Toshiba Qosmio X300 - červený rýchlik

Vyhotovenie

Herné notebooky sa od tých bežných snažia odlíšiť nielen po stránke výkonu, ale aj dizajnu. Stačí jeden letmý pohľad a hneď je nad slnko jasné, s čím máme dočinenia. Extravagantné tvary, pestré sfarbenie, často nadbytočné navyšovanie plochy tela na úkor účelnosti. Čo by ste ale nespravili pre dizajn, že?

Modelový rad Qosmio, to nie je len X300 a jeho deriváty. Kým sa dostaneme k nášmu dnešnému šampiónovi, prebehnime preto rýchlo najprv ostatnými členmi jeho rodiny, nech máme trošku prehľad. Rozpisovať sa veľmi nebudem, sú totiž len dvaja. Qosmio F50 sú výkonné multimediálne notebooky s rozlíšením displeja 15,4 palcov. Ich základom sú procesory Core 2 Duo s frekvenciami od 2,26 do 2,66 GHz, poväčšine 4 GB operačnej pamäte a grafická karta NVIDIA GeForce 9600M GT alebo 9700M GTS. Modely G50 sú skutočne multimediálne stroje určené popri hraní hier takisto na sledovanie filmov. Za seba hovoria už ich 18,4-palcové displeje. Konfigurácie sú veľmi podobné ako u F50, dokonca sa dá povedať, že tieto rady sa od seba líšia len veľkosťou displeja. Spoločný je pre ne takisto dizajn, ponášajúci sa na dnešných zástupcov konzumnej série Satellite, t. z. lesklé čierne plasty.

Toľko v stručnosti o súrodencoch recenzovaného zariadenia. Odteraz sa venujeme iba jemu. Ešte raz pripomínam, že testované Qosmio je v konfigurácii X300-14Y. V úvode som spomínal, že nejde o najvýkonnejší model série, takže len pre ukážku - najsilnejšia konfigurácia je vybavená štvorjadrovým procesorom Core 2 Quad X9100, štyrmi gigabajtmi pamäte, dvojicou 320-gigabajtových diskov, párom GeForce 9800M GTS zapojeným v SLI…

Vyhotovenie

Extravagancia dostáva s týmto notebookom nový rozmer a notebook jednoducho upúta na prvý pohľad. Či pozitívne, alebo negatívne, je už iná stránka veci. Vkus ľudí sa rôzni. Toshiba svoj dizajn hrdo označuje ako Red Shark (červený žralok) a istým spôsobom nie je až ďaleko od pravdy. Žraloka síce nevidno, červene je však všade dostatok.

Azda najväčšími odlišnosťami od zaužívaných trendov je výrazne vyvýšená zadná časť tela a celkový jeho prehyb v priereze v tvare písmena „u“. Celkom vzadu z konštrukcie vystupuje plastový kryt, dočervena ladená noha, ktorá v kombinácii s vekom displeja vytvára dojem akoby otvárajúceho sa transformera. Rám displeja je po stranách vypuklý a po krajoch sa zaobľuje smerom k užívateľovi.

Rozmerovo ani hmotnostne nejde o žiadneho drobčeka a s častým prenášaním sa je najlepšie hneď rozlúčiť. Prenášať so sebou 4,5 kg váhy sa možno niekomu nezdá mnoho, vyskúšajúc si to ale na vlastnej koži rýchlo zmeníte názor. Prejdime k rozmerom - 412 × 306 × 43.5 / 63 mm. Napriek relatívne zvláštnemu tvaru nie sú prehnané, prirodzene, s výnimkou výšky koncovej časti tela. Vyše 6 cm by sa niekomu mohlo zdať ako vtip, no z ergonomického hľadiska si nemyslím, že by to predstavovalo nejaký reálny problém.

Pozastavme sa ešte pri veku. Už som spomenul jeho rám, ktorý je po bokoch vypuklý a vyhnutý smerom k užívateľovi. Na displej dolieha akurát a nedochádza k problémom s jeho prehýbaním. Jedine hore v okolí webkamery plast dosadá menej presne. Nakoľko ale ide o spoločnú vlastnosť absolútnej väčšiny dnešných notebookov (ak nie všetkých), netreba jej venovať pozornosť. V žiadnom prípade nejde o vadu.

K telu je veko pripnuté veľkým, a po doterajších skúsenostiach s notebookmi ho vari aj môžem familiárne nazvať „tošibáckym“, kĺbom. Tiahne sa cez vyše polovicu šírky základne a pri vyklápaní postupne zasúva veko smerom za notebook. Maximálny výklopný uhol je približne 140 stupňov. Ani po zatvorení veko ostatné telo celkom neprekryje a necháva priestor pre čierny bás s nápisom Toshiba a diódami indikujúcimi napr. stav batérie, disku či zapojenia do siete.

Klávesnica a touchpad

Ako to už býva u notebookov so 17-palcovými displejmi zvykom, prítomný je aj numerický blok. Pozitívum pre ľudí zvyknutých na štandardné klávesnice je to jednoznačné. Treba však poznamenať, že numerická časť nie je nenahraditeľná a človek si veľmi ľahko zvykne aj na život bez nej (aj programátor).

