Úvod
...nakoniec sa ich zopár našlo, spomeňme napr. Auzentech, ktorý videl priestor na zlepšenie a popri odkúpených X-Fi procesoroch od Creativu odlíšil svoje zvukovky použitím kvalitnejších prevodníkov a komponentov. V dnešných časoch prežívajú zvukové karty rozmach, okruh výrobcov sa výrazne zväčšil, čo posunulo dopredu aj samotný Creative. Ukázalo sa, že sa stále nájde dosť ľudí ochotných priplatiť si za kvalitnejší zvuk. To neušlo ani pozornosti Asusu a v priebehu pár rokov uviedli na trh už deväť zvukových kariet. Jedným z ich najnovších počinov je práve Xonar Essence STX.
Z hľadiska kvality zvukového výstupu sa jedná o „statement“ výrobok. Hoci s cenovkou okolo €165 nie je najdrahšou zvukovou kartou v portfóliu Asusu, má najlepšie technické špecifikácie a Asus ju prezentuje ako kartu pre audiofilov. Neskôr sa pokúsime zistiť, či tomu tak naozaj je.
AKG v oblasti reprodukcie zvuku pôsobí podstatne dlhšie než Asus a za tie dlhé roky si vybudoval veľmi silné meno. Do povedomia ľudí sa táto značka dostala hlavne slúchadlami, ktoré sú veľmi často využívané aj v nahrávacích štúdiach, kvôli ich vierohodne podanému zvuku. Ešte pripomeňme, že AKG patrí pod Harman International, ktorý zoskupuje okrem iných aj také značky ako Harman Kardon, Infinity, JBL, Mark Levinson a Revel. V súčasnosti predstavujú K701 vlajkovú loď AKG v oblasti domácich hi-fi slúchadiel, aj keď na budúci rok sa chystá ich nástupca. Cena u nás sa pohybuje v rozsahu od €265 do €350.
ASUS Essence STX - bližší pohľad
Xonar Essence STX je určená pre majiteľov stereo reproduktorov alebo slúchadiel a základnej dosky s PCI-E rozhraním. Kartu možno napojiť na akýkoľvek PCI-E slot, teda okrem x1 aj x4, x8 či x16. Majitelia 5.1/7.1 reproduktorov majú možnosť si kúpiť mladšiu sestru Essence ST, ktorá okrem PCI rozhrania ponúka aj možnosť dokúpiť si prídavnú kartu s výstupmi na ďalších päť kanálov. Dá sa očakávať, že v budúcnosti pri modernizácií STX bude takisto možné zakúpiť si túto prídavnú kartu.
Karta sa predáva v pohľadnom a dosť veľkom balení. Na prednej strane je vytlačený zlatý tiger, ktorý sa stal akýmsi maskotom tejto karty. V ázijskej mytológií mal byť symbolom pre božskú hudbu a predstavovať harmóniu medzi ľuďmi a prírodou. V balení sa nachádza stručný návod na použitie, CD s ovládačmi pre Windows XP 32/64 a Vistu 32/64, report o meraniach technických špecifikácií, 3,5mm->2x RCA kábel, 3,5mm->6,3mm adaptér, optický adaptér na S/PDIF výstup a nakoniec dva plagáty so zobrazenou kartou. Zastavil by som sa pri podmienkach merania technických špecifikácií. Mnoho výrobcov označuje svoje výrobky špecifikáciami, ktoré dosiahli v laboratórnych podmienkach. Často sú to čiastkové či teoretické výsledky, ktoré nekorešpondujú s použitím v daných obvodoch a v reálnych podmienkach. Asus tvrdí, že pri testovaní merali priamo stereo a slúchadlový výstup a to v reálnych podmienkach - teda karta pripojená k základnej doske(Asus P5N72-T Premium) a napájaná zo zdroja určeného pre počítače(Delta 650W). Na stránkach Asusu je možné si spomínaný report s podrobnými výsledkami stiahnuť.
Zadný panel zľava doprava: 2x cinch stereo výstup, 6.3 mm jack výstup pre slúchadlá,
kombinovaný 6.3mm jack vstup pre slúchadlá a stereo linku, kombinovaný koaxiál+optika S/PDIF
výstup.
