Prestavte si, že ste vy a nejaký chytrý robot postavení pred sudcu, ktorý vás nevidí. Sudca má za úlohu rozhodnúť, ktorý z vás dvoch je človek. O kom bude sudca presvedčený, že je človek, toho nechá žiť a robota nechá zomrieť. Vy aj robot samozrejme chcete prežiť. Keďže je sudca múdry a spravodlivý, dá vám obom rovnakú úlohu: „Každý mi povedzte jedno slovo. Podľa tohto slova sa rozhodnem, ktorý z vás dvoch je človek.“
Aké slovo by ste si ako človek zvolili?
Možno vám to znie ako podivná zápletka zo sci-fi poviedky, ale touto úlohou sa zaoberala dvojica výskumníkov z MIT (Massachusettský technologický inštitút) vo svojej práci „A Minimal Turing Test“, ktorej názov by sa dal preložiť ako „Minimalistický Turingov test“. Namiesto štandardného Turingovho testu, kde sa počítač snaží presvedčiť človeka o svojej inteligencii v sérii otázok a odpovedí, sa dvojica John McCoy a Tomer Ullman pýtala respondentov iba na jedno slovo. Slovo mohlo byť zvolené buď úplne voľne alebo z dvojice slov.
Podľa dvojice výskumníkov však ich Minimal Turing Test nie je ukazovateľom pokroku AI ale skôr skúmaním, ako ľudia vidia samých seba vo vzťahu k strojom. Táto otázka bude čím ďalej relevantnejšia vo svete plnom AI asistentov, deepfake ľudí (tzv. deepfake videá) či Googlom generovaných automatických odpovedí na e-maily. Ako sa teda ako ľudia odlíšime vo svete plnom AI podobnej ľudom?
V prvom z dvojice testov bolo požiadaných 936 účastníkov, aby si zvolili akékoľvek slovo, ktoré by malo byť dôkazom, že sú ľuďmi. Napriek tomu, že výber slov nebol nijako obmedzený, väčšina odpovedí spadala do malého okruhu tém. Štyri najčastejšie slová boli „láska“ (134 odpovedí), „súcit“ (33 odpovedí), „človek“ (30 odpovedí) a „prosím“ (25 odpovedí). Ďalšie okruhy tvorili napríklad empatia (slová ako „emócia“, „pocity“, „sympatia“) a viera a odpustenie (slová ako „milosrdenstvo“, „nádej“, „Boh“). Dokopy tvorilo všetkých 936 odpovedí iba 428 rôznych výrazov, čo je pomerne veľká korelácia odpovedí.
Obrázok znázorňuje rôzne slová, ktoré respondenti uviedli v teste (anglicky). Veľkosť bodu znamená početnosť daného výrazu, farba zaradenie do jednotlivých kategórií.
Do druhého testu boli vybrané najčastejšie slová z každej kategórie prvého testu: láska, prosím, milosrdenstvo, súcit, empatia, banán, živý, človek, robot a stolica. Zúčastnilo sa ho 2405 respondentov a ich úlohou bolo určiť z dvojice vybraných slov, ktoré z nich je odpoveďou človeka a ktoré stroja. Opäť bodovali slová ako „láska“, „človek“ a „prosím“, ale víťazné slovo bolo oveľa jednoduchšie a jednoznačne biologického charakteru: „stolica“ (angl. „poop“).
Práve tá „stolica“, ktorá s nami súvisí ako so živými bytosťami, ale aj ako slovný výraz, s ktorým viac či menej často prichádzame do styku, vrátane jej vulgárnejších podôb.
Obrázok nižšie znázorňuje, ako často bol výraz v riadku uprednostnený pred výrazom v stĺpci a bol teda respondentom priradený človeku.
Na záver John McCoy zdôraznil, že tento test je viac o sociálnej psychológii ako o počítačovej vede a Minimal Turing Test je najlepšie vnímať ako myšlienkový experiment a nie ako ukazovateľ pokroku AI. McCoy bol najviac prekvapený kreativitou a vynaliezavosťou ľudí, ktorí v odpovediach používali aj známe frázy a slovné hračky ako napríklad „bootylicious“ (pieseň od Destiny’s Child) alebo „supercalifragilisticexpialidocious“ (pieseň z filmu Mary Poppins). A to nám ukázalo rozdiel medzi ľuďmi a chytrými robotmi. Ľudia, ktorí nikdy predtým nepremýšľali o tejto situácii, prišli s najzaujímavejšími a najvtipnejšími odpoveďami. Práve táto ľudská vynaliezavosť a kreativita je niečo, s čím by sa počítač nevedel popasovať. Aspoň zatiaľ.
pedrox
Miroslav Jurčík
pedrox
shit
Džon Dou
Branislav
Omen
biba