Veterná energia môže poskytnúť dosť energie pre všetkých

Veterná energia by mala postačiť na pokrytie globálneho dopytu po energii.

Štúdia zverejnená včera v magazíne Nature Climate Change skúmala kapacitu pozemných a atmosferických zdrojov veternej energie. Pod pozemnými sa myslia klasické veterné turbíny, atmosférické sú turbíny na balónoch, klzákoch či šarkanoch. Pokiaľ prvé sú najrýchlejšie rastúcim zdrojom alternatívnych obnoviteľných zdrojov energie, druhé sú nanajvýš v štádiu vývoja.

Autori štúdie sa však nezameriavali na technickú vykonateľnosť získavania energie a ani na ekonomiku týchto konceptov. Skúmali geofyzikálne limity veternej energie. Ak postavíte veľké množstvo veterných elektrární, tak tieto odoberú zo systémov prúdenia vetrov energiu a spomalia ich. Od určitého kritického množstva už s pribúdajúcim počtom turbín na Zemi nebude rásť množstvo získanej energie. Vietor spomalí a viac elektrární už neprinesie väčší úžitok. Cieľom bolo zistiť koľko energie toto kritické množstvo veterných elektrární vyprodukuje. 

Štúdia ukazuje, že atmosférické zdroje sú viac než štvornásobne výdatnejšie než pozemné. Pokiaľ atmosférické zdroje môžu stabilne a teda obnoviteľne poskytovať 1800 Terrawatov energie, pozemné zdroje ich poskytnú 400 TW. Aktuálna energetická spotreba našej civilizácie je 18 TW. A teda pozemné zdroje veternej energie ju dokážu pokryť viac než 20 násobne. 

Prvá otázka, ktorá nám pri týchto číslach vyvstane v mysli bude, koľko takýchto turbín musíme postaviť. V článku Rekordná veterná turbína sme písali o najväčšej veternej turbíne súčasnosti. Tá poskytuje maximálny výkon 6MW, a teda jednoduchý výpočet ukáže, že potrebujeme 3 milióny takýchto turbín na pokrytie našej celocivilizačnej spotreby. Presnejšie potrebujeme ich viac, nainštalovaná kapacita neprodukuje 100% nainštalovaného výkonu. V roku 2011 bola kapacita veterných elektrární 238,4 GW, to je čosi viac než stotina svetovej spotreby.

Štúdia ďalej sleduje vplyv takéhoto využitia veternej energie na globálnu klímu. Uzatvára, že pokiaľ v prípade maximálneho využitia bude vplyv významný, pri súčasnej spotrebe bude efekt malý. Konkrétne by nasýtenie 18 TW spotreby veternou energiou zmenilo pozemné teploty o 0,1 stupňa Celzia a množstvo zrážok o 1 percento. 

Zdroj: www.nature.com