Pozrime sa čo vlastne Essence STX ponúka, špecifikácie ako ich uvádza výrobca:
Asi najväčším ťahákom je digitál-na-analóg prevodník Burr-Brown PCM 1792A, ktorý sa pýši odstupom signál-šum na úrovni 127 dB. Tento prevodník hrá najvyššiu ligu a je využívaný aj pri high-endových SACD/CD prehrávačoch a A/V prijímačoch(ďalej len AVR) . Samotný prevodník je len časťou skladačky a sám o sebe nezaručuje kvalitný zvuk. Musí byť podporený rovnako kvalitnými obvodmi a komponentmi. Prevodník s lepšími špecifikáciami, ktorý je zle implementovaný a podporený zvyškom karty bude znieť horšie ako horší prevodník implementovaný dobre. Na podporu výborného odstupu signál-šum prevodníka využil Asus viacvrstvové PCB, ktoré umožňuje lepšiu separáciu a uzemnenie audio signálu od neželaných šumov a interferencií. V tomto snažení zašli ešte ďalej a celú analógovú časť karty prikryli EMI štítom. Ten by mal zabrániť, aby elektro-magnetické žiarenie vyžarované komponentmi počítača (hlavne grafická karta a zdroj) dosiahlo analógovú časť karty. Ďalším dôležitými komponentmi sú kondenzátory. Tu Asus opäť nič neriskoval a využil Nichicon „Fine Gold“ kondenzátory, ktoré sú takisto vysoko rešpektované vo svete audia.
Karta je napájaná priamo zo zdroja pomocou molex konektora. V porovnaní s napájaním zo slotu má toto riešenie nesporné výhody v tom, že prakticky eliminuje možnosť slučky a nestabilného napájania medzi kartou a základnou doskou. Odpadá tak možnosť, že by ste z reproduktorov mohli počuť rôzne pazvuky pri pohybe myšou a pod. Hneď pri molex konektore sú dva Panasonic Os-Con kondenzátory (opäť žiadne námietky proti výberu) určené na filtráciu napájania. Tu by som poznamenal, že je vždy lepšie mať relatívne čo najčistejšie napájanie, než sa potom snažiť zachraňovať situáciu filtračnými kondenzátormi. Aj keď o ich kvalite niet pochýb, ani ony nedokážu zázraky, v prípade že budete kartu napájať nejakou paródiou na zdroj. Nekvalitný zdroj by sa reálne mohol prejaviť na zhoršenej kvalite podaného zvuku.
Pre mnohých ľudí budú iste lákadlom vymeniteľné operačné zosilňovače(ďalej len OPZ), ktoré majú významný vplyv na to, aký zvuk nakoniec dostanete na výstupe. Sú určené do DIP8 pätice a celkovo sú tri. Dva v I/V(prúd na napätie) sekcii (JRC2114) a jeden v zásobníku (LM4562). Väčší vplyv na zvuk majú pravé tie v I/V sekcii, preto keď budete chcieť zmeniť charakteristiku zvuku začnite s výmenou práve tu. Najviac sa mi pri vymieňaní osvedčila pinzeta.
Na boku kartu sa nachádzajú Aux-In digitálny vstup pre optické mechaniky či televízne karty a stereo výstup na predný panel skrinky.
Nakoniec sme si nechali zvukový procesor, tu Asus vsadil na AV100, ktorý je viac známy pod menom C-Media CMI8788 OxygenHD.
Asus sa na Essence STX snaží nalákať aj ľudí s obľubou v počúvaní kvalitných slúchadiel, ktorých počty neustále narastajú. Na tento účel vyčlenili samostatný slúchadlový výstup (6.3mm jack). Zosilnenie slúchadiel je riešené pomocou integrovaného čipu Texas Instruments TPA6120A2, okolo ktorého sú postavené aj niektoré externé slúchadlové zosilňovače. Pri zvolení 'Headphone out' v softvéri Xonar Audio Center prepne relé výstup z I/V sekcie práve na spomínaný čip, takže pri počúvaní slúchadiel je operačný zosilňovač v zásobníku nečinný. Užívateľ si môže podľa impedancie svojich slúchadiel zvoliť mieru zosilnenia.
