High-end grafické karty: Radeon HD 4850 X2 vs. GeForce GTX 280 (TOP)

V dnešnej recenzii sa budeme venovať najvýkonnejšej single-čip grafickej karte nVidie – GeForce GTX 280, ktorá predstavuje ešte stále najvýkonnejšie zakúpitelné riešenie tejto Kalifornskej spoločnosti, keďže dvojčipová GeForce GTX 295 bude dostupná až v niekedy v polovičke januára. Nezostalo to znovu len pri výsledkoch referenčnej karty. Vďaka spoločnosti Asus sme mali k dispozícii pretaktovanú verziu GTX 280 s označením „TOP“, ktorá má výkon ako chystaná GeForce GTX 285. Čitatelia teda dostanú aj predstavu o výkone tejto budúcej GeForce karty. Kto očakával ako konkurenta k týmto kartám - Radeon HD 4870 X2, toho musím sklamať. Siahli sme po menej rozšírenej Radeon HD 4850 X2 od spoločnosti Sapphire, ktorá je aj podľa AMD/ATi priamy konkurent GeForce GTX 280. Za podobnú cenu má ponúknuť dokonca vyšší výkon. Ako sa darilo jednotlivým kartám v testoch? Ktorá sa viac oplatí kúpiť? Aké majú výhody/nevýhody? Pokiaľ chcete vedieť odpovede na tieto a ďalšie relevantné otázky, čítajte ďalej...

Úvod

GeForce GTX 280 je založená na 10 clusterovom jadre G200, ktorému sme sa bližšie venovali v predchádzajúcej recenzii. Predstavuje tradičné riešenie pre high-end – veľké jadro, vysoký počet tranzistorov, široká zbernica. nVidii sa podarilo dominovať na trhu v roku 2006/2007 takýmto veľkým jadrom – G80. Predpokladala teda, že obdobe úspešná bude aj s G200. Podcenila však hlavného konkurenta – AMD/ATi a investovala príliš veľa tranzistorov do GP-GPU funkcionality čipu.


Ako už vieme, AMD/ATi išla inou cestou. Zamerala sa na vývoj mainstream alebo keď chceme performance jadra, ktoré ponúka za danú cenu najlepší možný výkon. Vďaka tomu mohla zásobovať trh hneď novými mainstream a performance kartami. Len trochu neskôr mala prísť high-end karta, založená na dvoch RV770 jadrách. Analogicky, ako to bolo s RV670 a Radeon HD 3870 X2. Mainstream a performance kartám sa ale prekvapivo voči konkurencii od nVidie darilo. Už performance karta Radeon HD 4870 sa často približovala výkonom k high-end GeForce GTX 280, ale stála len polovičnú cenu. Bolo logické, že high-end riešenie od AMD/ATi s názvom Radeon HD 4870 X2 porazí po výkonnostnej stránke, pokiaľ funguje CrossFire správne, GeForce GTX 280. Tieto viacjadrové karty však majú určité dopredu jasné nedostatky, súvisiace s CF. Venovali sme sa im už v recenzii: AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire), viac na ďalších stranách. Cena najvýkonnejšieho riešenia od nVidie teda musela klesnúť a dostala tak sa do medzery bez konkurenta. To chcela AMD/ATi napraviť predstavením Radeon HD 4850 X2, ktorá má za podobnú cenu ponúknuť dokonca vyšší výkon. Dodnes sme sa ale oficiálneho predstavenia HD 4850 X2 zo strany AMD/ATi nedočkali a ani sa ho už nedočkáme, pretože HD 4850 X2 bola nakoniec naplánovaná len ako OEM karta. V portfóliu spoločnosti Sapphire teda nemôže chýbať. Zatiaľ je to jediná spoločnosť, ktorá by Radeon HD 4850 X2 ponúkala.


nVidia sa teda dostala pod tlak. Nemohla predávať svoje nové grafické karty s naozaj veľkými jadrami za také ceny ako chcela a prichádzala preto o veľký potenciálny zisk. Riešením z tejto situácii v najkratšej možnej dobe je die shrink – ako to predviedla už AMD/ATi s RV670. Toto riešenie však tiež potrebuje svoj čas. Na 1.Q 2009 teda máme ohlásená „nové“ GeForce karty s 55nm jadrami G200. Tie budú mať vyššie pracovné frekvencie a podobnú alebo mierne vyššiu spotrebu. Spolu s menšími jadrami sa otvorila nVidie aj cesta ako konečne vytvoriť konkurenta pre Radeon HD 4870 X2 – spraviť tiež dvojčipové riešenie. Pôvodne bolo plánované vydanie v 1.Q 2009 a nVidii sa na tom nič nepodarilo zmeniť. Chcela ale dostať AMD/ATi už teraz aspoň mierne pod tlak a rozšíriť informáciu o tejto karte – spravila preto paperlaunch. Určité vybrané redakcie dostali vzorky kariet a zoznam hier v ktorých mohli otestovať výkon GeForce GTX 295, viac ale nie. Kúpiť sa karta takisto nedá. GeForce GTX 280 považujem preto stále za najvýkonnejšie riešenie od nVidia.


Dnes sa pozrieme na súboj v high-end segmente. Vďaka spoločnosti Gigabyte sme mohli otestovať výkon referenčnej GeForce GTX 280. Oproti nej sme postavili do imaginárneho ringu Radeon HD 4850 X2 od spoločnosti Sapphire. Chceli sme však vedieť aj ako sa darí tejto dvojčipovej karte voči pretaktovaným verziám GTX 280. Spoločnosť Asus nám to umožnila a poskytla nám na test GeForce GTX 280 TOP, ktorá má skoro identické pracovné frekvencie ako chystaná GeForce GTX 285. Dopredu teda uvidíme ako sa bude po výkonnostnej stránke dariť tejto novej GeForce karte. Vďaka spoločnosti Samsung, ktorá nám vypožičala na testovanie 26“ LCD monitor SyncMaster 2693HM sme mohli uskutočniť naše testy aj v rozlíšení 1920x1200. Poďme sa ale najprv pozrieť na techniku za Radeon HD 4850 X2 a následne na naše testované grafické karty.

Technológia za Radeon HD 4850 X2

Veľa nového sa k technike za Radeon HD 4850 X2 nedá povedať, keďže je založená na dvoch čipoch RV770, ktorého architektúru sme si kompletne rozobrali v článku: Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+). Na tomto mieste sa preto budem venovať len špecifickým vlastnostiam X2 karty.


Tieto dve jadrá RV770, ktoré sa nachádzajú na PCB Radeon HD 4850 X2 sú vlastne kompletne prebraté z Radeon HD 4850. Každé má 965miliónov tranzistorov, je vyrobené v modernom 55nm procese u TSMC, obsahuje 160 Vec5 ALUs (800 SPs), 40 TMUs, 16 ROPs a 256bit zbernicu. Každé jadro má aj svoju vlastnú 1GiB veľkú VRAM. Pracovná frekvencia jadier je 625MHz a GDDR3 pamäť pracuje s 993MHz (reálne). Napriek určitým chýrom pred oficiálnym predstavením Radeon HD 4870 X2 o špeciálnom spôsobe komunikácie jadier, sa využíva v skutočnosti obyčajné CrossFireX. Takisto to je aj u Radeon HD 4850 X2. Na výber sú preto len 3 Multi-GPU rendermody – AFR, Scissor a Super tiling. Vo väčšine prípadov sa pre najvyšší nárast výkonu používa len AFR.

Okrem výhod však prináša AFR aj nevýhody. Pokiaľ nemá Catalyst ovládač CrossFire profil pre hru, nebude poskytovať X2 karta očakávaný výkon. Jediným riešením býva v danom momente časovo náročné premenovanie .exe súborov. V našom teste sme ale k tomu nesiahli. Napriek tomu fungovalo CrossFire oproti minulosti prekvapivo dobre vo viacerých hrách. Každé jadro musí mať možnosť čítať rovnaké údaje z VRAM ako to druhé – obe 1GiB veľké framebuffery sú preto plnené rovnakými údajmi. Efektívne sa teda využíva len 1GiB VRAM, napriek tomu, že na PCB sa dokopy nachádza až 2GiB VRAM. Okrem toho nemožno počítať každú výpočtovú jednotku dvojnásobne, pretože niektoré výpočty je nutné spraviť tiež dvakrát a k tomu sa pridružuje ešte latencia. Pri nízkych fps nepríjemne sa prejavujúca ako microstuttering.


Ako na Radeon HD 3870 X2 a 4870 X2 využíva Sapphire špeciálny PCI-Express Switch, aby bol prichádzajúci signál z jedného PCI-Express 2.0 slotu rozdelený na dve GPUs. Tento čip je znovu od PLX a má názov „PEX 8647“. Jedná sa teda o PCI-Express Switch druhej generácie, ktorý môže spravovať dokopy 48x PCI-Express 2.0 lanes. Prichádzajúce signály zo 16 PCI-Express lanes rozdelí PEX 8647 na dva 16x signály a privedie ich k dvom RV770 jadrám. Nestráca sa teda žiadna priepustnosť, napriek tomu, že základná doska má pre jeden PCI-Express slot k dispozícii len 16 lanes. Veľkosť switchu je zhruba 27x27mm a pre svoju prevádzku potrebuje 3,8W. Jeho predchodca, nachádzajúci sa na Radeon HD 3870 X2 potreboval 4,9W a podporoval len PCI-Express 1. generácie.


Pri architektúre RV770 sme spomenuli aj „CrossFireX Interconnect“. AMD/ATi ho nazýva „sideport“ a vďaka nej môžu dve RV770 jadrá medzi sebou komunikovať s 5GB/s väčšou priepustnosťou v oboch smeroch. Jeden čip ale nemôže naďalej využívať framebuffer druhého čipu. Celková interná priepustnosť medzi jadrami, spolu s PCI-Express switchom by mala byť u Radeon HD 4850 X2 ako u HD 4870 X2 – 20GB/s (4x 5GB/s, 2x 5GB/s vďaka Sideportu). Radaon HD 3870 X2 mohla na rozdiel od toho interne preniesť len 2x 2,5GB/s. AMD/ATi ale zverejnila informáciu, že aktivácia sideportu neprináša Radeon HD 4870/4870 X2 nárast výkonu. Prináša zatiaľ so sebou len vyššiu spotrebu karty a potrebu komplexnejšieho PCB. Preto má byť sideport zatiaľ deaktivovaný a interná priepustnosť je na úrovni 10GB/s. Podľa vyjadrení AMD/ATi nebude sideport nikdy softvérovo zapnutý. Prečo ho teda spomínala AMD/ATi v prezentácii RV770? Tak či tak, trochu smutné tvrdenie od spoločnosti, ktorá sa snaží presadiť v high-ende pomocou viacčipových riešení. Skôr by som očakával opak, že AMD/ATi ponúkne v oblasti Multi-GPU/rendertechník/CF profilov viac, nie menej, ako konkurencia od nVidie. Možno sa toho "viac" dočkáme už s RV870, ktorý má odstrániť jeden problém AFR – nutnosť mať pre každý čip vlastnú VRAM s rovnakými údajmi.

Technické údaje grafických kariet

Na nasledujúcej stránke máme porovnané technické parametre jednotlivých grafických kariet a ich príslušné teoretické peak hodnoty.

