SK

Rozcestník: problematika menom audiotechnika

Zosilňovače

Vhodné zosilnenie signálu je alfa a omega kvalitnej reprodukcie. Bez zosilňovačov by nebolo možné ozvučiť koncert, nahrať pieseň, či reprodukovať signál z D/A prevodníka. Základom pochopenia problematiky zosilňovačov zostáva v pochopení podstaty výstupných signálov z A/D a D/A prevodníkov. Treba si uvedomiť, že výstupný signál zo samotného D/A prevodníka nie je veľký. O jeho celkovom výkone ani nevravím. Bez vhodného zosilnenia je vám kvalitný D/A prevodík na dve veci. Meniče su hladné, treba ich nakŕmiť. Neexistuje však univerzálny pokrm pre každého človeka. To isté platí aj pri audiotechnike...

 

Párovanie reproduktorov/slúchadiel a zosilňovača patrí snáď k najstarším audiofilským empirickým vedám vôbec. Nespočetne veľaráz som počul vety ako: „s týmto zosíkom to hrá úplne o ničom, ale počul som to na tamtom, a to bolo o niečom inom, a ten mal dokonca menší výkon...“. No to sú mi teda veci. Na čom teda závisí kvalita zosilňovača, keď nie na výkone?

 

Rýpačov upokojím hneď na úvod, samozrejme, závisí aj na výkone. No ani zďaleka to nemožno brať za parameter, ktorý určuje kvalitu zosilňovača! Základné motto zosilňovača znie: Zosilňovač má zosilňovať, nie si vymýšľať.

Aké zosilňovače sa používajú v praxi?

 

Slúchadlový zosilňovač

Tieto zosilňovače sú určené k zosilneniu analógového signálu. Pri konštrukcii slúchadlových zosilňovačov sa počíta s relatívne veľkou záťažou 16-600 Ohm. Zosilňovačov na trhu nájdeme neúrekom. Je čisto na užívateľovi, ktorý sa mu páči viac, či ktorý sa k jeho slúchadlám hodí viac. V črevách slúchadlových zosilňovačov nájdeme buď operačné zosilňovače, ktoré sa na túto úlohu hodia dokonale, alebo unipolárne, či bipolárne tranzistory v zapojení podľa typu zosilňovača, či dokonca starú dobrú elektrónku (trióda, pentóda, alebo kombinácia oboch).

Veľa slúchadlových zosilňovačov disponuje relatívne nízkou výstupnou impedanciou, poväčšine v rozmedzí 20-50 Ohm. Podľa štandardu 1996 IEC 61938 by mala byť odporúčaná výstupná impedancia takéhoto zosilňovača 120 Ohm.

Veľmi dobrou vlastnosťou každého zosilňovača je linearita, čo je v podstate schopnosť konštantného zosilnenia v celom frekvenčnom spektre, v ktorom dokáže zosilňovač pracovať. Ďalšími parametrami zosilňovačov bývajú:

Kmitočtový rozsah – vyjadruje frekvenčné spektrum, v ktorom zosilňovač pracuje. Signál mimo rozsahu buď nebude zosilnený, alebo bude zosilnený len minimálne, poprípade sa meraním zistilo veľké skreslenie mimo udávaného rozsahu.

Výstupný výkon – určuje výkon do určitej záťaže na výstupe zosilňovača (pri slúchadlách sa meria pri 32 Ohm a 300-600 Ohm).

Vstupná impedancia – určuje vstupnú impedanciu zosilňovača. Podľa teórie ideálneho zosilňovača by mal mať zosilňovač nekonečne veľký vstupný odpor a nulový výstupný odpor. Vstupné impedancie moderných slúchadlových zosilňovačov sa pohybujú v jednotkách KOhm (napríklad FiiO E11 má vstupnú impedanciu viac ako 5KOhm).

Impedancia pripojených slúchadiel – určuje rozsah impedancií slúchadiel, ktoré dokáže zosilňovač dobudiť pri zachovaní výrobcom uvádzaných vlastností.

