Mike Farrell/BJ - rozprávali sme sa nielen o MASH...

Emócie a pomoc svetu

Lukáš Lancz:

Predtým než začneme s interview, rád by som spomenul Vašu knihu “Just Call Me Mike”, ktorá je veľmi čestná, príjemná na čítanie a plná silných príbehov. Môžem ju odporučiť každému aby si ju prečítal – nie len fanúšikom M*A*S*H 4077th.

Lukáš Lancz:

Vo vašej knihe, otvorene zdieľate, že ste v mladom veku bojovali s emocionálnymi problémami a pomohol vám niekto ako Marvin Bass. Akú radu by ste dali mladým ľudom, ktorí dnes rovnako bojujú s rovnakým problémom?

Mike Farrell:

Je to ťažké, ľudia majú vlastné problémy a myslím, že odpoveďou je, aby sa ľudia s nimi zaoberali, boli priamočiary, čestný a mali nádej. Na istej úrovni musíte veriť svojim inštinktom aj keď tie môžu byť niekedy klamlivé. Inštinkt je niekedy diktovaný strachom, okolnosťami ale ja si myslím, že najpodstatnejšie pre ľudí, ktorí majú problémov nad hlavu je pochopiť to, že majú svoju hodnotu a ak budú dôverovať svojim základným inštinktom povedú ich správnou cestou. Ja si myslím, že ľudia sú v podstate dobrý. Veľa ľudí nevie, že stoja za to, nemajú hodnotu pretože sa ľudia správajú k nim zle alebo majú niekedy pocit, že nenaplnili očakávania druhých. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že ste dobrý, ste slušný, máte svoju hodnotu a vy všetci potrebujete byť milovaný, potrebujete pozornosť a rešpekt a akonáhle zistíte, že si tieto veci zaslúžite, ste na dobrej ceste.

Lukáš Lancz:

Fanúšikovia MASH vás poznajú ako BJ Hunnicutt, na Slovensku aj ako Dr.Hansena (seriál Providence). Nie každý však vie aký ste vášnivý a starostlivý o svet v ktorom žijeme. Ak je môj zoznam správny, napočítal som 9 organizácií, ktorým ste členom: Concern America, Committee on U.S./Central American Relations, Projects for Planetary Peace, Interreligious Committee for Peace in the Middle East, Human Rights Watch, The United Nations High Commissioner for Refugees, The Christian Children’s Fund, Death Penalty Focus, and, the Center for International Policy – podieľate sa na mnohých veciach, ktoré sa snažia zlepšiť nespravodlivosť na tomto svete. To je úžasné…
 

Mike Farrell:

Všetky organizácie sa zaoberajú tými istými obavami – trest smrti je podľa mňa strašný, je antihumánne praktizovať zabíjanie ľudí, pretože nezodpovedajú očakávaniam a sú ľudia, ktorí sa správajú veľmi deštruktívne a neospravedlniteľne, takže musia niesť následky. Ja si však myslím, že sa staviame na ich úroveň keď sa rozhodneme zabiť ich. To, čo som chcel povedať je, že UNHCR (The United Nations High Commissioner for Refugees) sa snaží pomôcť ľudom bez domova alebo tím, ktorí boli vyhnaný z domu nešťastím, kvôli prírodným katastrofám alebo vojne. Takže celé to je o ľudských právach...
Human right watch organizácia s ktorou som spojený už roky je rovnako o tom istom, je to celé o právach ľudí na život, ktorý je pre nich dôstojný a zaslúžia si ho. 

Lukáš Lancz:

Čo bol váš osobný “spúšťač” aby ste preskúmali všetky tieto možnosti a pomáhali ľudom po celom svete?