Keďže sme sa už venovali architektúram čipov G200 a RV770, nebudem sa tu opakovať a pripomeniem len to najpodstatnejšie. U oboch nových čipoch bola zlepšená oproti ich predchodcom efektivita. Vidieť to veľmi dobre na príklade GeForce GTX 260, ktorá síce má viaceré dôležité teoretické parametre nižšie ako napr. GeForce 9800 GTX+, napriek tomu podáva vyšší výkon, hlavne v náročnejších nastaveniach. Obdobne je to s RV770, u nej ale nie je tá efektivita tak "merateľná", pretože má vyšší počet výpočtových jednotiek a jej architektúra bola zmenená viac v porovnaní s RV670 ako sa to udialo pri G200 - G92.

Každá TMU = textúrovacia jednotka sa skladá z TFUs = filtrovacích a TAUs = adresovacích subjednotiek. Rozhodli sme sa zaradiť do tabuľky aj Bilinear FP-16 texelfillrate okrem "čistej" bilinear texelfillrate, lebo má vyššiu výpovednú hodnotu. V hrách asi už len málokto nevyužíva trilineárny či anizotropný filter - dvojnásobne to platí pri high-end kartách a architektúre silnej na texelfillrate ako je G8x/G9x. Pure fillrate má G92/94 vyššiu ako G80, kvôli väčšiemu počtu adresovacích jednotiek (TAUs) v sampler array. GeForce 8800GTX má na rozdiel od toho viac filtrovacích jednotiek (TFUs), ktoré dokáže využiť napr. až pri trilieárnom, anizotropnom alebo bilinearnom FP-16 filtrovaní. Jej texelfillrate so zapnutím bilinear 2x anizotropného filtra neklesne. G92/G94, áno. Možno z toho dôvodu hovoriť o trilineárnych TMUs v prípade G8x a o bilineárnych TMUs v prípade G9x. Texturovacie jednotky G200 sa výrazne nezmenili, pracujú však oproti tým v G8x/G8x zhruba o 22% efektívnejšie s dostupnou texelfillrate.

Aritmetický výkon sme u GeForce grafických kartách počítali s 3 FLOPs (MAD + MUL) za takt ako udáva nVidia, aj napriek tomu, že MUL sub-ALU, ktorá dodáva tretiu FLOPs je v G8x/G9x často využívaná na korektúru perspektív, interpoláciu a SFUs. Od grafického ovládača ForceWare 158.19 je ju možné využiť z časti - 15% na general shading, ako MAD jednotky. Dôvod prečo sme takto počítali je v konkurencii. Reálny aritmetický výkon RV670/RV770 je taktiež nižší, lebo Vec5 ALUs dokážu za takt spracovať len vtedy 5 komponentov, pokiaľ nie sú na sebe závislé a 5. sub-ALU = tá väčšia, sa stará takisto o SFUs. G8x/G9x má oproti R(V)6x0 výhodu v lepšom vyťažení shadercore, lebo jej ALUs sa tvária ako "skalárne" vďaka riadiacej logike (v skutočnosti sú to Vec ALUs) a superskalárna architektúra R(V)6xx využívajúca VLIW je závislá na compileri, assembleri. Keď však porovnávame aritmetický výkon G8x/G9x s G200, musíme si uvedomiť, že novší čip sa znovu približuje viac k teoretickej hodnote, vďaka lepšiemu využitu druhej MUL subjednotky. nVidia udáva až ~93% využitie.

Pre viac detailov ohľade jednotlivých architektúr odporúčam prečítať technické články zaoberajúce sa čipom RV770, G200, RV670, G80 a R600:

• Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+)
• Súboj performance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260
• AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)
• Prvé pohľady na architektúru G80
• R600 pod drobnohľadom

Asus GeForce GTX 280 TOP

Druhá grafická karta, na ktorú sme sa mohli bližšie pozrieť, bola GeForce GTX 280 TOP od spoločnosti Asus s celým názvom „ENGTX280 TOP/HTDP/1G“. Drží sa referenčného dizajnu (chladič, PCB), pracovné frekvencie má však zvýšené. Voči ostaným referenčným GeForce GTX 280 TOP kartám sa líši aj nálepkou na svojom dvojslotovom chladiči.


Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Asus. Na vonkajšom obale z papiera dominuje pochopiteľne logo Asus a fiktívna ženská postavička, ktorá je typická pre spoločnosť. Okrem toho tu možno nájsť základné informácie o grafickej karte. Po odbalení sa objaví čierny kartón, celkovo pôsobiaci veľmi luxusne. V samotnej krabici sa nachádzajú ďalšie menšie, nesúce tiež značku Asus. Až na samom spodku je grafická karta, zabalená v antistatickom vrecúšku a obklopená mäkkým polystyrénom, ktorý ju chráni pred nárazmi. Príslušenstvo, ktoré je rozdelené do dvoch obalov je v tomto prípade dostačujúce.


Okrem klasicky pribaľovaných adaptérov - dvoch DVI-to-D-Sub, S-Video-to-YUV, napájania – 1xmolex-to-6Pin VGA, 1x 2 6Pin VGA-to-8Pin VGA sa v ňom nachádza Asus CD s manuálmi vo viacerých jazykoch (žiaľ Slovenský chýba), rýchly inštalačný manuál, kožená podložka pod myš a kožený obal na médiá. O ich praktickom využití nechcem diskutovať, vynára sa mi ale otázka, koľko ľudí to naozaj potrebuje. Plná verzia nejakej hry chýba. Nesmie ale chýbať inštalačné CD od Asus s WHQL ovládačmi ForceWare. Márne sme hľadali aj DVI-to-HDMI konektor, ktorý chýba v príslušenstve GeForce GTX 280 viacerých výrobcov.

Asus GeForce GTX 280 TOP predstavuje pretaktovanú GTX 280 - silnejšiu z dvojice G200 grafických kariet, pokračovateľa GeForce 8800 GTX/9800 GTX a jej momentálna cena v Slovenskej Republike je okolo 466 EUR (14 000Skk). Rozdiel vo výkone oproti referenčnej GTX 280 je dosiahnutý vyššou pracovnou frekvenciou. Oproti GTX 260 sa líši vyšším počtom aktívnych clusterov. Namiesto 8 ich má jadro aktívnych 10. K tomu ešte zvýšila nVidia počet ROPs na 32, z čoho nám vyplýva šírka zbernice a kapacita VRAM. GeForce GTX 280 patrí do high-end segmentu a má osloviť záujemcov, ktorý chcú maximálny výkon. Očakávať taký pomer cena/výkon ako majú GeForce GTX 260 preto nemôžeme.


Asus využíva ako každý iný výrobca pri svojej GeForce GTX 280 štandardné čierne PCB s referenčným napájaním a rozložením stavebných prvkov. Jadro G200 pracuje v 3D režime s pracovnou frekvenciou 670MHz a štandardným napätím 1,18V. 1024MiB veľká pamäť GDDR3 od Hynix pracuje vtedy s 1215MHz (efektívne 2430MHz). Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre.



nVidia mám rada „veľké riešenia“, neplatí to len o čipe G200, ale aj PCB, chladení a napájaní nových GeForce grafických kariet. Zatiaľ čo na GeForce 9800 GTX boli tieto predimenzované, sú tu viac ako potrebné. Ako chladenie využíva karta referenčný dvojslotový chladič od Coolermaster, ktorý je až na jeden detail zhodný s tým na GeForce GTX 260. Predstavuje ďalšiu evolúciu chladiča z myšlienok použitých na GeForce 8800 GTS-512 a GeForce 9800 GTX (recenzia), upravenú pre tepelný výkon G200. Výsledkom je oveľa väčšie jadro z medi a novinka v podobe zapojenia vonkajšej kovovej strany chladiča do tepelného obehu. Po dlhej záťaži sa poriadne rozžeraví a neodporúča sa preto chytať. Celkovo predstavuje chladič jedno z najlepších referenčných riešení s dobrým pomerom chladiaci výkon/hluk. Zakrýva celú prednú časť. Zadná strana PCB je tiež zakrytá čiernym plechom so zárezmi a teplovodivými podložkami, nakoľko je tu 8 čipov VRAM, vyžadujúcich si chladenie. Z tohto dôvodu sú DVI výstupy zospodu prekryté čiernou páskou, aby neskratovali náhodou kartu.


Čip G200 a jeho heatspreader je spojeny s chladičom cez medenú platňu, ktorá tvorí jadro pasívnej časti. Pre lepší odvod tepla z nej vychádza päť heatpipe trubíc. Tri sú prepojené s množstvom hliníkových lamiel. Na jadre bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta od neznámeho výrobcu. V základni sú ďalšie výčnelky pre chladenie pamäte GDDR3, NVIO čipu a komponentov napäťových regulátorov. Na nich sú biele teplovodivé podložky – tradičné riešenie nVidie. Pokiaľ nemáte s podobnými chladičmi skúsenosti, je pomerne ťažké ho odmontovať, lebo je uchytený 10 skrutkami a viacerými záchytkami. Navonok vyzerá chladič ako veľký kovový jednoliaty kus len s troma otvormi – pre napájacie, SLI konektory a PCI-Express slot. Okrem toho je spoľahlivý a chráni celú kartu pred fyzickým poškodením.


V zadnej časti je umiestnený 5,76W (12V; 0,48A) radiálny ventilátor „Magic“ od Protechnic Electric s priemerom 70mm. Tento ventilátor je použitý na viacerých GeForce grafických kartách a relatívne tichý. Viac v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Princíp chladenia je zhodný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva zo skrinky vzduch, ktorý následne fúka na medený pasív a hliníkové lamely, aby sa ochladili. Vďaka štrbinám pod ventilátorom sú mierne ofukované aj napájacie obvody. Teplý vzduch je následne vyfukovaný štrbinami v záslepke von z grafickej karty/skrinky. V 2D režíme, keď sa jadro grafickej karty, postupne v dvoch krokoch, podtaktuje na 300Hz, shadercore na 600MHz a zníži napätie na 1,03V pracuje ventilátor len s okolo 30% otáčkami. Ventilátor je napájaný 4pinovým konektorom – ako iné riešenia, má senzor otáčok a podporuje PWM reguláciu. Otáčky ventilátora sa teda závisia najmä na teplote GPU. Na jeho hornej časti je impregnované logo nVidie, čo sťažuje výrobcom nalepenie vlastných nálepok. V najhoršom prípade by mohla takáto odlepená nálepka spôsobiť zastavenie ventilátora a následné prehriatie jadra. Celkovo hodnotíme referenčné chladenie ako veľmi vydarené, ktoré by nemalo mať problémy schladiť GeForce GTX 280. Pred finálnym hodnotením, sa ale pozrieme v ďalšej časti na konkrétne merania.