Skreslenie – veľmi dôležitý parameter každého zosilňovača. Zo zvyku sa uvádza THD (total harmonic distortion- celkové harmonické skreslenie). Tento údaj by mal byť čo možno najnižší. Vyjadruje sa v percentách. Meria sa pri konštantnom výstupnom výkone (napríklad v prípade FiiO E11 je skreslenie menšie ako 0,009% pri 10 mW). Moderné zosilňovače disponujú skutočne malým skreslením.

Problematiku reproduktorových zosilňovačov rozoberať nebudem, keďže sa u nás recenzie na tieto produkty neobjavili. Aj keď do budúcnosti, kto vie? Ak vám však ku kompletizácii chýba aj táto časť audiotechniky, neváhajte sa vyjadriť v komentároch.

 

Comments (12)
TomKocuR
K rozdielom medzi D/A prevodníkom a zvukovou kartou by som doplnil, že zvuková karta obsahuje DSP. Bez DSP hovoríme len o tzv. kodeku. Rozdiel medzi nimi je v tom, že ak zaradíme do cesty signálu rôzne efekty, v prípade DSP sa o všetky bude starať samotné DSP na zvukovej karte, v prípade kodeku sa o všetko bude musieť postarať procesor. Taktiež DSP umožňuje viac možností prepojovania vstupných a výstupných zariadení.
Broslowski
moze byt, vdaka za komentar :)
avendersor
Ďakujem za výborný článok, ozrejmil som si mnoho vecí... Prajem do budúcna veľa sily a mnoho audio výrobkov k testovaniu (kľudne aj koncové zosilnovače a stĺpové repro) pretože kvalitné audio (už konečne) k počítači patrí a spolu s ním tvorí výborné univerzálne zariadenie (nielen) k relaxu...
haselhof
perfekt!! presne toto je velmi slusny uvod aj pre zaciatocnika. excelentny clanok. mam este jednu otazku. keby som rozmyslal nad vsonic gr07 k pc, co je lepsie? lepsia zvukova karta ALEBO zakladna zvukovka a d/a prevodnik ALEBO lepsia zvukova karta a d/a prevodnik? myslim v rozumnej cenovej hladine (ziadne high-endy)
Broslowski
No ku GR07 by som mohol odporucit bud lepsi D/A prevodnik s integrovanym Headampom - napr FiiO E10, popripade konpindaciu FiiO D3 + FiiO E11 . Vacsina D/A prevodnikov dokaze pracovat v USB rezime (ak ma USB vstup a je to v specifikaciach, netreba dalsiu zvukovicu. USB modul v nej sa postara o transport dat priamo do prevodnika) Samozrejme su aj ine, lacnejsie a celkom slusne riesenia v podobe externej zvukovice Asus xonar station U1 napriklad. Osobne ju povazujem za velmi slusny zaklad. Ma v sebe dokonca integrovany slusny sluchadlovy zosilnovac (do 32 Ohm da 42 mW co je na "obycajnu" zvukovku viac nez dobre). Moznosti je vela... len tako vidim, asi budem musiet spracovat aj problematiku prepojenia jednotlivych zariadeni :)
skuli
Nevies ci Asus xonar station U3 ma integrovany slusny sluchadlovy zosilnovac taky isty ako u U1? A Creative Sound Blaster X-Fi Go! PRO ma tiez take nieco?
haselhof
niekde som cital, ze aj lepsia interna zvukovka v pc nie je ideal kvoli elektromagnetickym sumom prenasanym z dosky a inych sucasti. na druhej strane d/a prevodnik cez usb vraj nedostava cely originalny signal. este bolo spomenute prepojenie zvukovej karty a prevodnika cez optiku. je to najkvalitnejsie riesenie?
Broslowski
problematika zapojenia je kapitola sama o sebe. Ako to tu tak citam, asi budem musiet spracovat a ozrejmit. Neda sa takto generalizovat.
