Mike Farrell/BJ - rozprávali sme sa nielen o MASH...

Čas po M*A*S*H

Lukáš Lancz:

Je neskutočné, že ste boli schopný ovplyvniť životy ľudí cez seriál, nemali z toho len zábavu ale v mnohých prípadoch im pomohla dostať sa z ťažkých životných situácií, spravili niektoré rozhodnutia na základe seriálu a to je úžasné...

Mike Farrell:

Áno, je to úžasné vedieť…Poviem ti jednu historku: Bol som v štáte Michigan, keď som robil na seriáli a bol som tam aby som sa zúčastnil charitatívnej udalosti. Počas prestávky som vyšiel zo štúdia a prechádzal som sa po ulici, obzrel som sa a bol tam muž, ktorý mi išiel naproti, pozrel sa na mňa a povedal: Heeeeeey, zastavil sa, ja som sa zastavil, pozrel sa na mňa a povedal: Ako sa do čerta máš? Chytil mi ruku a potriasol mi s ňou a povedal som mu: Ako sa do čerta máš? Zrazu sa mu zväčšili zreničky, odstúpil a povedal: preboha, ja som si teraz uvedomil, že Vás nepoznám!
Začal som sa smiať a povedal som mu, že to je ok a som polichotený a nič sa nestalo. Potom mi povedal: bože aký je to pocit mať polovičný vzťah s miliónmi a miliónmi ľudí?
Odpovedal som mu, že je to dosť dobrý pocit. Je to pozoruhodný pocit keď tento človek zrazu povedal hey ja ťa poznám, ako sa máš?

Lukáš Lancz:

Mali ste úžasnú možnosť pracovať s tak talentovanými ľudmi ako Alan Alda, Harry Morgan, David Ogden Stiers, Loretta Swit, Jamie Farr, Gary Burghoff. Je smutné, že pán Stiers a pán Morgan nás už opustili, ale niektorí z vás mali nedávno stretávku na Alanovom podcaste Clear and Vivid. Aké to bolo byť znovu spolu?

Mike Farrell:

Ľudia stále hovoria o tom, či budeme mať nejakú stretávku a ja im hovorím, že nie. My máme stretávky neustále, pravidelne sa stretávame na večeru. Alan býva v New York City, Loretta sa presťahovala do NY ale Alan pravidelne chodí sem a keď už je tu, vždy nám dá vedieť a všetci sa stretneme spolu na večeru a keď je jeden z nás na východe, tiež sa vždy stretneme. Počas prvých rokov (po šou) Harry, Jamie, Bill, David, Larry sa pridali k nám a všetci sme sa stretli niekde v reštaurácii, kde sme sa smiali a smiali...Keď sme robili šou, pracovali sme ťažko, dlhé hodiny pondelok až piatok a potom sobotu sme sa znova stretli na večeru, každý priniesol manželku/manžela, niekoho blízkeho a smiali sme sa na tom, čo sa stalo posledný týždeň.

Lukáš Lancz:

Môžeme povedať, jedna veľká rodina...

Mike Farrell:

Rozhodne áno

Lukáš Lancz:

Priateľmi ste ostali do dnešných čias a nie len s ľuďmi, ktorým sme spomenuli ale aj so zbytkom hercov, producentov a scenáristov. To je niečo špeciálne.

Mike Farrell:

Áno, o tom si sa už rozprával s Jeffom, takže vieš o tom. Kelly Nakahara – sestrička Kelly bola úžasným človekom a ona bola súčasťou každej stretávky, ktorú sme mali. Mini MASH (referencia na hercov, ktorí stvárnili vedlajšie postavy) bol rovnako súčasťou našej rodiny. Mali sme party na konci sezóny a každý sa objímal, bozkával a povedali sme si, že sa uvidíme za 6 mesiacov. Vždy sme sa videli skôr. Ale bola to naozaj rodina a je veľmi smutné, že sme prišli o tak veľa ľudí, asi to je súčasť tohoto života. Naozaj ťažké to bolo so stratami Harryho a Davida, pretože som mal k nim veľmi blízko.