Napájacie obvody na karte sú oproti GTX 260 silnejšie, keďže stúplo TDP na hodnotu 236W. nVidia z toho dôvodu odporúča pre bezproblémový chod 550W zdroj. Napriek podpore PCI-Express 2.0 slotu je teda potrebné zapojiť jeden 6Pin PCI-Express 1.0 a jeden 8Pin PCI-Express 2.0 prídavný VGA konektor na karte, ktoré dodajú ďalších teoretických 225W. Keď k tomu pripočítame 75W z PCI-Express 2 slotu, dostaneme rovných 300W. Grafická karta potrebuje ale len maximálne 236W, ostáva teda pomerne veľká rezerva po stránke napájania pre výrobcov grafických kariet, keby chceli ponúknuť OC verzie. Ako sme predpokladali, napájacie obvody sú naozaj silné. Sedem (!) fázové napájanie s Volterra VT1165MF PWM radičom je zodpovedné za napájanie GPU. Takéto napäťové regulátory nepotrebujú takmer žiadne elektrolytické kondenzátory a ich jediný rozdiel oproti tradičným regulátorom je, že môžu pracovať pri vyšších frekvenciách. Vďaka tomu je možné vymeniť obyčajné elektrolytické kondenzátory za menšie keramické. Najväčšia výhoda je teda úspora miesta – bolo by ťažké aj na takéto veľké PCB umiestniť viaceré štandardné kondenzátory. Ďalšia výhoda je spoľahlivosť tohto napäťového regulátora. O napájanie pamäte GDDR3 sa stará Richtek RT9259A čip, ktorý má svoje komponenty umiestnené okolo PCI-Express x16 slotu. Predpokladáme teda, že získava energiu z tejto časti PCB. Logicky nám vyplýva, že všetky prídavné napájacie obvody sú len per GPU, čo nie je veľmi prekvapivé pri spotrebe jadra G200.


Na PCB karty sa nachádza spolu 1024 MiB (2x8 čipov po 64MiB, usporiadané okolo jadra na prednej a zadnej strane) GDDR3 pamäte Hynix s označením H5RS5223CFR a príponou N2C , ktoré majú pracovné napätie 2,05V a 0,83ns, 1200MHz (reálne) rating. Na Asus grafickej karte sú prevádzkované s 1215 MHz – nad špecifikáciami, môže sa preto zdať, že rezerva na pretaktovanie tu nie je. V skutočnosti je, pretože s rovnakým napätím pracuje aj 1300MHz variant. Spolu so 512bit (8x64bit) externou zbernicou dostávame priepustnosť 155,5 GB/s. To je to rozhodne veľa priepustnosti, spolu s miernymi vylepšeniami v jadre by preto nemala limitovať. Podstatné je v konečnom dôsledku ako ju dokáže GPU využiť a zatiaľ to vyzerá, že ju nevie. Celková dĺžka karty je rovnaká ako GeForce 8800 GTX alebo GTX 280, teda 26,9cm. Problémy s nedostatkom miesta môžu nastať v menších skrinkách, pretože karta vytŕča zo základnej dosky.


Obdobne ako na G80 grafických kartách, môžeme v ľavej časti PCB nájsť NVIO čip, obsahujúci display controller. Vďaka tomu sa šetria tranzistory v beztak veľkom G200. Nápis na čipe hovorí NVIO2-A2, jedná sa teda o druhú verziu NVIO čipu, ktorá sa nelíši svojou funkčnosťou oproti VP2 (bližšie informácie) a stále ešte nepodporuje DisplayPort. Vidieť dokonca voľné miesto pre potrebný čip, pochybujeme ale, že by nVidia ho na G200 kartách niekedy použila. Podporované je triple-SLI a tak môžeme na hornej strane karty nájsť dva SLI konektory, zakryté gumovým krytom a nápisom SLI. Pri napájacích konektoroch môžeme nájsť aj 2Pin konektor, ktorý sa má spojiť so zvukovou kartou, aby sa zvuk dostal z S/PDIF na HDMI, nakoľko nemá G200 vlastnú „zvukovú kartu“. Na zadnej strane karty je vyvedený jeden HDTV a dva dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP. Nie je preto problém vysielať chránený obsah v rozlíšení 2560x1600. S potrebným DVI-to-HDMI prevodníkom je možné prenášať video signál cez DVI výstup. Na záslepke sa nachádza aj jedna led dióda, signalizujúca stav grafickej karty – pokiaľ je všetko v poriadku, svieti na zeleno, pri chybe – na červeno.

Gigabyte GeForce GTX 280

Druhá GeForce GTX 280 grafická karta, na ktorú sme sa mohli bližšie pozrieť, bola GeForce GTX 280 od spoločnosti Gigabyte s celým názvom „GV-N28-1GH-B“. Drží sa referenčného dizajnu (chladič, PCB) a pracovných frekvencií. Voči ostatným referenčným GeForce GTX 280 kartám sa líši jedine nálepkou na svojom dvojslotovom chladiči. Pre testovacie účely sme dostali čisto len grafickú kartu, nemohli sme preto spraviť fotky balenia a príslušenstva.


Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Gigabyte. Na prednej strane dominuje rovnaká ženská postava ako na chladiči z nejakého fantasy sveta a nápis GeForce GTX 280. Samotná grafická karta je zabalená v protistatickom vrecúšku a vystlaná dookola s polystyrénom. Nad ňou a v separátnom priečinku je príslušenstvo. Okrem klasicky pribalených adaptérov: 2xDVI-to-D-Sub, S-Video-to-YUV, 1xnapájania - molex-to-6Pin VGA, 1x molex-to-8Pin VGA sa v ňom nachádza už len inštalačné CD od Gigabyte s ovládačmi GeForce, rýchla inštalačná príručka a manuál. Jedná sa o štandardné príslušenstvo retail verzie len s tým najpotrebnejším. Kto očakával nejakú hru alebo 3DMark zostane sklamaný. Vďaka tomu ale môže Gigabyte ponúknuť grafickú kartu za výhodnejšiu cenu ako ostatní výrobcovia. Komu teda nezáleží na príslušenstve, ale na cene, bude spokojný.


Gigabyte GeForce GTX 280 predstavuje silnejšiu z dvojice G200 grafických kariet, pokračovateľa GeForce 8800 GTX/9800 GTX a jej momentálna cena v Slovenskej Republike je okolo 365 EUR (11  000Skk). Rozdiel vo výkone oproti referenčnej GTX 260 je dosiahnutý vyššou pracovnou frekvenciou a vyšším počtom aktívnych clusterov. Namiesto 8 ich má jadro aktívnych 10. K tomu ešte zvýšila nVidia počet ROPs na 32, z čoho nám vyplýva šírka zbernice 512bit a kapacita VRAM. GeForce GTX 280 patrí do high-end segmentu a má osloviť záujemcov, ktorý chcú maximálny výkon. Očakávať taký pomer cena/výkon ako majú GeForce GTX 260 preto nemôžeme. Môžeme ale čakať lepší pomer cena/výkon ako má Asus GTX 280 TOP.


Gigabyte využíva ako každý iný výrobca pri svojej GeForce GTX 280 štandardné čierne PCB s referenčným napájaním a rozložením stavebných prvkov. Jadro G200 pracuje v 3D režime s pracovnou frekvenciou 602MHz a štandardným napätím 1,18V. 1024MiB veľká pamäť GDDR3 od Hynix pracuje vtedy s 1107MHz (efektívne 2214MHz). Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre. Keďže sa ďalšie fyzikálne vlastnosti Gigabyte GeForce GTX 280 zhodujú s už opísanou Asus GeForce GTX 280 TOP, nebudeme sa opakovať a odporúčame si ich prečítať na predchádzajúcej strane.

Sapphire Radeon HD 4850 X2

Spoločnosť Sapphire predstavuje "dvorného" výrobcu AMD/ATi grafických kariet a je pochopiteľné, že má zatiaľ ako jediná Radeon HD 4850 X2 v portfóliu. „SAPPHIRE HD 4850 X2 2G“, ktorá k nám dorazila do redakcie, sa drží vlastného návrh (chladič, PCB), keďže neexistuje referenčný dizajn a pracovných frekvencií zhodných s Radeon HD 4850. Oproti drahšej verzii HD 4870 X2 sa zmenilo pomerne výrazne PCB a napájanie.


Balenie a obal v ktorom môžete grafickú kartu zakúpiť, sa drží dizajnovej línii Sapphire. Na prednej strane vonkajšieho obalu z papiera dominuje pochopiteľne názov grafickej karty a fiktívna hrdinka firmy. Okrem toho sú tu a na zadnej strane rôzne základné informácie o grafickej karte, ktoré boli pravdepodobne prebrané z Radeon HD 4870 X2, keďže je údaj 230GB/s priepustnosť nesprávny. Po odbalení sa objaví klasický kartón v ktorom je samotná karta a príslušenstvo. Grafická karta je zabalená v antistatickom vrecúšku a obklopená mäkkým polystyrénom, ktorý ju chráni pred nárazmi. Príslušenstvo, ktoré sa nachádza v samostatnej krabičke je pre Sapphire tradične bohaté.


Okrem klasicky pribalených adaptérov: DVI-to-HDMI, DVI-to-D-Sub, S-Video-to-Composite, S-Video-to-YUV, napájania - 1xmolex-to-6Pin VGA, 1xmolex-to-8Pin VGA sa v ňom nachádza aj množstvo užitočného softwaru ako Advanced Edition 3DMark Vantage, Cyberlink DVD Suite, PowerDVD s príslušnými aktivačnými kľúčmi a Ruby ROM s 2 demo verziami hier, rôznymi obrázkami. Nesmie samozrejme chýbať ani inštalačné CD od Sapphire s ovládačmi Catalyst, jeden CrossFire mostík, inštalačný manuál a nálepka s logom Sapphire.


Momentálna cena grafickej karty v Slovenskej Republike je okolo 409 EUR (12 300 Skk). Výkonnostný rozdiel oproti Radeon HD 4850 je dosiahnutý väčším počtom jadier RV770 na PCB. Okrem toho má grafická karty celkovo 2GiB GDDR3 pamäte, ktorá sa využije najmä vo vysokom rozlíšení. Cena Sapphire HD 4850 X2 je viac ako dvojnásobná oproti referenčnej Radeon HD 4850, pre CrossFire pripojenie však nemôžeme počítať so 100% nárastom výkon a teda ani s lepším pomerom cena/výkon ako vyššie menovaná mainstream grafická karta. V high-end segmente, kam Radeon HD 4850 X2 patrí, si každá spoločnosť dá aj menší nárast výkonu poriadne priplatit.


Sapphire využíva pri svojej Radeon HD 4850 X2 vlastné PCB s vlastným návrhom napájania a rozložením stavebných prvkov. PCB je pre Sapphire zafarbené do typickej modrej. Jadrá RV770 pracujú v 3D režime s pracovnou frekvenciou 625MHz a napätím 1,263V. 2GiB veľká pamäť GDDR3 od Samsung pracuje vtedy s reálne 993MH. Z toho nám vyplývajú nasledovné teoretické technické parametre.