sqo
Ahoj, ked uz pisete taketo vseobecne clanky o problematike, myslim ze by sa mal na serveri jednoznacne objavit clanok na temu WATTY - viac vobec neznamena hlasnejsie, ako si myslia snad skoro vsetci. Nieco som o tom pisal http://pretaktovanie.zoznam.sk/viewtopic.php?f=14&t=81660 ale info je o tom http://audioweb.cz/tp-reproduktory1.htm. Myslim si ze je to dost uzitocna a pomerne zarazajuca informacia, kedze vsade v obchodoch sa docitame len o watoch.
Broslowski
na to staci nastudovanie zakladnej elektroniky ci elektrotechniky , popripade fyzika-odvodene jednotky:) Watt je len jeden, je to jednotka vykonu, nepoznam cloveka, ktory to interpretuje ako ty... (co ma watt s hlasitostou???). To ze sa hlasitost udava v decibeloch tiez nie je 100% korektne, moze sa udavat v comkolvek inom pri prepocte. Kludne miesto belu mozem pouzit neper, a nik nemoze nic namieta...(bel-pouzitie dekadickeho logaritmu, neper- pouzitie prirodzeneho logaritmu). Tu ide skor o matematicku interpretaciu. jendotka Bel je def ako: The decibel (dB) is a logarithmic unit that indicates the ratio of a physical quantity (usually power or intensity) relative to a specified or implied reference level. Cize v beloch mozno udavat prakticky cokolvek..
sqo
Ahoj, mne je to jasne, v elektronike a fyzike sa zas tak nevyznam, len viem o tomto fakte. Ja len hovorim, staci si napriklad precitat tu fora, spytat sa svojich znamych, pocuvat vv autobuse ako sa ludia rozpravaju a podobne: aky mas silny reprak? Ja mam doma 60w basak z domaceho kina...noo to je nic ja mam 250w bass v kufri od felicie (pricom keby to boli tie iste w tak v tej felicii mu asi vytlaci skla) Je uplne bezne ze ludia pozeraju hmm tento ma 120 a tento 100, ten 120 pojde viac (ked tvrdis ze to malo kto takto berie, velmi sa mylis, to ti kludne povie aj predavac audiotechniky) pricom opak moze byt velmi lahko pravdou. Ja som ti len chcel dat napad na clanok, ktory si myslim by bol zaujimavy a velmi poucny pre mnohych. A co sa tyka db, mozes mat pravdu, ako som povedal tak do fyziky niesom, no je to urcite jednodka ktorou sa da merat ako hlasno nieco pocujeme, takze je to uplne ok pouzivat ako miera hlasitosti reproduktoru. V clanku by mohlo byt popisane aj ako napr zdvojnasobenie reprakov (alebo wattov) vytvori len +3db, popripade nieco o udavanych hz rozpatiach ( ze ak sub zahra od 20hz papierovo to je fajn, ale ked to zahra pri -12db je do vyrazne o niecom inom) a podobne temy, ktore pre teba mozu byt samozrejmost, ale ti garantujem ze pre 99% nie.
Broslowski
narast o 3dB= dvojnasobnemu narastu: 3 dB = double ( 1 dB = increase 26% 2 dB = increase 58% 3 dB = double 4 dB = 2.51 times 5 dB = 3.16 times 6 dB = 4 times (3 dB + 3 dB = double double) 7 dB = 5 times 8 dB = 6.31 times 9 dB = 8 times (3+3+3 = double double double) 10 dB = 10 times Similarly -1 dB = decrease 26% -2 dB = decrease 58% -3 dB = halve -4 dB = decrease 2.51 times ...etc... The equation is: dB change = 3 log2 ( final power / initial power ) ) Za navrh dakujem, no nerobme z ludi hlupakov, take reci, co spominas ty som pocul naposledy na zakladnej skole :)
Add new comment
TOPlist