preto musia byť dôkladne študované a zohľadnené pri plánovaní a návrhu budúcich misií na Mesiaci, Marse, asteroidoch a mimo nich."
Vo svojej štúdii, publikovanej nedávno v časopise Space Weather, výskumníci zistili, že intenzity Galaktického kozmického žiarenia (GKŽ) rastú rýchlejšie a sú na ceste k prekročeniu maximálnych hodnôt nameraných v kozmickom veku (po roku 1957). Tiež poukazujú na to, že séria SEP (Solar Energetic Particle) eventov v septembri 2017 uvoľnila veľké dávky žiarenia, ktoré by mohli predstavovať významné riziko pre ľudí aj pre družice. Netienení astronauti môžu čeliť akútnym účinkom ožiarenia alebo vážnejším dlhodobým zdravotným problémom, ako je rakovina a poškodenie orgánov, vrátane srdca, mozgu a centrálneho nervového systému.
V roku 2014 Schwadron a jeho tím predpovedali približne 20-percentný nárast v radiačnej dávke pri porovnaní posledných dvoch solárnych miním. O štyri roky neskôr ich najnovší výskum ukazuje, že súčasné hodnoty prekračujú predpovede o približne 10 percent, čo ukazuje, že radiačné prostredie je ešte zhoršuje, než sa očakávalo.
"Teraz vieme, že radiačné prostredie hlbokého vesmíru, do ktorého by sme mohli v tomto čase posielať ľudské posádky, je úplne iné v porovnaní s podmienkami, ktorým čelili predchádzajúcimi posádky na Mesiaci," hovorí Schwadron.
Autori použili údaje z CRaTER detektora na satelite Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) NASA. Mesačné pozorovania (a iné pozorovania vo vesmíre) ukazujú, že dávky ožiarenia GKŽ sa zvyšujú rýchlejšie, než sa predpokladalo. Výskumníci poukazujú na neobvykle dlhé obdobie nedávneho oslabovania slnečnej aktivity. Aktívne Slnko sa vyznačuje častejším výskytom slnečných škvŕn, ktoré môžu zosilniť magnetické pole Slnka. Toto magnetické pole je potom zachytené slnečným vetrom a vytláča galaktické kozmické žiarenie zo slnečnej sústavy - a od všetkých astronautov na ceste.
Po väčšinu vesmírneho veku bola slnečná aktivita ako dobre nastavený strojček s 11-ročným cyklom, s šesť- až osemročnými prestávkami nižšej aktivity nazývanými slnečné minimum, po ktorých nasledovali dvoj- až trojročné obdobia, kedy bolo Slnko viac aktívne. Od roku 2006 však vedci pozorovali najdlhšie slnečné minimum a najslabšiu slnečnú aktivitu pozorovanú počas vesmírneho veku.
Napriek tomuto celkovému zníženiu, slnečné erupcie v septembri 2017 vyvolali významné SEP eventy a súvisiacu radiáciu spôsobenú urýchľovaním častíc následnými, magneticky dobre prepojenými výronmi koronálnej hmoty. Výskumníci dospeli k záveru, že radiačné prostredie naďalej predstavuje vážne nebezpečenstvo spojené s historicky najvyššími intenzitami galaktického kozmického žiarenia a veľkými, ale izolovanými SEP udalosťami, ktoré sú stále problémom pri predpovedaní kozmické počasia.
Zdroj: www.unh.edu
mino6
Seeler