Ako chladenie využíva karta dva samostatné dvojslotové chladiče, ktoré sa prekvapivo podobajú na BOX chladiče, dodávané k Intel procesorom. Chladiče zakrývajú skoro celú prednú stranu Radeon karty. Na zadnej strane sú pasívne chladené len niektoré napájacie obvody, keďže sa dosť zahrievajú. Základ 14mm vysokého celohliníkového chladiča tvorí malá medená platňa, ktorá sa dotýka priamo jadra RV770 a nemá žiadne heatpipe trubice pre lepší odvod tepla. Na jadre bola nanesená štandardná sivá teplovodivá pasta. O chladenie ďalších časí – pamäte VRAM, MOSFETov a PLX čipu sa starajú hliníkové pasívy. Na dvoch pasívoch sú pomocou troch skrutiek prichytené dva 4,2W (12V; 0,35A) radiálne ventilátory od Power Logic s označením PLA080 15D12HHED, priemerom 75mm a čiernymi lopatkami. Žiaľ, nejedná sa vôbec o najtichšie možné riešenie. Viac v časti Hlučnosť, teploty, spotreba. Ventilátor je napájaný 2Pin konektorom a podporuje PWM reguláciu. Jeho otáčky sú teda priamo závislé od teploty jadra RV770. Princíp chladenia je zhodný s inými dvojslotovými chladičmi a pomerne rýchlo vysvetlený. Ventilátor nasáva zo skrinky vzduch, ktorý následne fúka na hliníkový pasív a hliníkové lamely, aby sa ochladili. Teplý vzduch je následne vyfukovaný otvormi do skrinky. V 2D režíme, keď sa jadro grafickej karty podtaktuje na 500MHz a zníži napätie na 1,21V pracuje ventilátor len s okolo 12% otáčkami.


Napájacie obvody na karte sú odlišné od Radeon HD 4850, keďže stúplo TDP na hodnotu okolo 225W, a nemajú ani nič spoločné s tými na Radeon HD 4870 X2. Napriek podpore PCI-Express 2.0 slotu je potrebné zapojiť jeden 6Pin PCI-Express 1.0 a jeden 8Pin PCI-Express 2.0 prídavný VGA konektor na karte, ktoré dodajú ďalších 225W. Keď k tomu pripočítame 75W z PCI-Express 2 slotu, dostaneme 300W, ale len ~225W potrebuje Radeon HD 4850 X2 maximálne. Medzi samotnými GPU sa nachádza napäťový regulátor, založený na dvojfázovom PWM radiči uP6201BQ od uPI Semiconductor a troma Infineon 042N03LS MOSFETmi na každej fáze. Úloha tohto regulátora nie je celkom jasná - môže sa starať o pamäte, PCI-Express switch alebo čiastočne aj o jadrá. Väčšia čast napájacích obvodov sa nachádza pod hliníkovými pasívmy - sedemfázový regulátor s dvoma externými konektormi, ktoré by mohli boli prístupnejšie, keby boli otočené o 90%, ako napr. na GTX 280. 6 fáz s 18 MOSFETmi sa starajú o napájanie jadier a jedna fáza s dvoma MOSFETmi je vyhradená pre GDDR3 pamäť.


Na PCB karty sa nachádza spolu 2 GiB (16 čipov po 128MiB, usporiadané do tradičného Lka okolo jadra) GDDR3 pamäte Samsung s označením K4J10324QD-HJ1A, ktoré majú pracovné napätie 1,85V a 1000MHz (reálne) rating. Na Sapphire grafickej karte sú prevádzkované s 993 MHz, určitá rezerva na pretaktovanie by tu preto mala byť. V spojení s 256bit externou zbernicou dostávame pre jedno jadro priepustnosť 63,5 GB/s. To je rovnako veľa ako má referenčná Radeon HD 4850. Celková dĺžka karty sa pre nutnosti umiestniť aj druhé jadro a tým spojenú komplexnosť PCB zväčšila oproti Radeon HD 4850 o ~5cm na 28,3 cm, teda o vyše 1 cm viac ako má GeForce GTX 280/260. Problémy s nedostatkom miesta v skrinke preto reálne môžu nastať.


Na zadnej strane karty je vyvedený jeden HDTV a až štyri dual-link DVI výstupy podporujúce HDCP. Nie je preto problém vysielať chránený obsah v rozlíšení 2560x1600. Balenie Sapphire Radeon HD 4850 X2 obsahuje aj DVI-to-HDMI prevodník, vďaka ktorému je možné preniesť video a 7.1 audio signál v 24bit/192kHz formáte cez DVI výstup. Prevodník spĺňa HDMI-1.3 štandard a umožňuje vďaka UVD 2.0 v RV770 prenos Dolby-Digital (+), AC3, Dolby True-HD, DTS a DTS HD zvukovej stopy z DVD, Blu-ray alebo HD-DVD. Samozrejmosťou sú dva CrossFireX konektory, vyvedené na hornej strane PCB.

Testovacia zostava

Každú grafickú kartu sme testovali na nasledujúcej zostave s čisto formatovaným pevným diskom a nanovo nainštalovaným operačným systémom.

Testovacia zostava:

• Procesor: Intel Core 2 E 6600 (2 jadrový procesor, 65nm, 2x2MiB = 4MiB L2 cache, 1066MHz FSB) pretaktovaný na 3.6 GHz, 1600MHz FSB, 9x násobič
• Vodou chladený procesor @ Alphacool Cool Answer PRO
• Základná doska: Gigabyte GA-X38-DQ6 (čipset Intel X38, podpora 1600MHz FSB, 45nm procesorov)
• RAM: 2GiB DDR2 Corsair, 800MHz MHz (4-4-4-12-2T)
• HDD: 750GB Western Digital Caviar 7500AAKS
• Zdroj: X-Spice Croon BF 650, 620W (80+)
  
• DVD mechanika: Plextor PX-716A
• Operačný systém: Windows Vista Ultimate 32bit, Service Pack 1, so všetkými dostupnými záplatami
• Monitor: Samsung SyncMaster 2693HM (26", max. 1920x1200)
• Viac informácií ...

Za poskytnutie produktov by sme sa chceli poďakovať spoločnostiam:

• Alphacool




• Gigabyte




• Microsoft

• Samsung

• X-Spice

Bez ich podpory by nebolo možné uskutočniť túto recenziu.

Použité ovládače:

• Catalyst 8.8 WHQL pre Radeon HD 4850 a Toxic
• Catalyst 8.10 WHQL pre Radeon HD 4870
• Catalyst 542 RC1 pre Radeon HD 4850 X2*
  
• GeForce 177.70 Beta pre GeForce 9800GTX a GTX+
• GeForce 177.83 WHQL pre GeForce GTX 260
• GeForce 180.43 Beta pre GeForce GTX 280 a GTX 280 TOP
  
(* v prípade Sapphire Radeon HD 4850 X2 sme boli nútený použiť pribalené Catalyst 8.11 RC ovládače, nakoľko nepodporujú 8.11/8.12 WHQL Catalyst grafickú kartu.)

Testované grafické karty:

• Sapphire Radeon HD 4850 X2, 2x 1024MiB VRAM, 2x RV770, 625/993MHz, GPU-Z validate
• Asus Radeon HD 4870, 512MiB VRAM, RV770, 750/900MHz, GPU-Z validate
• Sapphire Radeon HD 4850, 512MiB VRAM, RV770, 625/993MHz, GPU-Z validate
  
• Sapphire Radeon HD 4850 Toxic, 512MiB VRAM, RV770, 675/1100MHz, GPU-Z validate
• Asus GeForce GTX 280 TOP, 1024MiB VRAM, G200, 670,1460,1215MHz, GPU-Z validate
• Gigabyte GeForce GTX 280, 1024MiB VRAM, G200, 602/1296/1107MHz, GPU-Z validate
  
• Asus GeForce GTX 260, 896MiB VRAM, G200, 575/1242/999MHz, GPU-Z validate
• Gigabyte 9800 GTX, 512MiB VRAM, G92, 675/1688/1100MHz, GPU-Z validate
  
• Gigabyte 9800 GTX+, 512MiB VRAM. G92, 738/1836/1100MHz, GPU-Z validate

Použité benchmarky:

Syntetické:

• 3DMark 2006, verzia 1.1.0 s hotfixom
• 3DMark Vantage, verzia 1.0.1
• Fillrate Tester
• FableMark 1.0
  
• ShaderMark 2.1

Hry:

• Assassin´s Creed, D3D 10, verzia 1.2
• Call of Duty 4: Modern Warfare, DX 9, verzia 1.7
• Call of Juarez D3D 10, Benchmark Demo
• Crysis, D3D 10, verzia 1.2.1
• Devil May Cry 4, Demo, D3D 10
• Enemy Territory: Quake Wars, DX 9, verzia 1.4
• FEAR Perseus Mandate, DX9, verzia 1.0
• Lost Planet: Extreme Condition, D3D10, Benchmark Demo
• Need For Speed: Pro Street, DX 9, verzia 1.1
• Race Driver: GRiD, DX9, verzia 1.1
• Unreal Tournament 3, DX 9, verzia 1.3
  
• World in Conflict, D3D 10, verzia 1.009

Každý test prebehol kvôli správnosti trikrát a bol vytvorený priemer, ktorý bol následne zaokrúhlený. Presné nastavenia nájdete pri výsledkoch konkrétnej hry. Vo všeobecnosti sme testovali s maximálnymi detailami v rozlíšeniach: 1280x1024, 1600x1200 a 1920x1200. Jedenkrát so 4xMSAA, 16xAF a druhýkrát s 8xMSAA, 16xAF. Pokiaľ nebolo možné zapnúť AF v hre, vynútili sme si ho v ovládači, podobne sme postupovali pri AA. Vyššie rozlíšenie s AA, AF je ideálnejšie, nakoľko nelimituje tak procesor. Rozlíšenie 1280x1024 sme zaradili do testov preto, aby sme mohli porovnať výkon aj so slabšími grafickými kartami. TSSAA (nV) a QAAA (ATi) sme nechali vypnuté, kvôli rozdielom a problémom s kompatibilitou.

Použité programy:

• GPU-Z
• FRAPS

Nastavenia v grafických ovládačoch:

Po dôkladnom premyslení a analýzach kvality obrazu oboch čipov sme sa rozhodli pre nasledujúce nastavenia kvality obrazu v ovládačoch:

nVidia ForceWare:

• Texture filtering - Quality: High-Quality
• Force Mimmaps - Trilinear
  
• Texture filtering - Negative LOD bias: Clamp
• V-sync: Force Off
• Antialiasing (AA): Application-controlled, 4xMSAA/8xMSAA
• Antialiasing - Gamma correction: On
• Anisotropic filtering (AF): Application-controlled/16x
  
• Antialiasing - Transparency: Off

ATi Catalyst:

• Catalyst AI: Standard
• Mipmap Detail Level: High Quality
  
• V-sync: Always Off
• Antialiasing (AA): Use application settings, 4xMSAA/8xMSAA (box filter)
• Anisotropic filtering (AF): Use application settings/16x
  
• Adaptive Antialiasing: Off

Syntetické benchmarky

Fillrate tester

Fillrate tester je malý ale veľmi užitočný program na meranie fillrate-ov jednotlivých grafických kariet. Na rozdiel od fillrate testera v 3DMarku2006, ktorý je v prípade Single-Texturing veľmi limitovaný priepustnosťou pamäte, dokáže tento program merať rôzne druhy fillratov. My sme nechali prebehnúť všetky merania. Použité shadre v teste sú pomerne krátke a zaťažujú aj dosť priepustnosť, preto sme použili max. možné rozlíšenie, aby sme ťažisko preniesli na fillrate. Testovali sme v rozlíšení 1600x1200, 32-Bit, 24-Bit Z a 8-Bit Stencil buffer s obnovovacou frekvenciou 60Hz.

Fablemark

Fablemark bol podobne ako jeho nástupca templemark vyvinutý spoločnosťou PowerVR. Predstavuje pomerne staré techdemo s veľkým podielom overdraw, ktoré malo vtedy ukázať silné stránky TBDR architektúry čipu „Kyro“. Tou je stencil výkon stencil buffera, ktorý limituje v tomto teste. Vďaka tomu poukazuje na ROPs výkon grafických kariet.

