Obrázky zachytené sondou New Horizonts (NASA) poskytli vedcom neočakávaný nástroj na meranie jasu všetkých galaxií vo vesmíre. Uviedol Rochester Institute of Technology researcher v článku Measurement of the Cosmic Optical Background using the Long Range Reconnaissance Imager on New Horizons publikovanom v časopise Nature Communications.
Hlavný autor Michael Zemcov použil archívne údaje z prístroja na palube sondy New Horizons - prístroj Long Range Reconnaissance Imager, skrátene LORRI – na meranie viditeľného svetla z iných galaxií. Svetlo, ktoré svieti spoza Mliečnej dráhy, je známe ako kozmické optické pozadie. Zemcovove zistenia poskytujú hornú hranicu množstva svetla v tomto pozadí.
Určenie toho, koľko svetla pochádza zo všetkých galaxií mimo našu, bolo výzvou astrofyziky. Svetlo z kozmického optického pozadia dokáže odhaliť počet a umiestnenie hviezd, ako aj to, ako galaxie fungujú a poskytnúť nám prehľad o zvláštnej povahe exotických fyzikálnych procesov. Takým je napríklad svetlo, ktoré môže vzniknúť pri rozpade tmavej hmoty. (Tmavá hmota je neviditeľná látka, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje 85 percent hmoty vo vesmíre.)
Čo momentálne vidíme je, že pozorované optické pozadie je v plnom súlade so svetlom z galaxií a nevidíme potrebu dodatočne pridaného jasu, zatiaľ čo predchádzajúce merania si ich vyžadovali. To je dôkazom toho, že tento druh merania je možný z vonkajšej strany Slnečnej sústavy a že LORRI je toho schopný. Slabé svetlo zo vzdialených galaxií je ťažké vidieť z vnútra Slnečnej sústavy, pretože nám v tom zabraňuje slnečné svetlo, ktoré sa odráža od medziplanetárneho prachu vo vnútornej časti Slnečnej sústavy.
Kozmický prach je tvorený malými prachovými časticami a drobnými fragmentami, ktoré sa časom presúvali z vonkajšej oblasti Slnečnej sústavy smerom k Slnku. Vedci, ktorí začínajú experimentovať s raketami a satelitmi, musia brať do úvahy, že prach spôsobuje, že atmosféra Zeme je oveľa jasnejšia ako kozmické optické pozadie.
Hoci NASA posiela svoje misie aj mimo Slnečnú sústavu, zvyčajne ide o misie zamerané na planéty, a nástroje na palube sú určené na to, aby sa na ne pozreli, nie na astrofyzikálne merania. Zemcovova metóda sa vracia k prvým misiám NASA – Pioneer 10 a 11 v roku 1972 a 1974. Detektory svetla na prístrojoch merali jasnosť objektov mimo Mliečnu dráhu a urobili prvé meranie kozmického optického pozadia.
Zdroj: phys.org
Pridať nový komentár