Lukáš Lancz:

Napísali ste 5 častí MASH, režíroval 4. Okrem toho ste produkoval filmy ako Dominick a Eugene a Patch Adams so skvelými hercami Tom Hulce resp. Robin Williams. Medzi herectvom, písaním, režírovaním a produkovaním, je niečo čo máte radšej?

Mike Farrell:

Herectvo je pre mňa ako ísť na dovolenku, je to ako prázdniny...Réžia je ťažšia, pretože máš veľa povinností, produkcia je naozaj o vyberaní správnej, vhodnej a talentovanej skupiny ľudí a ochraňovať ich. Nechať ich robiť to čo vedia. Nemôžem povedať, že niečo z toho mám radšej ako iné, milujem robiť všetky z nich, pretože si súčasťou kreatívneho procesu. Ak je tvoja tvár na kamere, je to jeden z kreatívnych procesov ale keď niečo píšeš a ľudia sú schopný z toho spraviť to čo si predstavuješ, je to veľmi vzrušujúce.

Produkcia, som neskutočne hrdý obzvlášť na Dominick a Eugene. Je to film, ktorý vznikol z historky, ktorú mi poslal jeden muž počas natáčania MASH. Napísal mi dlhý list – povedal mi, že ja som bol v námornej pechote, on bol v námornej pechote a dostal tento nápad a chcel od mňa počuť, či by z toho mohol byť film. Napísal dlhý a komplikovaný príbeh o jeho skúsenostiach z námornej pechoty. Nabádal som ho aby našiel niekoho, kto mu to vydá. Povedal som mu, že to nie je film ale má nábeh ako spisovateľ a ak príde ešte s niečím iným, nech mi to pošle a ja sa na to rád pozriem. 
Približne za 6 mesiacov alebo rok mi poslal iný príbeh a v podstate to bolo o Dominickovi a Eugenovi – o týchto dvoch dvojčatách, jeden z nich mal poškodenie mozgu. Zamiloval som sa do toho príbehu. Po skončení MASH som založil s priateľom produkčnú spoločnosť Farrell/Minoff. Raz sa ma spýtal, že čo mám ja na poličke (aké nápady), že on má nejaké veci, ktoré by chcel aby som si prečítal a predpokladal, že aj ja mám preňho. Vytiahol som príbeh Dominick a Eugene a miloval ten príbeh.

Mali sme nápad, v tom období som stretol Shawna Pena a poznal som trochu aj jeho brata a myslel som si, že by Shawn a jeho brat vytvorili zaujímavú dvojicu Dominick a Eugene.
Tak som nakontaktoval Shawna, povedal som mu o mojom príbehu a bol z neho veľmi nadšený ale povedal mi, že nechce pracovať so svojím bratom...prišlo mi to vtipné...
Povedal mi, že má dohodu s Ryan Pictures, nech sa s nimi porozprávame. Boli z toho nadšený a dali nám Go aby sme napísali scenár. Shawn nebol príliš šťastný so scenárom, Ryan zase bol. Shawn povedal, že chce scenár napísať sám a rovno sme si pomysleli, že vieš čo sa stane ak nebudeme spokojný s tým čo spraví, prídeme oňho a on je pre nás konekcia (na Ryan Pictures). 
Tak sme mu povedali, že to môže spraviť a po čase sa vrátil za nami. Bol to temnejší príbeh ako som chcel ja povedať. Povedali sme mu, že toto nie je pre nás a on nám povedal, že v poriadku ale nechce na filme robiť. Tak sme si rovno pomysleli, že prídeme o tento film, išli sme do štúdia a povedali nám, že nie neprídeme, milovali tento príbeh, nevadí, že tam nebude hrať Shawn, nájdeme niekoho iného.

