Test high-end VGA chladičov

Ako vidno, stock chladič na minimálnych otáčkach, nedokáže uspokojivo schladiť graf.jadro ani pri nečinnosti (idle). A v podstate pre väčšinu, už aj nie moc náročných užívateľov, sú len tieto najmenšie otáčky akceptovateľné, na bežnú prevádzku však nepoužiteľné. V záťaži (burn) je už pri nepretaktovanej graf.karte teplota graf.čipu vysoká, po pretaktovaní musel byť test dôsledkom kritických teplôt prerušený. Ticho a výkon si teda pri stock chladiči ruky nepodali.
Za výborné by sa považovať dali namerané teploty pri maximálnych otáčkach (5000ot/min.), kedy chladiču nerobí problém schladenie aj po pretaktovaní. Celkom rád by som ale spoznal niekoho, kto by strpel vedľa seba kríženca traktora s vrtuľníkom, lebo hádam len ten by sa dal hlukom prirovnať k točiacemu stocku na maxime. Takže opäť na bežnú prevádzku nepoužiteľné.
Kompromis v podobe zregulovania na otáčky blížiace sa k stredu prevádzkových je zrejme jediné východisko pre tých, ktorí nehodlajú investovať do nového chladenia. Uspokojivým tento kompromis však rozhodne na dlho nebude, stock je dobrý asi len na nepretaktované graf.karty, čo ale zasa nie je novinkou. Ako pozitívum by som vyzdvihol dobrú schopnosť dochladiť napäťové regulátory, ktoré ako jediné sa na stock sťažovať nemôžu.

Po dotestovaní stock chladiča nasledovala rýchla výmena za Zalman VF900-Cu a celý proces meraní sa opakoval. Tento krát boli otáčky regulované už manuálne, zhruba v rozsahu udávaného výrobcom. Nastal len mierny posun +50ot/min. pri reálnom meraní s kontrolou presného napätia digitálnym multimetrom.

Zalman VF900-Cu je už iná „kávička“ oproti stock chladiču. V nepretaktovanom stave grafickej karty, túto schladí viac ako slušne. Ak teda nerátam nadmerne vysokú teplotu bez točiaceho sa ventilátora, čo bol skôr pokus o „recesiu“ ako smerodajný výsledok, charakterizujúci aktívny chladič. VF-deväťstovka si pri „defaulte“ graf.karty môže s kľudom ševeliť na najnižších otáčkach, kedy je takmer nepočuteľná. Rozdiel teplôt graf.jadra je v idle absolútne zanedbateľný jeden °C medzi min. a max. napájaním ventilátora. V burne sú to len 3°C, čo je hodnota, ktorá nestojí za zintenzívňovanie hluku zbytočným zvyšovaním otáčok.
Situácia sa takmer opakuje aj po pretaktovaní graf.karty, avšak so zvýšenými teplotami zhruba o 15°C. Viditeľný rozdiel je len pri minimálnych otáčkach, kedy už začína VF900-Cu viac strácať na výkone. Dovtedy sú rozdiely od max. otáčok veľmi malé.
Napájacie regulátory sa pri Zalmane ohrievajú mierne viac ako pri stocku. Stále sa však pohybujú v „prijateľných“ hodnotách. Vplyv menšej veľkosti VF900-Cu, a s tým spojené oddialenie od MOSFET-pasívu, predsa len musí zanechať stopy na konečných teplotách regulátorov.

Tretím v poradí je GX815, high-end VGA chladič od Zerothermu. U neho bola regulácia otáčok tak trochu problematickou záležitosťou. Jeho vlastnú termoreguláciu nemožno bez zásahu ukončujúceho záruku zrealizovať, preto sú v nasledujúcej tabuľke uvádzané pri jednom výsledku dve hodnoty otáčok: prvá predstavuje rýchlosť v zaťažení, druhá v nečinnosti.

Rozdiely oproti konštrukčne príbuznému Zalmanu nie sú veľké, dalo by sa skôr povedať, že menšie ako malé. Len v pasívnom chode ušiel Zerotherm kolegovi o „dve dĺžky“. Ostatok je skôr mierne v réžii VF-deväťstovky.
Badateľný je vyšší nárast teplôt vo vzťahu ku klesajúcim otáčkam. Prejavuje sa tu odlišný ventilátor, ktorý pri maximálnych otáčkach dokáže lepšie zachladiť rebrovanie, ale na druhú stranu poklesom otáčok, rapídnejšie klesá výkonnosť. Zviditeľnená je táto skutočnosť klesaním priebehu teplôt v grafoch pod väčším uhlom.
V nezaťaženom stave sa vyššou teplotou prejavujú menšie otáčky „stiahnuté“ termoreguláciou. Má to ale svoje výhody, v idle plne postačujú aj tieto nízke otáčky, teploty nie sú zasa problematicky vysoké, hlučnosť to ale ovplyvní podstatne. A práve hluk je nepríjemným spoločníkom GX-osemstopäťnástky. Nutné je držať ju pevne na uzde v nižších hladinách.