Rozloženie kláves je celkom klasické, so žiadnymi „výstrelkami“ sa tu nestretneme. Pre klávesnicu platí vlastne to isté, čo už som niekoľkokrát spomínal pri ostatných notebookoch od Toshiby. Po n-tý raz teda aspoň stručne zopakujem špecifiká/nedostatky, na ktoré sa zíde upozorniť. Enter na riadnej klávesovej časti je o kus užší, aký by sa mi (a iste nielen mne) páčilo. Aspoňže je hornou časťou od susednej klávesy oddelený priehlbinkou. Trochu zamrzí, že pruží akoby sedel len na jednej strune. Podobne tak je po strane oddelený od zvyšku kláves aj caps lock. So šírkou má problém aj ľavý shift. Ctrl a win sú umiestené klasickým spôsobom. Klávesy sú žiaľ vyrobené z lesklého plastu, už po pár minútach písania sú preto plné šmúh, mastnoty a odtlačkov.

Nad klávesnicou nájdeme deväť dotykových senzorov, plniacich úlohu multimediálnych tlačidiel. Pomocou nich preto môžete vypínať/zapínať ozvučenie, webkameru či nasvietenie, posúvať skladby v playliste, spustiť Media Center alebo pristúpiť k centru Dolby. Keďže sú k funkčným klávesám pomerne blízko, občas sa stane že miesto funkčnej klávesy trafíte práve dotykový senzor. V mojom prípade ruka vybiehala predovšetkým na pravú stranu senzorovej sekcie (čo je pochopiteľné, pretože pri písaní na plnohodnotnej klávesnici zostáva stacionárna jedine ľavá ruka).

Touchpad sa javí byť menší ako v skutočnosti je. Pravda je však taká, že s jeho rozmermi nie je nič a že sú úplne štandardné. Za klam je zodpovedné len jeho vyhotovenie (druhýkrát počas písania mi napadá použiť pojem „tošibácky“) a samotná veľkosť notebooku. Vďaka pomerne nízkemu rozlíšeniu displeja (vzhľadom na uhlopriečku) sa dajú pohyby kurzora dávkovať presne. Medzi tlačidlami touchpadu nechýba čítačka odtlačkov prstov.

Keď už som pri klávesnici a touchpade, nedá mi ešte nespomenúť spracovanie jej okolia. Na fotografiách to možno dobre nevidno, preto sa pokúsim odstrániť klam ešte v zárodku. Okolie klávesnice je síce lesklé, ale z jeho povrchu vystupujú malé plôšky, vďaka ktorým medzi rukami a samotným podkladom nedochádza k priamemu styku. V konečnom dôsledku to znamená, že sa na povrchu nevytvárajú nežiadané odtlačky a šmuhy. Škoda len, že dizajnéri tieto plôšky nenasadili aj okolo satelitov v pravom a ľavom dolnom rohu základne. Tam sa mastnoty a odtlačky chytajú jedna radosť.

Zvuk

Teší ma, a asi to na stránkach pc.sk napíšem premiérovo, že sa mi dostal do rúk notebook so skutočne kvalitným zvukom. Žiadne zvukové podanie ako od zvlneného plechu, nedostatok výkonu či zastieranie. Len pekný a čistý zvuk vinúci sa zo štvorice reproduktorov Harman/Kardon a jedného subwoofera umiestneného zospodu. Iste, kvalitou sa nemôžu rovnať riadnym stolovým reprosústavám či nebodaj slúchadlám, no konečne ide o ozvučenie ako sa patrí. Početnosť reproduktorov využijete najmä pri hraní hier, kde bude možné presne rozpoznávať odkiaľ zvuky prichádzajú. Spomínať z toho vychádzajúce kvalitatívne zlepšenie zážitku hádam nemusím.

Vytknúť môžem jedine prevedenie spodnej dvojice reproduktorov, ktoré sú teoreticky veľmi náchylné na napadanie nečistôt. Chránené sú len plastovým dielom a kvôli jeho atypickému tvaru je v prípade znečistenia takmer nemožné sa k cudziemu objektu dostať.

Základňa zospodu

Qosmio svoje nároky na chladenie jednoducho neskryje a na samom dne drží dva otvory pre ventilátory nasávajúce čerstvý vzduch. Pracujú neustále, no v stave bez záťaže pri nízkych otáčkach, takže ich prakticky nevnímate. Druhá stránka mince je ich hlučnosť v zátaži – dávajú o sebe vedieť. Medzi ne je vsunutý tretí, veľmi podobný otvor. Tento raz však nemá funkciu ventilačnú ale akustickú, pretože ide o subwoofer.

Spomenutiahodné zostávajú už iba priestor pre pamäťové moduly, pevný disk a batériu. Tá, trochu neštandardne, nezaujíma pozíciu celkom vzadu, ale približne pod miestom, kde držíte na klávesnici položenú ľavú ruku. Ak sa pýtate, kam s druhým diskom, keď šachta je len jedna, v Toshibe to vymysleli huncútsky. Využili veľkú výšku Qosmia, a do šachty preto môžete na seba uložiť až dva disky.