3DMark 2006

Pravdepodobne jeden z najznámejších benchmarkov od spoločnosti „Futuremark“ vo verzii z roku 2006 má označenie 3DMark2006. Zo šiestich testovaných scén merajú štyri výkon grafickej karty. Dva sú určené pre test výkonu procesora. Pre dosiahnutie očarujúcich scén siahli vývojári po moderných 3D technológiách. Využíva sa Shader Model 3.0, textúry s vysokým rozlíšením, komplexné výpočty tieňov, dynamické osvetlenia, high dynamic range rendering (HDR-R). Futuremark vsadil na FP-16 HDR, ktoré poskytuje momentálne najlepšiu možnú kvalitu, ale je aj najnáročnejšie na výpočet. Testovali sme v custom nastavení - rozlíšenie 1920x1200 so 4xMSAA, 16xAF pre zamedzenie CPU limitu.

Feature 3DMark 2006 testy:	Radeon HD 4870	GeForce GTX 260	Radeon HD 4850 X2	GeForce GTX 280	GeForce GTX 280 TOP
Fill Rate - Single-Texturing	11337,104 Mtexels/s	11657,736 MTexels/s	14562,191 MTexels/s	14758,126 MTexels/s	16263,638 MTexels/s
Fill Rate - Multi -Texturing	23787,504 MTexels/s	35201,934 MTexels/s	39821,296 MTexels/s	45412,465 MTexels/s	50523,063 MTexels/s
Pixel Shader	507,298 fps	505,949 fps	838,732 fps	642,736 fps	716,528 fps
Vertex shader - Simple	348,661 MVertices/s	228,557 MVertices/s	577,655 MVertices/s	238,832 MVertices/s	262,489 MVertices/s
Vertex shader - Complex	187,052 MVertices/s	116,376 MVertices/s	295,910 MVertices/s	121,759 MVertices/s	135,360 MVertices/s
Shader Particles (SM 3.0)	186,150 fps	161,394 fps	238,095 fps	187,688 fps	205,423 fps
Perlin Noise (SM 3.0)	236,124 fps	141, 167 fps	387,058 fps	183,341 fps	205,798 fps

Napriek tomu, že má 3DMark 2006 testovať hlavne výkon grafických kariet, je aj v GPU testoch dosť limitovaný výkonom procesora. Výnimku predstavuje jedine HDR 1 test - "Canyon Flight". Okrem toho si potrpí tento 3DMark na vertex shader a FP-16 výkone. Prvý GPU test potrebuje hlavne texelfillrate, v ďalších troch už prevažuje potreba aritmetického výkon. Preto dosahujú GeForce karty jedine v prvom teste vyšší výsledok. Kvalitne optimalizované ovládače sú už viac-menej samozrejmosť. Pre informáciu dodám, že Radeon HD 4850 X2 získala celkové score 13136 3DMarkov, GeForce GTX 280 TOP - 11056 3DMarkov a GeForce GTX 2800 logicky menej - 10193 3DMarkov. Tzv. feature testy sme museli uskutočniť v rozlíšení 1920x1200 bez MSAA, AF, keďže vyhladzovanie hrán a anizotropný filter nie sú podporované. Výsledky ale netreba preceňovať, viac ako výkon v 3DMark 2006 neukazujú.

3DMark Vantage

Najnovší prírastok do rodiny 3DMarkov od fínskeho výrobcu softvéru Futuremark s názvom „Vantage“ je pokračovateľom 3DMark 2006, ktorý po vizuálnej stránke už nezodpovedal dobe a s novšími grafickými kartami bol čoraz viac limitovaný procesorom. Vývojári sa preto rozhodli pri novinke vsadiť na Direct3D 10 API, v ktorej je od základu naprogramovaný. Jeho technická stránka je celkovo na veľmi vysokej úrovni a druhý GPU test „New Calico“ ponúka aj po vizuálnej stránke veľa. Sú použité fyzikálne korektné simulácie pohybu látok, Parallax Occlusion Mapping, FP-16 HDR rendering, Depth of Field, Raytracing a ešte mnohé iné render techniky či efekty. Nie je prekvapením, že aj najnovšie grafické karty nedokážu zobrazovať veľa obrázkov za sekundu na obrazovkách. Viac informácií si môžete prečítať v recenzii: 3DMark Vantage. Naše grafické karty sme testovali v extreme presete, čo znamená rozlíšenie 1920x1200 so zapnutým 4xMSAA, 16xAF a detaily nastavené na extreme.

Feature 3DMark Vantage testy:	Radeon HD 4870	GeForce GTX 260	Radeon HD 4850 X2	GeForce GTX 280	GeForce GTX 280 TOP
Texture Fill	779,17 GTexels/s	515,31 GTexels/s	1290,23 GTexels/s	836,01 GTexels/s	748,07 GTexels/s
Color Fill	5,42 GPixels/s	5,26 GPixels/s	6,78 GPixels/s	6,67 GPixels/s	7,35 GPixels/s
Parallax Occlusion Mapping	20,55 FPS	22,71 FPS	37,64 FPS	28,34 FPS	31,71 FPS
GPU Cloth	18,84 FPS	25,33 FPS	31,16 FPS	28,49 FPS	31,58 FPS
GPU Particles	33,74 FPS	34,29 FPS	52,62 FPS	36,64 FPS	40,68 FPS
Perlin Noise	53,73 FPS	28,96 FPS	89,22 FPS	37,39 FPS	41,97 FPS

Už podľa jednotlivých hodnôt vidieť, že nový 3DMark dáva kartám poriadne zabrať. Pozitívne je aj celkovo veľmi nízke zaťaženie nášho dvojjadrového procesora, ktoré bolo v priemere pod 40%. Je to najmä vďaka podpore Direct3D 10 a tomu, že GPU preberá viaceré výpočty – napr. simuláciu pohybu látky. Pre úplnosť uvediem aj výsledné score, ktoré u G200 mierne ovplyvňuje implementácia PhysX, vďaka ktorej preberie GPU v 2. CPU teste výpočty a zvýši tak CPU score na 30276 pri GTX 260 (34030 pri GTX 280 a na 35373 pri GTX 280) TOP) oproti štandardným 6089. V testovanom Extreme presete sa to našťastie tak výrazne neprejaví ako v Performance preste, nakoľko má tu CPU výsledok nižšiu váhu. Celkovo môžme skonštatovať, že Vantage vyhovuje viacej GeForce kartám, a tak je aj score GeForce GTX 280 - X5141, GeForce GTX 280 TOP - X5629 a Radeon HD 4850 X2 - X5531. Na koniec známe tvrdenie, 3DMark Vantage výsledky nemožno preceňovať, lebo obe spoločnosti (nVidia, AMD/ATi) naňho silne optimalizujú svoje ovládače.

Assassin´s Creed

Čo sa stane, ak je konzolová hra úspešná? Presne, spraví sa port. Assassin´s Creed je tiež takýto prípad. Začiatkom apríla sa dostala do predaja PC verzia, ktorá je ale viac ako čistý port. Do hry bol pridaný nový obsah a Direct3D 10 render path, ktorý sa prejavuje hlavne filtrovanými tieňami. Základom je Scimitar engine z dielne Ubisoftu a middleware HumanIK od Autodesk-u, vďaka ktorému vyzerajú pohyby postáv veľmi realisticky. Kvalitné su určite aj textúry a svetelné efekty. Hlavná postava s menom „Altair“, za ktorú celý čas hráte, je nájomný vrah, alebo po anglicky assassin. Preto aj názov, ktorý znamená preložene „krédo vrahov“. Dej sa odohráva v období tretej križiackej výpravy do svätej zeme. Keďže neponúka hra žiadnu vstavanú možnosť ako otestovať výkon grafických kariet, boli sme odkázaný na vlastné merania pomocou FRAPS v prvej misii. Určitá odchýlka medzi meraniami preto mohla nastať. Takisto nebolo možné v hre pri rozlíšení 1600x1200 a 1920x1200 zapnúť „3/3 AA“.

Call of Duty 4: Modern Warfare

Tretí diel legendárnej 3D First-person shooter série pre PC od Infinity Ward (CoD 3 bolo pre konzoly), vydaný koncom minulého roka priniesol mnoho nových prvkov. V prvom rade presun do „fiktívnej súčastnosti“ čo hre rozhodne pomohlo. Bojuje sa na blízkom východe, v Rusku, na Ukrajine v okolí Černobylu, či dokonca na lodi uprostred mora. Arzenál opäť tvoria zbrane z reálneho sveta, každú si môžete v multiplayeri prispôsobiť podľa vlastných potrieb. Podobnosť s predchádzajúcim dielom je poznať hlavne v hernom štýle - stála akcia. Hra si našla určite aj vďaka tomu veľa fanušíkov a nadšencov.

DirectX9 engine vlastnej výroby využíva okrem už medzičasom bežného HDR-renderingu aj dynamické tiene, dynamické osvetlenia, depth of field (hĺbkovú neostrosť), parallax mapping a veľmi vydarenú simuláciu dymu. Voči predchádzajúcim dielom bola pridaná vlastná „physics“ engine, ktorá vypočítava priebeh letu guliek (je možné strieľať cez rôzne materiály) a simuluje pád tiel na zem pomocou ragdoll fyziky a predsimulovaných animácií. Engine je optimalizovaný aby využíval aj viac jadrové procesory.

Vďaka vstavanej funkcii multiplayer módu, zaznamenať timedemo sme nahrali vlastné na DM (death match) serveri a mape „Shipment“. Všetky detaily boli nastavené na maximum a okrem toho sa v danej dobe nachádzalo množstvo hráčov na serveri – o grafickú náročnosť teda bolo postarané.

Call of Juarez

Poľský tvorca Techland siahol po veľmi netradičnom žánre „wester shooter“, navyše berúc na mušku meno iného First-person shooteru. Zahráte si za kňaza Raya McCalla, Billyho Candelu a jeho otca „Juareza“, ktorý stojí na čele tlupy banditov. Vybúriť sa môžete ako v šesťdesiatich rokoch 19. storočia - zajazdiť si na koni, vykradnúť vlak a nebude núdza ani o množstvo pištolníckych súbojov. Titul bol vydaný ešte v roku 2006 a beží na modifikovanom Chrome engine, ktorý dostal o rok neskôr aj podporu Direct3D 10. Hráča presvedčí vďaka hĺbkovej neostrosti (DOF), vydareným particle efektom využívajúce geometry shader, kvalitným textúram s vysokým rozlíšením, FP-16 HDR-renderingu, Parallax Occlusion Mappingu, shadow mapám, veľmi dobrým postavám a efektom. Po grafickej stránke sa preto nemusí za nič hanbiť a obstojí aj v ťažkej konkurencii. Nie je prekvapením, že dá poriadne zabrať moderným grafickým kartám. Pre naše testy sme využili Direct3D10 benchmark demo s maximálnymi detailami a vypnutým zvukom.