Na výber sú tri režimy, pre slúchadlá do 64 Ohmov je tu Normal Gain (0 dB), pre 65 až 300 Ohmov High Gain (+12dB) a nakoniec Extra High Gain (+18 dB) pre >300 Ohmov. K tomuto prístupu mám dosť výhrady. Už Normal Gain ponúka solídnu dávku hlasitosti. S AKG 701 na tomto nastavení som sa zriedkakedy dostal cez 25% nastavenia hlasitosti, vo výnimočných prípadoch som atakoval 35% pri hudbe, ktorá nebola poznačená prílišnou dynamickou kompresiou pri masteringu (teda hlavne klasika). Na strednom nastavení väčšinou počúvam na 6% a to patria K701 k slúchadlám, ktoré sú náročné na vybudenie kvôli nižšej citlivosti. Na svojich niekdajších slúchadlách Sennheiser HD555 som mával hlasitosť nastavenú na 10% pri Normal Gain. Naozaj si neviem predstaviť kto by reálne mohol využiť posledný režim zosilnenia. Asus tu mohol postupovať citlivejšie a zvoliť zosilnenie v menších intervaloch ( napr. 0 db; +6dB; +14dB), čo by vyústilo do lepšej manévrovateľnosti pri ovládaní hlasitosti. Pri počúvaní na 6% je možno hudbu stíšiť len 5 krokmi, čo je veľmi ďaleko od ideálu.
Ovládací panel Xonar Audio Center pôsobí vcelku prívetivým dojmom, je prehľadný a intuitívny na
používanie. Horná časť je využívaná ako informačný displej, zobrazuje frekvenčné spektrum,
nastavenie hlasitosti, aktívny výstup, procesing zvuku a preset ekvalizéra (v prípade že je zapnutý).
Dolná časť slúži na zmenu nastavení. Sample rate slúži na zmenu vzorkovacej
frekvencie(44.1;48;96 a 192kHz). Súčasné ovládače nepodporujú funkciu automatického nastavenia
vzorkovacej frekvencie v reálnom čase podľa toho akú pesničku počúvate. Tým pádom je na
užívateľovi, aby si túto hodnotu sám nastavil. V prípade ,že neviete akú vzorkovaciu frekvenciu
vaše hudba či filmy využívajú môžete nechať nastavenie na 96kHz. Softvér sa potom automaticky
postará o prevzorkovanie. Asus prisľúbil, že v budúcich ovládačoch sa týmto budú zaoberať, aj keď
osobne to ako veľký problém nevidím.
Bitovú hĺbku(16/24 bit) treba potom voliť priamo vo vašom
prehrávači alebo vo 'Zvukoch->Vlastnosti' pre použitie mimo prehrávača. Nastavenie 'Analog Out'
slúži na prepínanie analógových výstupov pomocou relé. Preto ak nastavíte 'Headphones' tak sa
výstup pre reproduktory stáva neaktívny. Platí to aj opačne pri zvolení '2 Speakers'. Potom je ešte
možnosť zvoliť 'FP Headphones' a 'FP 2 Speakers', v prípade, že používate audio header zo skrinky
na predný výstup. Pri zvážení koľko šumu a ruchov sú tieto káble na predný panel schopné
nachytať, by som pripojenie na predný panel použil iba ak by to bolo z nejakých príčin úplne
nevyhnutné. Ďalšou možnosťou je zapnutie, či vypnutie digitálneho výstupu (S/PDIF), ktorý je v
podstate jedinou možnosťou ako dostať viackanálový zvuk do 5.1 reprosústavy. Platí to prípade
stôp kódovaných v Dolby Digital (AC3, ďalej len DD). Podpora pre DTS nie je nikde spomenutá,
preto predpokladám, že v natívnom bitstreame DTS cez S/PDIF nedostanete. Takisto nepomôže ani
konverzia DTS na PCM(nekomprimovaný signál), ktorú podporujú lepšie multimediálne
prehrávače, kvôli limitom S/PDIF ako takého v priepustnosti (maximom sú 2 kanály v PCM). Pri
digitálnom výstupe máte teda možnosť zvoliť výstup buď v stereo PCM alebo v Dolby Digital
Live(DDL). Druhé spomenuté je konverzia zvuku v reálnom čase (na počte kanálov nezáleží,
maximálne 5.1) na DD. Týmto spôsobom je možné dostať 5.1 PCM/DTS zvuk cez S/PDIF, ale za
cenu straty informácií (podobne ako u mp3).
