Dvojica vedcov našla určité podobnosti medzi mozgom a vesmírom.
Franco Vazza (astrofyzik na Bolonskej univerzite) a Alberto Feletti (neurochirurg na univerzite vo Verone) vo svojom príspevku publikovanom v časopise Frontiers in Physics skúmali podobnosti medzi dvoma najnáročnejšími a najkomplexnejšími systémami v prírode: kozmickou sieťou galaxií a sieťou neurónových buniek v ľudskom mozgu napriek podstatnému rozdielu v mierke medzi týmito dvoma sieťami (viac ako 27 rádov). Ich kvantitatívna analýza, ktorá sa nachádza na križovatke kozmológie a neurochirurgie lol naznačuje, že rôzne fyzikálne procesy môžu vytvárať štruktúry charakterizované podobnou úrovňou zložitosti a organizácie.
Vľavo: časť malého mozgu so zväčšovacím faktorom 40x, získaná elektrónovou mikroskopiou (Dr. E. Zunarelli, Fakultná nemocnica v Modene); vpravo: časť kozmologickej simulácie s predĺžením 300 miliónov svetelných rokov na každej strane (Vazza et al. 2019 A&A).
Ľudský mozog funguje vďaka svojej širokej neurónovej sieti, o ktorej sa predpokladá, že obsahuje približne 69 miliárd neurónov. Na druhej strane pozorovateľný vesmír sa skladá z vesmírnej siete najmenej 100 miliárd galaxií. V obidvoch systémoch iba 30% ich hmôt tvoria galaxie a neuróny. V obidvoch systémoch sa galaxie a neuróny usporadúvajú v dlhých vláknach alebo uzloch medzi vláknami. Napokon v obidvoch systémoch 70% distribúcie hmoty alebo energie tvoria zložky, ktoré hrajú zjavne pasívnu úlohu: voda v mozgu a temná energia v pozorovateľnom vesmíre.
Vedci vypočítali aj spektrálnu hustotu oboch systémov, kde ich analýza ukázala, že distribúcia fluktuácie v rámci neurónovej siete mozočku na stupnici od 1 mikrometra do 0,1 milimetra sleduje rovnaký postup distribúcie hmoty v kozmickom webe, ale samozrejme vo väčšom rozsahu, ktorý sa pohybuje od 5 milión až 500 miliónov svetelných rokov.
Zdroj: Phys0,
Add new comment