Sochy na Veľkonočných ostrovoch stále ukrývajú svoje tajomstvá!

Veľkonočné ostrovy sú známe predovšetkým pre svoje „veľkonočné“ sochy, respektíve hlavy, nazývané Moai.

Niekoľko desaťročí vedci predpokladali, že sochy majú nielen hlavu, prípadne ramená, ale aj telá. Prvé náznaky, že je to tak sa potvrdili v roku 2012, keď odkryli prvé dve sochy s telami, vysoké až 7 metrov. Senzácia bola na svete. Čo však prekvapí ešte viac, je, že už v roku 1955 dobrodruh Thor Heyerdahl odkryl prvú sochu, aj s telom. Ako ale vieme, informácie sa vtedy šírili pomaly, internet nebol a laická verejnosť, aj keď takúto skutočnosť mohla zachytiť, na tento fakt (existenciu tiel) zabudla. Za vznikom mýtu (o neexistencii tiel) stojí to, že väčšina sôch bola ukrytá v zemi a nejedna socha bola zlomená v oblasti krku.  

Veľkonočný ostrov sa nachádza v južnej časti Tichého oceánu a oficiálne patrí pod Čile. V roku 2011 bolo na ostrove evidovaných 5034 obyvateľov, čo je od roku 2002 značný nárast (z počtu 3971). Predpokladá sa, že počet obyvateľov minulý rok už prekročil číslo 6000. Pre porovnanie, v 16. storočí mohol mať ostrov až 15 000 obyvateľov. Má rozlohu len 163,6 kilometrov štvorcových. Sochy Moai vznikli medzi rokmi 1250 – 1500 (nášho letopočtu). Boli vyrobené pôvodnými obyvateľmi Rapa Nui (iný názov pre Veľkonočné ostrovy). Archeológovia uvažujú, že sochy by mohli byť symbolom moci a autority, ale zároveň aj náboženským či politickým vyobrazením predkov alebo náčelníkov. Až na 7 sôch, všetky smerujú tvárou na ostrov. Podľa legendy týchto 7 sôch očakáva príchod svojho kráľa. Iná teória zase tvrdí, že majú cestovateľom spoza oceánu pomôcť nájsť ostrov.

Prvý známy európsky kontakt s ostrovom je datovaný na 5. apríla 1722, keď holandský navigátor Jacob Roggeveen navštívil ostrov a pobudol na ňom asi týždeň. Počet obyvateľov odhadol na 2000 až 3000, mohol však byť aj väčší. Wikipédia uvádza, že jeho muži na domorodcov strieľali a tak je možné, že sa časť obyvateľstva skryla. V roku 1774 navštívil ostrovy James Cook a zaznamenal, že časť sôch spadla. Loď Britského kráľovského námorníctva HMS Blosoom v roku 1825 ohlásila, že v súčasnosti už neexistujú stojace sochy. Ako jeden z dôvodov sa uvádza seizmická aktivita. Tá by mohla vysvetliť aj príčinu osadenia sôch tak hlboko v zemi. Mohli byť postupne zasypávané nánosmi. Iná teória tvrdí, že sochy zvalili samotní obyvatelia ostrova.

Pred pár rokmi vznikol projekt „Easter Island Statue Project“, ktorý má skúmať existenciu, pôvod ako aj význam týchto sôch. Zmapovaných je celkovo 887 sôch, pričom pôvodne sa predpokladala existencia viac než 1000 sôch. Číslo 887 však nemusí byť konečné.

Najväčšia známa socha, prezývaná Paro bola vysoká impozantných 10 metrov pri hmotnosti 82 ton, popritom existovala aj ťažšia socha s hmotnosťou 86 ton. Okrem toho existuje aj nedokončená socha, ktorá by mohla mať výšku až 21 metrov a hmotnosť dosahujúcu 270 ton. Priemerná výška sôch je 4 metre.

Väčšina sôch je vytesaná zo stlačeného vulkanického popola (tuf) na vrchu Rano Raraku. 13 sôch je vyrobených z čadiča, 22 z trachytu a 17 z červenej škvary, tieto však boli pravdepodobne dovezené z inej časti ostrova. Niektoré sochy majú aj klobúky zvané pukao. Tie však z niektorých sôch časom popadali. Niektoré teórie tvrdia, že klobúky predstavujú štýl vlasov, ktorý nosili tunajší obyvatelia.

V roku 1979 sa prišlo na to, že hlboké oči eliptického tvaru majú sochy za účelom osadenia korálových očí. Tie bývali z čierneho obsidiánu alebo červenej škvary. Vedci obhajujú svoje tvrdenie nájdením fragmentov bielych korálov. Nedávno boli nájdené aj ďalšie útvary z obsidiánu. Väčšina sôch bola doteraz neznámym spôsobom presunutá na kamenné plošiny zvané Ahu pozdĺž celého pobrežia ostrova.

O presune sôch Moai existuje množstvo teórii. Populárnou sa stala teória českého inžiniera Pavla Pavla. Podľa nej, malá skupinka ľudí s pomocou lán dokáže sochu rozkývať a postupne kývaním do rôznych strán ju po kúskoch posúvať. Socha tak naozaj akoby chodí, čo je v súlade s historickými legendami o presune sôch. Tento spôsob Pavel experimentálne overil. Po počiatočných pokusoch doma, nakoniec spolu s Thorom Heyerdahlom aj na Veľkonočných ostrovoch. So skupinkou 16 ľudí dokázal presúvať 5 a 9 tonovú sochu. Thor Heyerdahl odhadol, že by sa jedna socha dala takýmto "kráčaním" posunúť denne približne o 100 metrov. Niektorí historici voči tomuto spôsobu presunu namietajú argumentujúc, že by sa pri ňom ničil podstavec sôch. V konečnom dôsledku je preto podľa nich takýto spôsob presunu sôch na väčšie vzdialenosti nerealizovateľný.      

Vedci boli ohromení, keď pri výkopoch tiel sôch objavili, že ich povrch pokrývajú komplikované ornamenty pripomínajúce tetovania.

Koncom minulého roka bola objavená ďalšia socha, tentokrát len hlavy o veľkosti 69 centimetrov v hĺbke 420 centimetrov. Tím vedcov sa taktiež pochválil, že sa im už podarilo objaviť viac než 6000 kamenných nástrojov.

Pre bližšie informácie, môžete navštíviť oficiálny web projektu.

Zdroj: wiki, wiki2, mirror, artnet, eisp

Image Credit: Easter Island Statue Project & By Aurbina (Own work) [Public domain], via Wikimedia Commons