DDL v súčasnosti podporujú aj integrované zvukovky
Realtek ALC888 a vyššie, niektoré prehrávače a ffdshow kodeky. Rozdiel je v tom, že pri
softvérovom riešení si berie ťarchu konverzie v reálnom čase na svoje plecia centrálny procesor,
zatiaľ čo u zvukových kariet je to zvukový procesor. Pri použití DDL máte možnosť zapnúť Dolby
Prologic IIx, čo príde vhod ak váš AVR túto funkciu nepodporuje a chcete, aby vám pri stereo
nahrávkach hralo všetkých 5 reproduktorov. Pre vášnivých hráčov a majiteľov stereo reproduktorov
je určená funkcia 'Dolby Virtual Speaker'(DVS). Jej úlohou je vyvolať dojem priestorového zvuku
pri použití dvoch reproduktorov. V podstate sa jedná o dramatické natiahnutie priestoru do šírky a
použitie odrazov a oneskorenia podľa algoritmov Dolby, pričom poslucháč by mal mať pocit , že
časť zvukov prichádza aj spoza neho. Po odskúšaní tejto funkcie vo filme 'Iron Man' a hre 'Call of
Duty 4' som príliš nadšený nebol. Vo filme pôsobila zvuková scéna až príliš natiahnuto a plasticky,
hlasy vychádzali z príliš širokého priestoru, kvôli čomu zneli neprirodzene. Rovnako pocit, že sa
nachádzam v strede diania bol príliš malý na to, aby mohol reálne konkurovať skutočnému 5.1
priestorovému zážitku. Pri hre som mal o niečo lepší prehľad čo sa deje okolo mňa, pružnejšie som
reagoval na výstrely zo strán a spoza mňa, ale opäť to bolo na úkor vernosti a jasnosti zvuku.
Celkovo som dospel k záveru, že v FPS hrách má DVS isté opodstatnenie, zatiaľ čo vo filmoch som
uprednostňoval klasické stereo. Je možné, že v inej miestnosti a ďalej od reproduktorov by bol môj
názor trochu iný, keďže akustika miestnosti má nespochybniteľný význam pri tejto funkcii.
Obdobou DVS pre slúchadlá je Dolby Headphone(DH) a situácia je prakticky totožná. Vyslovene
nevhodné pre hudbu kvôli zahmleniu zvuku a pocitu umelosti, aké-také využitie som videl len v
FPS hrách. Na pravej strane ovládacieho panela sa nachádza volič hlasitosti v podobe kolieska,
mute tlačidlo, funkcia normalizácie hlasitosti (SVN) a nakoniec kontextové tlačidlá s rôznym
určením (Game, Movie, Music, Hi-Fi, DS3D GX). SVN aplikuje rovnaké zosilnenie na celú
pesničku tak, aby sa vrchol hlasitosti všetkých počúvaných pesničiek priblížil želanej hodnote.
Týmto spôsobom odpadá neustále nacvičovanie s voličom hlasitosti v prípade ak sa vaša kolekcia
albumov vyznačuje väčšími rozdielmi v hlasitosti.
Tlačidlá na špecifické určenie v podstate len
zapnú isté funkcie alebo procesing zvuku, o ktorých si Asus myslí, že by sa mohli hodiť k daným
činnostiam. 'Movie', 'Game' a 'Music' zapnú DVS pre repoduktory, respektíve DH pre slúchadlá.
Dosť nerozumiem potrebe zavedenia troch tlačidiel s rovnakou funkciou, stačilo by aj jedno tlačidlo
s popiskou na čo všetko je určené. Rovnako je otázne priradenie DVS/DH k tlačidlu 'Music'. 'Hi-Fi'
vypne akýkoľvek procesing zvuku. Je to tlačidlo, ktoré príde vhod ak máte zapnutých príliš veľa
funkcií a je to to pravé orechové na posluch hudby.
Na koniec nám zostalo tlačidlo DS3D GX 2.5,
ktoré umožňuje hardvérovú akceleráciu zvuku pre DirectSound a emuluje EAX až do verzie 5.
