V jadrách galaxií sú supermasívne čierne diery s hmotnosťami miliónov a miliónov našich Sĺnc. Aspoň tak sme si doposiaľ vysvetľovali pozorovania stredov galaxií. Možno však ide o červie diery.
Tie môžu byť spojnicami vzdialených miest vo vesmíre, alebo dokonca rôznych vesmírov. Ich existencia je dovolená teóriou relativity aj alternatívnymi teóriami gravitácie. Doteraz však neboli pozorované žiadne dôkazy ich existencie. Len celkom nedávno vzbudil pozornosť výskum ukazujúci, že by červie diery mohli byť dostatočne stabilné aby nimi mohol cestovať v čase fotón. A koncom roka budú ešte populárnejšie keď do kín príde nový film Christophera Nolana Interstellar.
Už 40 rokov vieme, že jadro našej Galaxie obsahuje silný rádiový zdroj. Za produkciou tohto signálu je supermasívna čierna diera Sagittarius A. Neskoršie pozorovania jadra galaxie ukázali ako hviezdy v okolí centra obiehajú mimoriadne hmotný a hustý neviditeľný objekt, čo sa tiež zhoduje s vysvetlením supermasívnou čiernou dierou. Zilong Li a Cosimo Bambi z Fundan University v Šanghaji prichádzajú s alternatívnym vysvetelním. Podľa neho je možné, že v jadrách galaxií sa nachádzajú červie diery a nie supermasívne čierne diery.
V doterajších pozorovaniach by sa červia diera prejavovala podobne ako supermasívna čierna diera. V článku na arXiv.org Li a Bambi prezentujú možnosť ako pozorovaniami rozlíšiť či je Sagittarius A supermasívna čierna diera alebo červia diera. Horúca plazma obiehajúca tieto objekty ukáže aké sú veľké. Červia diera bude menšia, presnejšie pozorovateľné budú svetelné okraje a čierny kruh, ktorým je čierna alebo červia diera. Jeho polomer bude v prípade čiernej diery približne dvojnásobný voči červiej diere.
Experiment GRAVITY na európskom observatóriu VLTI v čílskej vysokohorskej púšti Atacama, ktorý začne pozorovania o pár rokov, by mal mať kapacitu rozlíšiť červiu od supermasívnej čiernej diery. Potvrdí alebo vyvráti hypotézu s ktorou aktuálne prišli Li a Bambi.
Mučo Mačo
jurop
pepo70