Mike Farrell:

Ak sa bavíme napríklad o čase, keď sa u vás konali prvé slobodné voľby (Československo), bol som pozvaný a bol som nadšený z toho, že ma pozvali. Spoločnosť, ktorá robila túto akciu ma pozvala, pretože som už s nimi robil na iných projektoch a spýtali sa mi, či by som chcel byť toho súčasťou. Chcel som vidieť ako sa vysporiadajú ľudia v tejto oblasti s prvými slobodnými voľbami a z tejto skúsenosti som sa poučil a zobral som si túto skúsenosť so sebou do US, kde som o tom mohol hovoriť. Ľudia zo Slovenska a Českej republiky sa zjednotili, bolo to prvý krát spod vlády Sovietskeho zväzu a mohol som povedať, že som bol na voľbách kde ľudia stáli od školy až na ulicu bloky domov ďaleko. Tu v Amerike sme radi ak príde polovica tých, ktorí môžu voliť.
Sú veci, ktoré ľudia v US berú za samozrejmé, ktoré ľudia u vás vtedy nebrali a máme sa čo učiť.

Lukáš Lancz:

Myslím, že to bolo v roku 1980 keď ste prvý krát cestoval do Kambodži. Čo bola vaša misia?

Mike Farrell:

To je správne, bolo to v roku 1979 alebo 1980 a bolo to výsledkom viacerých okolností. Keď som robil na seriáli MASH, točili sme časť, ktorá sa zaoberala reakciou BJ na skupinku utečeneckých detí. Bol som kontaktovaný jednou ženou, ktorú som poznal dávnejšie a poprosila ma, či by som sa nepozrel na jeden film, ktorý natočil jeden muž a týkalo sa to detí v Ázii. Povedal som jej, že veľmi rád a bol som prekvapený tým filmom. Chceli vedieť, či by som im pomohol zviditeľniť film a teda aj organizáciu samotnú. Táto organizácia je z Írska a volá sa Concern a podarilo sa mi dostať sa do show, ktorá tu bola v tom čase populárna. Herečka Dinah Shore mala dennú šou a pozvala ma povedať niečo o filme a spravila aj interview s kňazom, ktorý tento film natočil. Takto som sa dostal k tejto organizácii Concern, ktorá mala pobočku aj v US: Concern America – robia skvelú prácu: poskytujú lekársku pomoc (sestričky, doktorov), poskytujú hocijakú zdravotnú pomoc, ktorá je potrebná pre utečencov okolo sveta.
Keď som ich už poznal viac, spýtali sa ma, či by som nechcel byť ich oficiálnym hovorcom – povedal som im, že by to bola česť, ale potrebujem zažiť to čo oni, to čo robia, aby som len nehovoril slová ale aby som hovoril o niečom čo som videl a zažil.
V ten moment bola najťažšia situácia na hraniciach medzi Thajskom a Kambodžou kde došlo k strašným veciam, ktoré spôsobil Paul Pot a jeho Khmer Rouge. Veľa ľudí z tejto oblasti utekalo preč ale boli zastavený na Thajských hraniciach, takže prišlo UN a vytvorili miesta (stany) pre ľudí a postarali sa o nich. Boli tak povediac bez zemi – nemohli ostať v domovskej krajine a nechceli ich ani v novej. Ostali zaseknutý na hraniciach.
Išiel som tam a videl som hrôzy, ktoré títo ľudia zažili a ako výsledok toho som sa vrátil do US a mohol o týchto veciach rozprávať a prečo by sme mali podporiť UN, prečo by sme mali podporiť hlavne UNHCR a to celé začalo cez Concern. Bol som na viacerých cestách v centrálnej Amerike, dve do Afriky a pre mňa to je celé myseľ rozširujúce, veľmi potešujúce keď vidím dobrú prácu niektorých ľudí a mať tú možnosť sa vrátiť a rozprávať o tom – pomáham aspoň nejak. Poviem, že sa cítim trochu previnilo, pretože mám vo vrecku USA pas. Môžem ísť do týchto zemí a zvyčajne sa môžem bez problémov vrátiť domov. Niekedy je v tom trochu stresu, ale vo všeobecnosti sú to dobrodružstvá, ktoré môžem zažiť.

Lukáš Lancz:

Cestujete do týchto krajín aj v súčasnosti – myslím pre COVIDom?

Mike Farrell:

Nebol som pozvaný v súčasnosti na žiadnu takúto cestu. Naposledy ma požiadali ísť do Samoa a to bolo voči trestu smrti. Mal som sa porozprávať s vládou aby podpísali deklaráciu UN, ktorá je voči trestu smrti. To bol posledný medzinárodný pokus do ktorého som bol zapojený