Okolo podpory EAX pre verzie 3 až 5 na kartách Asus vzniklo mnoho kontroverzií. Creative
označil ich prehlásenie o podpore za klamlivé, čo viedlo k malej vojne medzi týmito dvoma
spoločnosťami vo forme mediálnych vyhlásení. Sám Asus tvrdí, že ich emulácia nevedie k
perfektnej reprodukcii toho, ako by mal EAX 3,4 a 5 znieť. Jedná sa skôr o predpoklad, ako by
mohlo EAX5 znieť. Ďalším argumentom Creativu bola, že emulácia EAX sa prejaví zvýšenými
nárokmi na centrálny procesor. Istou výhodou Asusu je absencia potreby inštalácie prídavného
softvéru (Creative Alchemy) pre operačné systémy Vista a 7, ktoré upustili od Hardware
Abstraction Layer pre priamu komunikáciu medzi zvukovými ovládačmi a aplikáciami. Keďže
nevlastním zvukovú kartu založenú na X-Fi procesore, nemohol som overiť rozdiel medzi pravým a
emulovaným EAX. Avšak s prihliadnutím na zmeny v OS v pristupovaní k zvuku a mizivého počtu
EAX5 titulov je dosť možné, že EAX čaká v oblasti 3D pozičných a environmentálnych zvukových
efektov pomalá smrť v prospech riešení nezávislých od špecifického hardvéru. Nič to však nemení
na tom, že v súčasnosti pre profíkov alebo hráčov, ktorý to myslia s hraním veľmi vážne ostávajú
zvukové karty založené na X-Fi jasnou voľbou.
V spodnej časti ovládacieho panelu sa ešte nachádza sada tlačidiel s rôznym obsahom. Z toho
zaujímavejšieho spomeniem ekvalizér, flexbass a vocalfx.
Ekvalizér je rozdelený do desiatich pásiem a obsahuje 11 presetov s možnosťou vytvoria a uloženia si vlastných nastavení. Každé pásmo je možné nastaviť v rozsahu +-20dB. Problémom je príliš malá plocha, na ktorej je EQ zobrazený a tým pádom zlá prehľadnosť. Kritiku si takisto vyslúži absencia cejchovania (vyznačené sú len hodnoty 0, -20, +20) a možnosti nastavenia šírky pásma a ďalších pokročilejších parametrov. Pre seriózne použitie EQ to nie je, na tieto účely môžem odporučiť voľnú verziu Electri-Q.
V prípade, že vlastníte AVR alebo zosilňovač s výstupom na subwoofer, pomocou 'Flexbass-u' môžte nastaviť výhybku pre subwoofer (teda ktoré frekvencie bude pokrývať subwoofer a od kedy už budú hrať front reproduktory). Nastavenie pokrýva rozsah 50-250 Hz.
Vocalfx ponúka zvukové efekty pri hlasovej komunikácii, či už pri hraní alebo využívaní Skypu a pod. Jedným z efektov je VoiceEX, ktorý umožňuje v hrách s podporou EAX pomocou ozvien upraviť váš hlas pre konkrétne prostredie, v ktorom sa práve nachádzate pre ešte reálnejší zážitok z hry. ChatEX a Magic Voice sú určené IM užívateľom, prvá menovaná funkcia zasadí váš hlas do zvoleného prostredia, druhá zase zmení výšku tónu vášho hlasu. Sú to viac-menej funkcie v rámci zábavy, ale ak vás zaujíma ako by znel vás hlas v prevedení monštra alebo ženy, máte možnosť si to vyskúšať... :)
AKG K701 - bližší pohľad
AKG K701 sú dynamické, otvorené slúchadlá so systémom cievky s plochými vodičmi a dvojvrstvovými membránami AKG Varimotion. Hrúbka membrán pritom nie je konštantná, v strede je hrubšia pre dosiahnutie čistých a živých výšok s veľkým rozsahom a po okrajoch tenšia na dosiahnutie elasticity potrebnej pre prekreslené, detailné stredy a hlboké a kontrolované basy. Kábel s dĺžkou 3m je z 99,99% tvorený z bezkyslíkatej medi a je zakončený 6.3mm pozláteným jack konektorom. Všetky slúchadlá sú osobitne testované a označené poradovým číslom. Pozrime sa na špecifikácie:
Slúchadlá pôsobia veľmi príjemne na pohľad, hoci po nasadení na hlavu dotyčný hifista trochu pripomína ufóna. Mušle sú veľké a veľmi pohodlné, pri nasadení sa takmer vôbec nedotýkajú mojich priemerne veľkých uší. Kožený náhlavník je prichytený k premosťovacím trubiciam a sám sa prispôsobí veľkosti vašej hlavy. Jedinú, ale o to podstatnejšiu námiektu ku komfortu mám k hrboľom z vnútornej strany, ktoré slúžia na obmedzenie pohybu pri nasadení na hlavu. Problémom je ich prílišná tvrdosť, čo u ľudí s kratšími vlasmi po dlhšom počúvaní rezultuje do nepríjemnej bolesti v oblasti stredu hlavy. Pri cenovke K701 je toto dosť nepochopiteľné, aj keď je pravda, že po istom čase sa náhlavník roztiahne a uvoľní. Balenie pôsobí profesionálnym dojmom, okrem slúchadiel sa v ňom nachádzajú praktický podstavec a 6.3mm->3.5mm adaptér.