Nakoniec sme našli Toma (Hulce), Raya (Liotta) a Boba Younga – skvelého režiséra. Nehral som v tom vôbec, ale bol som súčasťou prepisu príbehu a bolo to jedna zo skvelých skúsenosti, ktoré som mal v tomto biznise. Bohužiaľ sa štúdio dostalo do finančných ťažkostí, pri otvorení nás mierne podviedli, celé to utlmili a film nedostal takú podporu ako si zaslúžil.
V rovnakom čase toho roku Dustin Hoffman a Tom Cruise vyšli s filmom, ktorý bol veľmi podobný tomu nášmu – Rain Man, o autistickom mužovi. Bol to veľký hit pretože Dustin Hoffman a Tom Cruise boli veľké hviezdy a nášmu filmu sa jednoducho nedostalo toľko pozornosti ako si zaslúžil ale vždy som ten film miloval. Nedávno som sa bavil s mužom, ktorý prišiel s tou historkou, chcel by pracovať na pokračovaní Dominick a Eugene a snažíme sa prísť na to, či by to malo zmysel alebo nie, ale nie som si istý.

Celkovo to bola úžasná skúsenosť, na druhej strane Patch bol presným opakom pre mňa ako producenta, pretože sa film dostal viac do štúdiovej politiky a režisérovi, ktorý nemal schopnosť spraviť z toho, čo to malo byť a scenáristu, ktorý tak isto nemal potrebnú schopnosť... bola to škoda, Robin (Williams) bol génius a vniesol do toho život ale mali sme hlbšiu pointu, ktorú sme chceli povedať, ale nemali (štúdio) na to potrebný talent. Patch, ktorý bol mojím priateľom (tak som dostal práva na film) bol nadšený. Povedal mi: Patch nie je film, ktorý si chcel, ale mňa spravil celosvetovo známou postavou. Som pozvaný robiť tieto veci v Rusku, na južnej pologuli a všetky iné veci okolo sveta vďaka kvôli filmu. Takže niečo dobré z toho nakoniec vyšlo.

Lukáš Lancz:

Vaša kniha, Just Call Me Mike (Volajte ma jednoducho Mike), je plná silných a inšpiratívnych príbehov. Pre mňa to je akýsi návod pre nás všetkých, ako spraviť tento svet lepším. Bolo toto vašim zámerom?

Mike Farrell:

Si veľmi láskavý, že ju takto opisuje Lukáš… Pracoval som vtedy, myslím, že to bolo tesne po začiatku vojny v Iraku… Chlapík menom Robert Greenwald, sa rozhodol, že by som mal napísať knihu a on mal prístup k vydavateľstvu, predpokladám, že bol súčasťou vydavateľstva. Povedal mi, že chce aby som napísal knihu a on ju zverejní. Odpovedal som mu, že neviem, či mám príbeh o ktorý by sa ľudia zaujímali. On na tom trval. Tak som mu povedal, že môžem písať o veciach z môjho pohľadu a ak to bude niečo znamenať pre ľudí tak potom ok. Sadol som si k tomu a napísal som 800 stranovú knihu a pamätám si, že mi volal jeho partner a povedal mi: Mike, nikto nebude čítať 800 stranovú knihu a nikto nepíše 800 stranové knihy okrem Billa Clintona a jeho kniha sa nepredáva práve najlepšie. Tak to čo som nakoniec spravil, v knihe som rozprával o mojich cestách v Somálsku, v Ruande, alebo o mojich cestách na motorke – napísal som denníky o mojich skúsenostiach, ktoré boli teda v knihe. Tak som mu povedal, že môžem vyhodiť denníky a nechať odkaz na stránku k nim, kde si ich ľudia môžu prečítať ak budú chcieť. To skrátilo knihu na viac ako 300 strán. Ale dá to náhľad na každú z tých vecí, bez toho aby som šiel do veľkých podrobností. To je to na čom sme sa dohodli, to je to čo máme teraz.  

M*A*S*H 4077th / Mike Farrell

_{Image: CBS, Wikipedia}