Intel Ivy Bridge (i7 3770K) - vyšperkovaný Sandy Bridge

Intel Ivy Bridge - Novinky

Procesor

Samotné jadrá ostávajú vo veľkej miere nezmenené voči Sandy Bridge. Intel spravil pár úprav, ktorými vylepšil jednovlákonový výkon, IPC, avšak veľké skoky vpred očakávať nemožno. Ivy Bridge je hlavne o prechode na nový výrobný proces s nižšou spotrebou a vylepšení grafiky.

Pridaná bola jednotka DRNG, čo je skratka pre generátor náhodných čísel. Dostupná je vďaka tomuto nová inštrukcia RDRAND, ktorá vracia náhodné číslo o veľkosti 16, 32 alebo 64-bit. S bezpečnosťou súvisí aj ďalšia novinka – Supervisory Mode Execute Protection (SMEP). Jej úlohou je zabránenie spustenia škodlivej aplikácie keď je systém v režime s vyššími privilégiami.

Zaujímavosťou pre mobilné počítače je konfigurovateľné TDP. Vynechajme teraz technické detaily a predstavme si reálny prípad použitia. Procesor s určitou nominálnou hodnotou TDP má patričnú prislúchajúcu frekvenciu a napätie, ktoré sa do tejto hranice „zmestia“. Ak sa však notebook zapojí napríklad do dokovacej stanice vybavenej dodatočným chladením, výrobca môže použiť vyššie TDP, ktoré umožní aj vyšší pracovný takt. V dokovacej stanici pobeží procesor výrazne rýchlejšie.
Ivy Bridge procesory budú okrem základného a zvýšeného TDP mať aj znížené TDP, pre prípady lepšej úspory energie.

Nižšej spotreby sa dočkáme samozrejme aj u desktopových procesorov, okrem 22nm procesu tomu napomôžu aj nižšie napätia pre medzistavy TurboBoost či nižšie napätia pre časť čipu označenej ako System Agent (viď obrázok jadra nižšie).

Pamäťový radič oficiálne podporuje už 1600MHz moduly, u minulej generácie to bolo len 1333MHz. Základné dosky ale samozrejme poskytujú možnosť nastaviť vyššie takty, u Ivy Bridge je to do 2667MHz, kým u Sandy Bridge sme mali násobiče len do 2133MHz. Pribudla možnosť meniť takt pamätí aj po 200MHz krokoch, okrem už známych 266MHz.

Jadro Ivy Bridge – 1,4 miliardy tranzistorov, 160mm².Pre porovnanie – Sandy Bridge má 991 miliónov na ploche 214mm².

Malý počet zmien naznačujú aj predajné balenia. Zistíte, ktorá zo škatúľ patrí Core i7 3770K a ktorá Core i7 2600K?

Grafické jadro

Najviac pozornosti sa pri Ivy Bridge venovalo integrovanému grafickému jadru. Už len porovnanie podielu plochy, ktorú grafika zaberá u Sandy Bridge a Ivy Bridge dáva tušiť, že Intel to začína konečne brať seriózne. U novej generácie procesorov je obsadená plocha odhadom dvojnásobná.

Rozloženie ostatných prvkov je viac menej nedotknuté, L3 cache má tiež rovnakú veľkosť 8MiB (resp. menej u nižších modelov). Zdieľaná je nielen so štvoricou jadier, ale aj s grafickým jadrom. U budúcej architektúry Haswell už Intel zrejme zakomponuje oveľa väčšiu L4 cache, ktorá bude slúžiť výhradne alebo predovšetkým grafike.

Vylepšenia na úrovni architektúry a pridanie ďalších výpočtových jednotiek (u HD Graphics 4000 ich je 16, teda plus 4) by podľa Intelu malo priniesť v niektorých prípadoch až dvojnásobný výkon voči HD Graphics 3000 u Sandy Bridge. Podobný nárast predpovedá výrobca aj u QuickSync 2.0 technológie, ktorá výrazne urýchľuje konverziu videosúborov. Zaujímavé bude sledovať hlavne herný výkon, Ivy Bridge procesory by sa už teoreticky mohli vyrovnať aj veľmi podarených Radeonom HD6550D v AMD A8 čipoch.

Paralelne s HD Graphics 4000 bude existovať aj HD Graphics 2500, s rovnakým počtom jednotiek ako HD Graphics 2000 z predošlej generácie procesorov no so sľubovaným 10% až 20% vylepšením výkonu vďaka zmenám v dizajne obvodov.

Pozitívne hodnotíme aj podporu nových štandardov ako DirectX 11, OpenCL 1.1 a OpenGL 1.3, výrazne lepšia má byť aj kvalita anisotropného filtra (AF), ktorý u Sandy Bridge nepodával presvedčivé výsledky.

Počítať môžeme samozrejme s akceleráciou prehrávania HD videa, novinkou je ale aj podpora troch videovýstupov zároveň. So správnou základnou doskou bude teda možné pripojiť k integrovanej grafike tri monitory. Žiadne Eyefinity sa samozrejme nebude konať, no pre kancelársku prácu je to vynikajúce – kto potrebuje veľa miesta ale nie na hry, vystačí si s grafikou, ktorá bola „grátis“ k procesoru.

Vyšší herný výkon síce u desktopových procesorov nemusí byť tak horúca téma, zaujímavejšie to však bude pre notebooky. U nich sa opäť posunie hranica o niečo vyššie a prídavné akcelerátory od AMD a nVidie z lacnejších segmentov stratia zmysel. V konečnom dôsledku sa zníži spotreba a zvýši výdrž na batériu.

Čipset

S čipsetmi je to dosť podobné ako s procesorovými jadrami – veľa zmien sa neudialo. Intel už chvalabohu nedelí funkcie medzi P čipsety (možnosť pretaktovania) a H čipsety (využitie grafického jadra) ale hneď od začiatku ponúka Z-kový model, ktorý vie aj pretaktovať, aj sprístupniť integrovanú grafiku.

Z77 čip(set). Stále na starom 65nm výrobnom procese. Až ďalšia generácia prejde na 32nm tranzistory.

Hlavnou zmenou je integrácia rozhrania USB 3.0 o ktorom si povieme viac na ďalšej strane. Nové základné dosky sa tiež pýšia zbernicou PCIexpress 3.0, tá je však viazaná na radič integrovaný v procesore. Rýchlejšie sloty pre grafické karty budú s Ivy Bridge čipom dostupné aj na starších doskách, ktoré pôvodne PCIexpress 3.0 nemali v špecifikáciách.

Pohľad na blokový diagram čipsetu odhaľuje len „kozmetické“ zmeny. Spojenie s procesorom sa opäť realizuje cez FDI (videovýstupy) a DMI (dátové spoje), k dispozícii je rovnako osem PCIexpress 2.0 liniek pre prídavné čipy či sloty, nájdeme tu šesticu S-ATA portov (z toho dva o rýchlosti 6Gbps) a tiež 14 USB portov. Z nich sú ale štyri typu USB 3.0.

Až na USB 3.0 a podporu troch videovýstupov sú čispety série 7 (napr. Z77) totožné so sériou 6 (napr. Z68)

Okrem Z77 prídu na trh aj verzie Z75 a H77. Oproti nim má Z77 navyše technológiu Rapid Response a možnosť konfigurácie PCIexpress liniek do rozdelenia 1x16,  2x8 alebo 1x8 +2x4. Priamo k integrovanému radiču bude tiež možné pripojiť rozhranie Thunderbolt, cez vyhradenú štvoricu PCIe 3.0.