Praktické skúsenosti a Postrehy
Z hľadiska zvuku predstavujú K701 výbornú zmes vyrovnaného, koherentného zvuku, zastúpenia
detailov a transparentnosti, ktorá umožňuje nahliadnuť až na špik náhravky. Slúchadlá hrajú
expresne rýchlo, s prehľadom separujú jednotlivé nástroje (The Corrs - Toss The Feathers
), majú dobrý atak na úvodnej note a po celý čas
vykazujú výbornú kontrolu nad signálom. Zvuková scéna oplýva pre slúchadlá nevídanou šírkou a
hĺbkou, vďaka čomu mnohé nahrávky dostanú nový rozmer. Artikulácia hlasov je jedným slovom
fantastická, celkovo pôsobia stredy veľmi prezentne, čo má za následok priame a „in your face“
podanie zvuku. Určite sa však nejedná o agresívny či až násilnícky prejav ako u niektorých Grado
slúchadiel.
K701 sa najlepšie cítia v akustických nahrávkach, struny nástrojov a ľudské hlasy znejú
neutrálne a prirodzene, klavír v podaní týchto slúchadiel je zážitok sám o sebe.
(Regina Spektor – Blue Lips
Norah Jones – One Flight Down,
Cat Power – The Greatest, Cat Power – Willie, Flaw – Only the Strong)
Nejedná sa pritom o slúchadlá s úzkym záberom využitia, v prípade slušnej nahrávky sú použiteľné
v každom žánri či už pôjde o elektorniku, rap alebo tvrdší rock.
(Sound System – Space and Time, 2Pac – To Live and Die in LA, Flaw – Payback)
Balansom sú K701 naklonené skôr k vyššiemu spektru frekvencií, čo môže miestami pôsobiť, že
basy sú stratené alebo menej zastúpené než by mali mať. Rozhodne tam sú, ale tak trochu pod
papučou stredov a výšok, čo rezultuje do pocitu menšej váhy či hmoty zvuku. Zastúpenie basov sa o
niečo zlepší po dôkladnom zahorení, pričom niektoré hlasy hovoria o potrebe niekoľko stoviek
hodín. Sám sa radšej k tomu nevyjadrujem, moje slúchadlá majú nahratých minimálne 1000 hodín a
už sa presne nepamätám ako zneli na začiatku. Avšak myslím si, že posun k lepšiemu tam bol.
Osobne som so zastúpením basov spokojný a stotožnený, ale to som vždy patril medzi ľudí čo
preferovali bass-light prezentáciu. Každopádne milovníci tažkotonážnych basov by sa mali
poobzerať inde. Inak sú basy rýchle, presné a úderné, idú dostatočne hlboko, ale trochu im chýba
impakt a trvácnosť. Výšky sú čisté s výbornou iskrou, niekedy až do tej miery, že ich človek vníma
ako príliš ostré (prejavuje sa to hlavne pri trúbkach, harmonikách a píšťalkách). Do veľkej miery to
závisí od toho čím budete slúchadlá kŕmiť. Takisto sykavky sú mierne zvýraznené, ale v rozumnej
miere, takže to nepredstavuje žiadny problém. Na záver by som povedal, že použitie tých
najmodernejších technológií u K701 viedlo k prirodzenému a živému zvuku, ktorý skvele
kombinuje koherentné a tekuté podanie s výborným zastúpením detailov (často protichodné
tvrdenie u reproduktorov či slúchadiel). Zvýšenú pozornosť by som venoval spárovaniu s
prehrávačom, zvukovou kartou či DAC-om pre čo maximálnu muzikálnosť a na potlačenie
prípadnej ostrosti vo vyšších stredoch a výškach.
