Rozcestník: problematika menom audiotechnika

Zosilňovače

Vhodné zosilnenie signálu je alfa a omega kvalitnej reprodukcie. Bez zosilňovačov by nebolo možné ozvučiť koncert, nahrať pieseň, či reprodukovať signál z D/A prevodníka. Základom pochopenia problematiky zosilňovačov zostáva v pochopení podstaty výstupných signálov z A/D a D/A prevodníkov. Treba si uvedomiť, že výstupný signál zo samotného D/A prevodníka nie je veľký. O jeho celkovom výkone ani nevravím. Bez vhodného zosilnenia je vám kvalitný D/A prevodík na dve veci. Meniče su hladné, treba ich nakŕmiť. Neexistuje však univerzálny pokrm pre každého človeka. To isté platí aj pri audiotechnike...

Párovanie reproduktorov/slúchadiel a zosilňovača patrí snáď k najstarším audiofilským empirickým vedám vôbec. Nespočetne veľaráz som počul vety ako: „s týmto zosíkom to hrá úplne o ničom, ale počul som to na tamtom, a to bolo o niečom inom, a ten mal dokonca menší výkon...“. No to sú mi teda veci. Na čom teda závisí kvalita zosilňovača, keď nie na výkone?

Rýpačov upokojím hneď na úvod, samozrejme, závisí aj na výkone. No ani zďaleka to nemožno brať za parameter, ktorý určuje kvalitu zosilňovača! Základné motto zosilňovača znie: Zosilňovač má zosilňovať, nie si vymýšľať.

Aké zosilňovače sa používajú v praxi?

Slúchadlový zosilňovač

Tieto zosilňovače sú určené k zosilneniu analógového signálu. Pri konštrukcii slúchadlových zosilňovačov sa počíta s relatívne veľkou záťažou 16-600 Ohm. Zosilňovačov na trhu nájdeme neúrekom. Je čisto na užívateľovi, ktorý sa mu páči viac, či ktorý sa k jeho slúchadlám hodí viac. V črevách slúchadlových zosilňovačov nájdeme buď operačné zosilňovače, ktoré sa na túto úlohu hodia dokonale, alebo unipolárne, či bipolárne tranzistory v zapojení podľa typu zosilňovača, či dokonca starú dobrú elektrónku (trióda, pentóda, alebo kombinácia oboch).

Veľa slúchadlových zosilňovačov disponuje relatívne nízkou výstupnou impedanciou, poväčšine v rozmedzí 20-50 Ohm. Podľa štandardu 1996 IEC 61938 by mala byť odporúčaná výstupná impedancia takéhoto zosilňovača 120 Ohm.

Veľmi dobrou vlastnosťou každého zosilňovača je linearita, čo je v podstate schopnosť konštantného zosilnenia v celom frekvenčnom spektre, v ktorom dokáže zosilňovač pracovať. Ďalšími parametrami zosilňovačov bývajú:

Kmitočtový rozsah – vyjadruje frekvenčné spektrum, v ktorom zosilňovač pracuje. Signál mimo rozsahu buď nebude zosilnený, alebo bude zosilnený len minimálne, poprípade sa meraním zistilo veľké skreslenie mimo udávaného rozsahu.

Výstupný výkon – určuje výkon do určitej záťaže na výstupe zosilňovača (pri slúchadlách sa meria pri 32 Ohm a 300-600 Ohm).

Vstupná impedancia – určuje vstupnú impedanciu zosilňovača. Podľa teórie ideálneho zosilňovača by mal mať zosilňovač nekonečne veľký vstupný odpor a nulový výstupný odpor. Vstupné impedancie moderných slúchadlových zosilňovačov sa pohybujú v jednotkách KOhm (napríklad FiiO E11 má vstupnú impedanciu viac ako 5KOhm).

Impedancia pripojených slúchadiel – určuje rozsah impedancií slúchadiel, ktoré dokáže zosilňovač dobudiť pri zachovaní výrobcom uvádzaných vlastností.

Skreslenie – veľmi dôležitý parameter každého zosilňovača. Zo zvyku sa uvádza THD (total harmonic distortion- celkové harmonické skreslenie). Tento údaj by mal byť čo možno najnižší. Vyjadruje sa v percentách. Meria sa pri konštantnom výstupnom výkone (napríklad v prípade FiiO E11 je skreslenie menšie ako 0,009% pri 10 mW). Moderné zosilňovače disponujú skutočne malým skreslením.

Problematiku reproduktorových zosilňovačov rozoberať nebudem, keďže sa u nás recenzie na tieto produkty neobjavili. Aj keď do budúcnosti, kto vie? Ak vám však ku kompletizácii chýba aj táto časť audiotechniky, neváhajte sa vyjadriť v komentároch.