Crysis

Názov hry hovorí asi za všetko. First-person shooter Crysis, neoficiálny pokračovateľ Far Cry, lebo využíva jeho ďalej vyvinutý engine s názvom „Cryengine2“, bol už dlho pred vydaním v pozornosti hráčov. Vývojárskym štúdiom je aj v tomto prípade nemecký Crytek, na čele s bratmi Yerli. Spolu s Hellgate: London patrí medzi veľké D3D 10 tituly, ktoré neboli vyvinuté Microsoftom. Hráte úlohu špeciálne vycvičeného amerického vojaka s kódovým označením „Nomad“, využívajúceho oblek „nanosuit“, ktorý bol vysadený so svojím tímom na krásnom ostrove s palmami, patriaci Servernej Kórei. Rovnako ako vo svojej dobe Far Cry, nasadil Crysis myslenú latku grafiky opäť tak veľmi vysoko, že to iným hrám bude trvať určitú dobu, pokiaľ sa k nej priblížia. Engine ponúka po grafickej stránke asi všetko momentálne dostupné a je navrhnutý tak, aby sa v budúcnosti dal ďalej rozširovať pomocou patchov. D3D 10 a 9 path, geometry shadery, dynamické tiene s vysokým rozlíšením, ambient occlusion maps, subsurface scattering,motion blur (neostrosť pri pohybe) & depth of field (hĺbkovú neostrosť), mormal maps, parallax occlusion maps, soft particles, HDR-rendering, pokročilé shadery a množstvo iných ľahôdok sa využíva v hre. Ďalšia informácie ku Cryenginu2 nájdete na oficiálnej stránke Crysis. Nie je prevkapujúce, že aj najsilenjším zostavám dáva hra zaberať.

Naše grafické karty karty sme testovali s nastavením detailov na „very high“, so 16x anizotropným filtrom a bez anti-aliasingu v , využívajúc timedemo funkciu. Prvý test „Contact“ predstavuje vstavaný GPU-benchmark. Druhý test s názvom „Paradise Lost“ je vlastné timedemo nahrané v snežnej krajine a je preto extrémne náročné.

Devil May Cry 4

Démonická hack and slash akcia z produkcie japonského Capcom si to po niekoľkých mesiacoch namierila z konzol aj na PC. Engine hry , MT Framework, je už známy z Lost Planet a bol jedným z prvých využívajúcich Direct3D 10. Na rozdiel od nej, nie je štvrtý diel Devil May Cry až taký náročný na výpočtový výkon GPU. Upustilo sa hlavne od výpočtovo náročných a málo viditeľných efektov, techník. Okrem toho je hre dobre optimalizovaná a svižne sa hýbe aj na slabších strojoch. Ingame benchmark obsahuje testy na štyroch rôznych scénach zobrazujúc boje, ako ináč, s démonmi. Na výkonnostné testy grafických kariet sme využili druhý ingame benchmark, ktorý je najnáročnejší. Všetky detaily boli v hre nastavené na maximum (super high) a anizotropný filter bol zapnutý v ovládači.

Enemy Territory: Quake Wars

Nasledovník Wolfenstein – Enemy Territory je poháňaný modifikovaným OpenGL Doom 3 enginom, ktorý bol doplnený o MegaTexture technológiu od známeho Johna Carmacka, soft particles, dynamické tiene, moderné shader efekty, prepočet fyziky a iné. Vďaka MegaTexture je možné aplikovať na statický terén obrovské textúry (až niekoľko GiB veľké s rozlíšením 32768×32768pix) namiesto veľkého množstva menších. Na rozdiel od Doom3 či Quake4 sa preto v ET:QW bojuje na rozsiahlych otvorených priestranstvách. Dynamiku hry dávajú rôzne bojové vozidlá.

Naše grafické karty sme testovali s nastavením kvality obrazu na „high“, okrem shaderov, ktoré boli nastavené na „ultra“ vo vlastnom, pre tieto účeli vyrobenom timedeme. Shadows, soft particles a smooth foliage bolo zapnuté pre dosiahnutie maximálnej kvality obrazu. Timedemo zachytáva tuhé boje vojakov ale aj ozbrojených vozidiel.

FEAR Perseus Mandate

Je druhý datadisk po „Extraction point“ na známy hororový First-person shooter F.E.A.R. (First Encounter Assault Recon) vydaný koncom roka 2007. Dej Perseus Mandate sa odohráva súbežne s hlavným dejom FEAR a zmeny sa dočkal hlavne singleplayer. Pridali sa nové misie, postavy, mapy a zbrane. Z grafického hľadiska sa ale skoro nič nezmenilo. Naďalej je využívaný Lithtech DirectX 9 Jupiter EX engine s jeho technikou - parallaxmapping vytvárajúci diery po strelách v povrchoch, bloom spolu s farebnými filtrami na vytvorenie atmosféry, volumetric lighting & lightmapping dovoľujúce komplexné svetelné efekty, podpora Havok physics a kvalitné shadery, textúry. Testy výkonu grafických kariet sme uskutočnili v integrovanom benchmarku s maximálnymi detailami okrem možnosti „soft shadows“.

Žiadne nastavenie nespôsobovalo našim testovaným grafickým kartám väčšie ťažkosti, lebo hra využíva trochu starší engine, ktorý už zaostáva po grafickej stránke za novými. Kvôli komplexným výpočtom tieňov a svetla sú zaťažované hlavne ROPs.

Lost Planet: Extreme Condition

Predsavuje jednu z technicky najvyspelejších First-person shooterov vydaných v roku 2007. Ani skutočnosť, že PC verzia vznikla ako kvalitný port z Xbox 360 verzie na tom nič nemení, nakoľko bol MT Framework engine ďalej upravený. Bolo doňho implementovaných množstvo features ako motion blur, depth of field s vyššou kvalitou, „fur“ shadery, FP-16 frame buffer, vylepšený shadow map filtering, ambient occlusion, soft particles, advanced parallax mapping a dostal podporu Direct3D 10. Demo vydané v strede roka 2007 predstavovalo prvé hrateľné Direct3D 10 demo. Dej hry sa odohráva na "snežnej púšti", presnejšie na povrchu planéty E.D.N.III, z ktorej je ľudská kolónia vytláčaná hmyzoidnou rasou Akridov. V úlohe hlavného hrdinu sa dostávate na planétu, vyriešiť tento problém. Zastrieľate si na rozľahlých snežných pláňach, ale aj v temných interiéroch.

Výkonnostné testy sme uskutočnili pomocou vstavanej benchmark funkcie v Direct3D 10 s maximálnymi detailami. Nakoľko obsahuje benchmark dve scény – „snow“ a „cave“, sme testovali len v graficky limitovanom „snow“.

Need For Speed: Pro Street

Predstavuje už jedenáste pokračovanie "autíčkarskej" série Need For Speed, vydané 22. novembra 2007. Za Ryana Coopera si tentoraz zajazdíte legálne závody na Pro Street tratiach cez deň. Autá po dlhej dobe dostali model poškodenia, takže svojmu miláčikov môžete divou jazdou poriadne ublížiť. D3D 9 engine vlastnej výroby bol prepracovaný a trochu viac lesku mu dávajú particle & glow efekty, motion blur, dynamické osvetlenie, nové modely aút a detailné textúry. Preteky sú klasicky doplnené pomerne chytľavou hudbou.Testovali sme v úvodnej scéne preteku „Nevada Highway – Speed Challenge“ s maximálnymi detailami.

Race Driver: GRiD

Závodný simulátor, vyvíjaný spoločnosťou Codemasters, predstavuj ďalšiu "chuťovku" roka 2008. Už podľa názvu sa dá zaradiť do Race Driver série, neprebral ale DTM základ. Beží na EGO engine, ktorý je odvodeného od NEON enginu známeho z Colin McRaeRallye: Dirt. Kompletne bol ale prerobený model poškodenia a interakcie s okolím. Práve fyzika a možnosť realisticky rozbiť svoje 4 kolesá zožalo veľký ohlas, podobne aj nemenej kvalitná vizuálna stránka hry – textúry, modely áut, osvetlenia. Súčasťou je 45 licencovaných motorových vozidiel, ktoré sú zaradené do 13 kategórií a 89 rôznych okruhov v Európe, Japonsku a USA. Pri testovaní výkonu sme museli znovu siahnuť po aplikácii FRAPS, ktorá zaznamenávala 45 sekúnd našej jazdy na okruhu Jarama Grand Prix. Meranie sa začalo hneď po štarte a snažili sme sa prejsť daný úsek bez kolízie. Všetky detaily v hre boli nastavené na maximum, 16x anizotropný filter bol vynútený ovládačom.

Unreal Tournament 3

Unreal Tournament 3 je štvrtý diel z kultovej 3D First First-person shooter série „Tournament“ od Epic Games založený na novom „state of art“ Unreal Engine 3, ktorý si licencovalo množstvo vývojových štúdií pre svoje hry. Celkovo je tento diel ladený tak, aby nadväzoval na „jednotku“.

Unreal Engine 3 predstavuje prepracovaný DirectX 9 engine (D3D 10 renderpath je na ceste), ktorý je pastvou pre oči, nakoľko využíva HDR-rendering, kvalitné particle efekty, dynamické tiene, množstvo rôznorodých textúry a v neposlednom rade aj deferred shading. Z toho však vyplýva jeden nedostatok - nemožnosť zapnúť anti-aliasing priamo v hre. NVidia ako aj AMD/ATi tento nedostatok odstránili na svojich Direct3D 10 grafických kartách pomocou hacku v ovládačoch. Oficiálne je to možné až keby engine podporoval D3D 10.1. Výrazný je aj shimmering. Shannon a Nyquist by sa asi v hrobe otáčali, keby to videli. Viac sa o technických detailoch môžete dozvedieť priamo na unrealtechnology.

Na otestovanie výkonu našich grafických kariet sme použili integrovanú funkciu – Flyby (prelet) CTF mapou s názvom „Suspense“. Merania sa uskutočnili pomocou programu FRAPS. Detaily v hre boli nastavené na maximum, V-sync (bSmoothFrameRate = False) bola vypnutá.

Typický úkaz v UT3 je striedanie grafických kariet na popredných priečkach. Pri zapnutom 4xMSAA sa kvôli optimalizácii jadra darí viac GeForce kartám. Radeon karty sa na rozdiel od toho presadia pri 8xMSAA.

World in Conflict

Dnešné stratégie vyzerajú po grafickej stránke oveľa lepšie ako tie zpred pár rokmi, first-person shootery si však stále držia prvenstvo v použitej technike. Realtime strategy od švédskeho Massive Entertainment vydaná v roku 2007 je ale výnimočná v každom smere. Nielen po hernej, ale aj vizuálnej stránke. Masstech Game Engine obstojí v porovnaní s inými kvalitnými enginami, nakoľko ponúka Direct3D 10 spolu s anti-aliasingom, veľmi vydarené shader efekty (svetelné lúče prechádzajúce cez oblaky, tzv. „God Rays“, len v D3D 10), realistické soft shadows, detailné textúry s vysokým rozlíšením a animácie na vysokej úrovni. Spolu s medzisekvenciami rozprávajúcimi príbeh je vytvorená filmová atmosféra. Fiktívny dej o tom, že studená vojna začiatkom 90. rokov neskončila, ale vyústila v masívnu sovietsku inváziu na pôdu USA pridáva ďalej na atraktivite hry. Naše grafické karty sme testovali v integrovanom benchmarku s maximálnymi detailami.