Subjektívne testovanie STX (ovládače 6.12.8.1762) som čiastočne založil na porovnaní s
integrovanou zvukovou kartou Realtek ALC889A (ovládače r2.31), ktorá sa nachádza na mnohých
základných doskách. Týmto spôsobom bude viac zrejmé čo navyše človek dostane, keď si priplatí
za diskrétne riešenie. Testovacia zostava bola nasledovná:
AMD PhenomII X3 710
Gigabyte GA-MA790XT-UD4P
Patriot (2x2) 4 GB DDR3 1333 Mhz
Corsair HX520W
Windows 7 Ultimate RC
Ako prehrávač som použil Foobar2000, ktorý umožňuje prepínať zvukové výstupy a podporuje ASIO ovládače, ktoré STX natívne obsahuje vo verzii 2. ASIO slúži pre nízku latenciu pri nahrávaní a pre priame spojenie prehrávača so zvukovou kartou obchádzajúc operačný systém. Na porovnanie som použil K701. Nie je to ideálne kvôli vplyvu kvality zosilnenia na výsledný zvuk, ale pre urobenie si lepšieho obrazu o kvalite zvuku to stačí. Testovanie prebiahalo v Hi-Fi móde, teda bez prítomnosti akéhokoľvek procesingu zvuku. Po dlhoročnom pôste od integrovanej zvukovky som bol zvedavý, či je situácia rovnako žalostná ako kedysi alebo sa aj tu dosiahol pokrok. A pokrok sa naozaj konal, až som z toho zostal príjemne zaskočený. Zvuk už neprichádzal ako-keby spoza steny a bol v každom ohľade počúvateľný. Odhliadnuc od pokroku, rozdiel medzi ALC889A a STX bol zreteľný. Zvuková scéna Realteku bola príliš úzka a plytká, celkovo pôsobil zvuk ponuro a málo vzdušne. STX hrala energickejšie a viac vtiahla poslucháča do deja. Zastúpenie detailov a dynamický rozsah hovorili v prospech STX (John Adams – Grand Pianola Music). Zásadným rozdielom bol hutnejší prejav STX, K701 pichnuté do Realteku namiesto basovania s prepáčením iba prdeli. Na vybudenie lepších slúchadiel to stále nie je. Takisto STX išla s basmi podstatne hlbšie, významnejšie utlmenie basov prichádzalo pod 30 Hz (čo viac súviselo so slúchadlami), zatiaľ čo Realtek do 50 Hz prakticky vôbec nehral (Eminem – When the Music Stops). Zatiaľ čo posun v kvalite zvuku integrovaných kodekov je očividný a významný, pre fajnšmekrov sa stále jedná o prílišný kompromis. Samozrejme platí, že čím lepšie reproduktory či slúchadlá máte, tým viac sa investícia do diskrétnej zvukovej karty oplatí.
Podľa impedancie spadali K701 do prvého stupňa zosilnenia na slúchadlovom výstupe STX, no druhý stupeň im poskytol o niečo viac basov a dynamiky, aj keď sa jednalo o veľmi drobné rozdiely. Určite by som odporučil experimentovanie s prvými dvoma stupňami bez ohľadu na impedanciu vašich slúchadiel, tretí stupeň je tu naozaj zbytočný. Hoci v porovnaní vyššie vyšla STX jednoznačne lepšie, stále bolo čo zlepšovať. Zvuková scéna mohla byť ešte o niečo širšia, zvuk má čokoládový až sirupový charakter a je na teplejšej strane. Na tom nie nič zlé, Asus sa týmto pravdepodobne snažil dosiahnuť mäkkosť a teplo elektróniek, čo sa im čiastočne poradilo v oblasti stredov a nižších frekvencií. Výčitky mám však k výškam, ktorým chýba uhľadenosť a v určitom rozsahu hrajú akoby so skreslením. Spomínaná syrupovosť a mäkkosť navyše išli na úkor transparentnosti. Z predošlých skúseností som vedel, že K701 umožňujú lepšie nazrieť do vnútra skladby. Neostalo mi nič iné než vyňať JRC2114 z I/V a začať experimentovať s inými OPZ . Tu by som podotkol, že zachádzame do sféry osobných preferencií. Hádam ani nemusím pripomínať, že každému vyhovuje iná charakteristika zvuku, preto je možné, že by sa vám viac mohol páčiť zvuk pôvodných OPZ než tých nižšie spomenutých. Ďalšou významnou premennou sú reproduktory a slúchadlá. To čo funguje pre jedny slúchadlá nemusí fungovať pre iné.
LME49720NA – v podstate ide o preznačené LM4562. Tento OPZ vyriešil problém s
transparentnosťou a príliš krémovým zvukom JRC. Na povrch sa dostalo viac mikrodetailov, ktoré
boli predtým skryté, čo sa však vyústilo do viac zrnitého zvuku. Výšky boli čistejšie a jemnejšie a
zvuková scéna sa podstatne posunula do šírky i hĺbky. Jednoznačne sa jednalo o najviac neutrálny
OPZ z testovaných, čo v kombinácií s viac-menej neutrálnymi K701 vyústilo na môj vkus až do
príliš štúdiového zvuku. Basom sa v porovnaní s JRC dostalo diétnej kúry, čo sa môže hodiť pre
reproduktory/slúchadlá s prehnaným basovým fondom. V kombinácií s K701 to však nebolo ono.
Za najväčšie negatívum tohto OPZ považujem jeho pomalosť. Tóny akoby dohrávali, čo môže
vytvoriť ilúziu bohatšieho zvuku s väčšou váhou, ale pri rýchlejších reproduktoroch a slúchadiel je
to skôr na škodu. Celkovo som tento OPZ aj s jeho chybami preferoval pred JRC. Môže sedieť
ľudom v záľube aj v najmenších detailov, širokej a hlbokej zvukovej scény, neutrálneho zvuku a
vlastníkom pomalších reproduktorov či slúchadiel, kde sa absencia rýchlosti tohto OPZ nebude mať
ako prejaviť.
LME49720HA - tento OPZ, ktorý sa od predošlého líši len jedným písmenom je určený do pätice
TO-99. Preto pre použite s STX budete musieť buď zostrihať piny a vopchať ho natvrdo do DIP8
pätice (pozor na orientáciu pinov) alebo si ho prispájkovať na DIP8 adaptér, čo bol aj môj prípad
(touto cestou by som sa rád poďakoval užívateľovi „cthulu“-ovi). Z testovaných OPZ je tento
najrýchlejší, zatiaľ čo šírka zvukovej scény bola niekde medzi JRC a 720NA. Kvantitatívne bolo
basov približne rovnako ako u JRC, ale chýbala im dostatočná hĺbka a prirodzenosť podania.
Transparentnosťou bol na tom 720HA len o chlp horšie ako 720NA a podstatne lepšie než JRC
Najväčšou devízou tohto OPZ spolu s rýchlosťou je koherentná, tekutá charakteristika zvuku, čo sa
prejavilo v skvelej súhre s K701. Aj keď spomínaná tekutosť v porovnaní s 720NA ide na úkor tých
najmenších mikrodetailov, na oplátku sa odvďačí čírou muzikálnosťou. Najväčšiu výčitku by som
smeroval k čudesnému zafarbeniu v stredoch, nástroje ako husle sú prezentované o dosť vyššie než
by mali byť. Tento OPZ môžem odporučiť ľudom, čo si chcú hudbu v prvom rade užívať a
povznesú sa nad podivné zafarbenie v stredoch. Muzikálnosťou bol tento OPZ o poschodie vyššie
než zvyšné dva.
Záver
Asus Xonar Essence STX bezpochyby používa prvotriedne komponenty. Pri externom riešení s rovnakou konfiguráciou by ste zaplatili čiastku niekoľkonásobne vyššiu. Vychádza to z potreby externých riešení pre viac vstupov, vlastného napájania, designu a materiálov potrebných na zovňajšok a v neposlednej rade nižším počtom predaných kusov. Preto ak je vaším primárnym zdrojom zvuku počítač a ste prívržencom sterea, chybu kúpou STX určite neurobíte. Pre milovníkov filmov a hier je absencia analógového 5.1 výstupu pravdepodobne až prílišným sústom a preto budú hľadať inde. Kritiku by som adresoval operačným zosilňovačom použitým v I/V sekcii, ktoré podľa môjho názoru držia kartu z využitia jej plného potenciálu. Takisto treba povedať, že slúchadlový zosilňovač predstavuje nižšiu až strednú triedu. Opäť však platí, že pri kúpe externého slúchadlového zosilňovača rovnakej kvality by ste zaplatili cenu celej STX, ktorej hlavným predajným bodom je z môjho pohľadu digitál-na-analóg konverzia. Podobne ako s predstavenými AKG K701, budem brať STX ako referenciu pri porovnávaní v budúcich recenziách zvukových kariet a reproduktorov.
Crazy_Horse
dexman
lacikaboss
lacikaboss
dexman
M1ch4l
lacikaboss
M1ch4l
Wizik
M1ch4l
mateso
lukasko
andrejsvk
dexman
dexman
dexman
dexman
tusom
dexman
andrejsvk
dexman
Wizik
dexman
Wizik