Pretaktovanie grafických kariet

Pretaktovanie alebo v angličtine – overclocking (OC), predstavuje pomerne jednoduchú cestu, ako mierne zvýšiť výkon GPU a tým aj FPS v samostatných hrách. Prečo je ale možné pretaktovať GPU, teda zvýšiť pracovné frekvencie? Na konci vývojového cyklu GPU sa testujú a stanovujú pracovné frekvencie s ktorými bude čip neskôr vydaný. To, že sa plánované frekvencie skoro nikdy nepodarí dosiahnuť a výrobca je obmedzený fyzikálnymi zákonmi, nechám bokom. Dôležitý je v tomto prípade fakt, že s určitou, nazvime ju, predreferenčnou frekvenciou, musí čip vydržať množstvo extrémnych testov v laboratóriu a ešte aj tak sa táto frekvencia zníži o zhruba 12%, aby mal výrobca istotu, že veľa čipov ju dosiahne a budú pri bežných podmienkach funkčné. Uvediem príklad. Určitý čip musí v laboratóriu vydržať minimálne 700 MHz, aby sa mohol predávať s frekvenciou ~ 620 MHz. V normálnych podmienkach s lepšie chladenou skrinkou, alebo lepším chladením je preto vždy možné dosiahnuť zvýšenie frekvencií. Súčasťou našich testov sa teda stalo aj pretaktovanie grafických kariet. Áno, pretaktovanie je vždy aj o šťastí. Nemožno preto aplikovať všeobecné pravidlo, že naše frekvencie dosiahne každá daná karta. Pokiaľ by ale boli základné predpoklady – chladenie, napätie jadra a iné rovnaké, možno povedať, že veľké rozdiely medzi dosiahnutými frekvenciami nebudú.

Pre zistenie maximálnych stabilných pracovných frekvencií grafických kariet sme použili viaceré aplikácie. Na zvyšovanie frekvencií grafických kariet Radeon HD 4850 X2 sme museli použiť aplikáciu AMD GPU clock tool, keďže ju v čase testovania nepodporoval RivaTuner. V prípade GeForce GTX 280 (TOP), sme použili aplikáciu RivaTuner v najnovšej verzii. Najprv sme zvýšili otáčky ventilátora na 100%. Potom sme postupovali metódou - zistenia nestabilného taktu, vykazujúceho artefakty a postupného znižovania frekvencie do stabilnej hodnoty, najprv v prípade jadra (potom shader core, ak má samostatnú clock domém) a nakoniec pamäti. Stabilitu a prípadné artefakty sme po každej zmene frekvencii overovali aplikáciou ATiTool. Pokiaľ vydržal čip 5 minútové zaťaženie, nasledoval ďalší 10 minútový test stability vo FurMark, ktorý „zakúri“ poriadne každej grafickej karte. Takouto procedúrou sme postupne našli maximálne a stabilné pracovné frekvencie, ktoré nevykazovali artefakty.

Validate linky: Sapphire Radeon HD 4850 X2, Gigabyte GeForce GTX 280, Asus GeForce GTX 280 TOP

Sapphire Radeon HD 4850 X2 sa nám podarilo pretaktovať zo štandardných 625/993MHz na 710/1080MHz, čo predstavuje v prípade jadra 13,6% a v prípade 1ns Samsung GDDR3 pamätí ~9% pretaktovanie. Asus GeForce GTX 280 TOP sme obdobne pretaktovali zo štandardných 670/1460/1215MHz na 729/1458/1323MHz. Jadro sa nám teda podarilo pretaktovať o 9% a 0.83ns Hynix GDDR3 pamäť tiež o 9%. So shader-core sme sa nemohli pohnúť ani o MHz, keďže sa taktuje skokovito a jeho frekvencia bola zvýšená už štandardne na TOP verzii. Každé ďalšie zvýšenie frekvencie malo za následok artefakty a nestabilitu. S referenčnou Gigabyte GeForce GTX 280 sme dosiahnli podobné frekvencie - zo štandardných 602/1296/1107MHz sme ju pretaktovali na 720MHz/1458/1360MHz. Takmer identický výsledok ako s OC verziou Asus GTX 280. Výkonnostný rozdiel medzi týmito kartami by bol preto na úrovni chyby merania - naschvál sme výsledky meraní pretaktovanej Gigabyte GTX 280 vynechali.

jadrá RV770, G200-300 a ich GDDR3 pamäť

Po úspešnom pretaktovaní sme otestovali výkon grafických kariet s vyššími pracovnými frekvenciami. Každá hra je multithread aplikácia a preto sa zvýšenie výpočtového výkonu, ak nič nelimituje, odrazí vo vyššom počte FPS. V určitých situáciách, hlavne pri min. FPS to môže byť rozhodujúce, či je hra ešte plynulá, alebo nie. Percentuálne zvýšenie výkonu je väčšinou adekvátne zvýšenému taktu. Testovali sme v 3DMark 2006, Vantage, Unreal Tournamente 3, Call of Duty 4, Call of Juarez a Crysis. Detaily boli vždy nastavené na maximum a ďalšie informácie o testoch sú v jednotlivých grafoch.

Hlučnosť, teploty, spotreba

Hlučnosť:

Moderné grafické karty by nemali byť len výkonné, ale aj ich chladič by nemal pri práci (2D, 3D) vydávať vysoký hluk. Často je hlučnosť štandardného chladiča dôvod pre zákazníka sa rozhodnúť práve pre určitú kartu. V teste rozlišujeme tri kategórie – 2D, 3D a 100%, lebo všetky testované karty si regulujú otáčky ventilátora závisle od teploty. Hlučnosť v sme vo všetkých troch prípadoch merali pomocou hlukomeru „Voltcraft SL-100“, ktorý bol umiestnený v rovnakej výške, 1m od meraného zdroja hluku - grafickej karty. Nakoľko naša zostava nemá skrinku, merali sme s vypnutými ventilátormi. Jediným prídavným zdrojom hluku bol pevný disk a zdroj. Hodnota "2D" predstavuje hlučnosť chladiča po 5 min. od zapnutia operačného systému Windows Vista. Pod 3D meraním chápeme hlučnosť chladiča po 30 min. zaťaženia v 3DMark2006 a rozlíšení 1600x1200 so 4xMSAA, 16xAF. Nakoniec sme pomocou aplikácie RivaTuner manuálne prinútili pracovať ventilátor so 100% otáčkami a zmerali hlučnosť.

Charakteristické úrovne hluku:	dBA:
štart lietadla (60m)	120
stavba	110
krik (2m)	100
nákladné vozidlo (15m)	90
mestský chodník	80
interiér auta	70
normálny rozhovor (1m)	60
kancelária	50
obývačka	40
spálňa cez noc	30
nahrávacie štúdio	20
šuchot lístia	10

Už v 2D režime pracujú ventilátory Radeon HD 4850 X2 hlučne, ale zbytočne, keďže sa teploty jadier držia na veľmi dobrých hodnotách. Negatívne prekvapenie sme zažili aj v 3D režime. Otáčky ventilátorov sa ešte zvýšili a hlučnosť, ktorú sme odmerali, predstavovala nový rekord. Ventilátory nám pripomínali turbíny, pretože vydávali doslova až nepríjemný hluk, sprevádzaný prenikavým šumom, pre množstvo zárezov a lamiel v chladiči. Celkovo sa dá karta jednoznačne odlíšiť od ostatných komponentov, pretože vydáva najvyššiu hlučnosť. GeForce GTX 280 pracuje v 2D režime subjektívne ticho a hlavne nepočuť nepríjemný šum. Hlučnosť je len mierne vyššia ako tá, ktorú vydáva GeForce GTX 260. Ani ventilátor pretaktovanej verzie GeForce GTX 280 TOP sa neprejavuje v 2D negatívne. Situácia sa mierne mení v 3D, keď sa zvýšia otáčky oboch GeForce kariet. Vydávaná hlučnosť GTX 280 je už vyššia, v porovnaní s Radeon HD 4850 X2 ale prijateľná. Menej príjemne pracuje ventilátor GTX 280 TOP, ktorý musí pre schladenie jadra pracovať s vyššími otáčkami.

Teploty:

Hlučný chladič by grafická karta nemala mať. Podobne je to ale s teplotou – tá by nemala vystúpiť so štandardným chladičom príliš vysoko. Vyššou teplotou sa skracuje životnosť všetkých súčiastok a takisto má negatívny dopad ďalšie zvyšovanie frekvencií - pretaktovanie. Teplotám jednotlivých častí grafických kariet sme sa preto venovali pomerne komplexne. V tabuľke vidieť päť rôznych údajov. 2D merania sa uskutočnili 5 minút po nabootovaní systému do Windows Vista so zapnutou Aero plochou. Merania „pamäť“ a „vzadu“ sme uskutočnili pomocou laserového teplomera „Voltcraft IR-280“ na zadnej strane PCB. Pod pojmom „vzadu“ myslíme zadnú stranu jadra. Hodnota „jadro 2D“ bola vyčítaný pomocou aplikácie RivaTuner. Rovnakým spôsobom sme uskutočnili 3D merania po 30 minútach zaťažujúceho testu HDR 1 – „Canyon Flight“ v 3DMark2006 a rozlíšení 1600x1200 so 4xMSAA, 16xAF.

Na rozdiel od referenčného jednoslotového chladiča Radeon HD 4850, dokáže návrh Sapphire schladiť veľmi dobre dve jadrá RV770. Teploty sú v 2D a 3D na veľmi dobrej úrovni. Prekvapuje nás teda, prečo nezmení Sapphire teploty, pri ktorých sa zvýšia otáčky ventilátora. Dostatočná rezerva tu je a väčšine užívateľov záleží skôr na hlučnosti ako teplote. V 2D režime dosahujú vďaka features na zníženie spotreby a napätia obe G200 grafické karty veľmi dobré teploty. Tie sú dokonca nižšie ako na Radeon HD 4850 X2. V 3D sú už nad jej úrovňou, avšak stále veľmi dobré pre high-end riešenie.

Spotreba:

Nemohli sme zabudnúť ani na merania spotreby. Pomocou "Voltcraft Energy Monitor 3000" meracieho prístroja sme najprv 5 minút po nabootovaní operačného systému Windows Vista 32bit Ultimate so zapnutou Aero plochou zmerali spotrebu celej zostavy . Tento údaj je označený ako 2D. Maximálna spotreba v 2D, teda "peak 2D" je uvedená pre zaujímavosť. Pre zistenie spotreby v 3D sme nechali 30 minút bežať HDR 1 test "Canyon Flight" v 3DMark2006 s rozlíšením 1600x1200 a 4xMSAA, 16xAF. Maximálna spotreba v 3D je v tabuľke označená ako "peak 3D".

Radeon HD 4850 X2 spotrebuje v 2D viac ako GeForce GTX 280 a 280 TOP grafické karty, pre väčšiu (2GiB) VRAM a powerplay, ktoré nefunguje tak dobre, ako na sa očakávalo. AMD/ATi si dala jednoducho cieľ sa dostať na určitú úroveň, ktorú dosiahli s RV770 a ešte väčšia úspora spotreby v 2D nebol pre nich prioritná. G200 grafické karty preto dosahujú najlepšie výsledky v 2D meraní. GTX 280 a TOP spotrebuje len pár W viac ako performance riešenie GTX 260. V 3D režime, keď je potrebný maximálny výkon, sa prejaví počet výpočtových jednotiek. GeForce GTX 280 spotrebuje viac ako Radeon HD 4870 aj ako GTX 260. GTX 280 TOP potrebuje prekvapivo až 14W viac ako referenčná karta. S Radeon HD 4850 X2 sme namerali najvyššiu spotrebu, ktoré je ešte v tolerancii k podávanému výkonu.

Zhrnutie, záver

Radeon HD 4850 X2 ukázala vo viacerých hrách svoju silu, zažili sme ale aj slabšie výsledky v hrách, ktoré nemali CrossFire profil. Celkovo však môžeme povedať, že je po výkonnostnej stránke priamy konkurent GeForce GTX 280. Tá podávala očakávane dobrý výkon. Darilo sa aj pretaktovanej verzii GTX 280 TOP, ktorá občas predbehla dvojčipové riešenie AMD/ATi. Raz bola jedna karta vpredu, raz druhá. Poďme si teda zaradom zhrnúť všetky výsledky týchto kariet.


V našom najmenej náročnom nastavení, 1280x1024 so 4xmultisamping antialiasingom a 16x anizotropným filtrom sa celkovo darilo najlepšie GeForce GTX 280 TOP, keďže jej architektúra je optimalizovaná pre 4xMSAA. GeForce ponúka v testoch o necelých 5% vyšší výkon ako Radeon HD 4850 X2. Referenčná GeForce GTX 280 sa zaradila ešte za X2 kartu so zanedbateľným rozdielom 1,1%. Oproti GeForce GTX 260 ponúka GTX 280 TOP grafická karta nárast výkonu o slušných 22% a od Radeon HD 4870 sa vzdiali o necelých 25%. Radeon HD 4850 X2 ponúka oproti performance variante HD 48700 akceptovateľných 19% viac výkonu.

List sa pre naše prekvapenie veľmi neobráti na stranu Radeon grafických kariet, ani keď zapneme 8xMSAA v ktorom sa vždy darilo Radeon RV770. Ten má oproti G200 výkonnejší triangle setup (skoro vždy 1 Tri/s oproti 0,5 Tri/s) a lepšiu kompresiu pre AA. Najlepšie dopadla znovu GeForce GTX 280 TOP s výkonom o 2% vyšším ako Radeon HD 4850 X2. Referenčná GTX 280 zaostáva za TOP kartou o necelých 6% a za HD 4850 X2 o 3,6%. Rozdiel výkonu medzi Radeon HD 4850 X2 a Radeon HD 4870 je 11,6%. GeForce GTX 280 TOP je od GTX 260 výkonnejšia o 22,8% a referenčná GTX 280 sa vzdiali o 16%.


Kto by si ale kúpil Radeon HD 4850 X2 alebo GeForce GTX 280(TOP), keby nechcel hrať hry aj vo vyšších rozlíšeniach plynule, keďže stačí na 1280x1024 aj mainstream grafická karta? Asi len málokto. Preto je už zaujímavejšie porovnanie v ďalšom rozlíšení – 1600x1200 so 4xMSAA a 16xAF. Vďaka obrovskej priepustnosti 155,5GB/s a vysokým teoretickým parametrom, podala GTX 280 TOP znovu najvyšší výkon. Rozdiel k Radeon HD 4850 X2 ale klesol na 3,3% a referenčná GTX 280 zaostáva už so 7,3%. Zväčšili sa nám ja rozdiely k performance kartám – GTX 280 TOP sa vzdiali GTX 260 o 27%. Dvojčipová HD 4850 X2 predvedie podobný skok vo výkone, keď dosiahne o 28% lepší priemerný výsledok ako HD 4870. Znovu najpomalšie dopadla GTX 280 s referenčnými frekvenciami je oproti GTX 260 výkonnejšia o ~19% a HD 4870 zanechá za sebou s ~20% náskokom. Strata na HD 4850 X2 je necelých 7%.

Pri vyššie menovanom rozlíšení s osemnásobným multisampling antialiasingom sme dostali pri všetkých doteraz testovaných kartách najnižšie výsledky. Tento krát sa žiadne prekvapenie nekonalo a Radeon HD 4850 X2 sa vzdialila od GTX 280 TOP o 10% a od GTX 280 o slušných 20%. Rozdiel medzi pretaktovanou GTX 280 a referenčnou kartou takisto narástol na 9%. Voči GTX 260 je GTX 280 výkonnejšia o 21% a od Radeon HD 4870 sa vzdiali len na zanedbateľné 1%. Radeon HD 4850 X2 podáva o 22% vyšší výkon ako HD 4870 a deklasuje GTX 260 so 46% vyšším výkonom. Aj GTX 280 TOP zobrazí na obrazovke o 32% viac FPS ako GTX 260 a 11% viac ako HD 4870.


V najvyššom testovanom rozlíšení – 1920x1200 sme zapli už len 4xMSAA a 16xAF, keďže je pri takomto vysokom rozlíšení prakticky zbytočné zapnúť 8x vyhladzovanie hrán – viditeľný rozdiel je zanedbateľný. Testované grafické karty podali v tomto testovanom nastavení znovu doteraz najlepšie výsledky. Radeon HD 4850 X2 predbehla GTX 280 TOP o 3% a GTX 280 bola prekonaná o 7%. Rozdiel medzi pretaktovanou a referenčnou GTX 280 znovu klesol na 4%. Oproti GTX 260 ale podala aj štandardná GTX 280 skoro 20% viac FPS a Radeon HD 4870 zaostáva podobne – o 19%. Radeon HD 4850 X2 sa vzdialila HD 4870 o ~28% a skoro identicky to vyzerá aj pri porovnaní s GTX 260. Pretaktovaná GTX 280 TOP predbehne obe testované performance karty o ~ 24%.

Testované grafické karty teda ponúkajú dostatok výkonu na plynulé hranie najnovších aj v takomto veľmi vysokom rozlíšení s antialiasingom a anizotropným filtrom. V porovnaní s GTX 260 je GTX 280 celkovo výkonnejšia o 18% a od HD 4870 o 15%. Asus GeForce GTX 280 TOP má logicky lepšie výsledky – GTX 260 zanechá za sebou s odstupom 25% a HD 4870 s odstupom 22%. Dvojčipové riešenie HD 4850 X2 dosiahne podobné výkonnostné rozdiely k performance kartám - 25 a 23%. Z testov tiež vyplýva, že Radeon HD 4850 X2 je globálne najvýkonnejšia grafická karta, avšak voči GTX 280 TOP len o 0,2% výkonnejšia. Pôvodného konkurenta, referenčnú GeForce GTX 280, porazí o 6,5%. Hlavným dôvodom celkového zaostania GTX 280 sú slabšie výsledky so zapnutým 8xMSAA v rozlíšení 1600x1200. Keď si k výkonu priradíme ceny grafických kariet, už na prvý pohľad je jasne, že nebudú mať taký dobrý pomer cena/výkon ako performance/mainstream karty. Túto domnienku potvrdzuje aj výpočet znázornený v tabuľke:


Asus GeForce GTX 280 TOP a Sapphire Radeon HD 4850 X2 dosiahli len priemerné výsledky pomeru cena/výkon, lebo ich priemerný výkon vyjadrený v percentách nezodpovedá cene. Príjemne nás ale prekvapila referenčná Gigabyte GeForce GTX 280.

Za globálne veľmi dobrým výkonom Radeon HD 4850 X2 zaostáva jej chladič. V 2D pracuje chladič už hlučne, v 3D režime ešte zvýši otáčky a dostane sa do neznesiteľných oblastí. Inak sa to ani nedá opísať. Čo sa týka teplôt, nemáme žiadne výčitky, tie sú v 2D a 3D na veľmi dobrej úrovni – otázne je teda, načo pracuje ventilátor s takými vysokými otáčkami?. Miernu kritiku si karta odnesie ešte za spotrebu, ktorá je v 2D na úrovni Radeon HD 4870 – kvôli horšie pracujúcemu PowerPlay a 2GiB VRAM. Spotreba v 3D režime je v porovnaní s výkonom na ešte akceptovateľnej úrovni.

Ventilátor na GeForce GTX 280 a TOP sa zhoduje s tým na GTX 260. Musí však pracovať s vyššími otáčkami, keďže má jadro väčšiu spotrebu a stratové teplo. V 2D režime je hlučnosť skoro identická ako na GTX 260, teda na pomerne dobrej úrovni. Až v 3D zvýši otáčky a hlučnosť do menej prijateľných hladín. Ten na GTX 280 TOP musí pracovať ešte s vyššími otáčkami. Výsledkom je vysoká hlučnosť. Od iných komponentov je ho možné ľahko rozlíšiť. Našťastie nevydáva ventilátor rušivý zvuk ako ventilátor na Radeon. Čo sa teplôt týka, musíme skonštatovať, že sme dostali pre high-end kartu dobré výsledky.GeForce GTX 280 TOP sa už dostáva do vyšších regiónov, ktoré ešte nie sú ani z dlhodobého hľadiska problematické, najlepší výsledok to ale nie je. GeForce GTX 280 s jadrom G200 má features na zníženie spotreby v 2D a tak sú tieto výsledky GTX 280 a TOP len mierne vyššie ako tie, ktoré sme namerali s GTX 260. To je veľmi dobrý výsledok.


Radeon HD 4850 X2 je po Radeon HD 4870 X2 momentálne druhá najvýkonnejšia Radeon grafická karta, ktorá ponúka výkon dostačujúci na plynulé hranie hier aj vo vysokých rozlíšeniach s MSAA a AF. Očakávane sa jej dobre darilo v rozlíšení 1600x1200 s 8xMSAA. V nižších rozlíšeniach a keď je zapnuté len 4xMSAA, už voči GeForce GTX 280 (TOP) tak nevynikala. Po stránke feature setu však ponúka podporu Direct3D 10.1, ktoré sa zatiaľ využíva len v dvoch hrách, na škodu zákazníkov samozrejme. Pozitívne hodnotíme aj celkovo 2GiB veľkú VRAM - voči GTX 280 tak nie je vo vysokých rozlíšeniach v nevýhode, ako by len 1GiB verzia mohla byť. Žiadna grafická karta nie je dokonalá, a tak má aj Radeon HD 4850 X2 svoje horšie stránky – trpí typickými neduhmi dvojčipovej karty. Medzi ne patrí veľmi vysoká hlučnosť chladiča a vysoká spotreba v 2D a 3D režime. Okrem toho neprinesie CrossFire, ako sme mohli názorne vidieť, očakávaný nárast výkonu, pokiaľ nemá ovládač potrebný CF profil (komplexne sme sa venovali problematike CrossFireX v článku AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)). O to viac nepoteší fakt, že jedine OEM Catalyst ovládače na priloženom DVD podporujú grafickú kartu. Veríme však, že tento nedostatok sa čo najskôr odstráni. Nemôžme ale zabudnúť ani na problém microstutteringu pri nízkych fps alebo anizotropný filter, ktorý nebol napriek 40 TMUs oproti R600 vylepšený, je stále náchylnejší na shimmering ako G200 a viacej uhlovo závislý. Pri zohľadnení všetkých faktov, preto nemôžeme Radeon HD 4850 X2 odporučiť, alebo jej udeliť ocenenie. Jej výkon voči jednočipovej karte GTX 280, ktorá nemá Multi-GPU nedostatky, nebol dostatočne presvedčivý, aby sa dali tieto prehliadnuť alebo akceptovať. Horšia cena ako dve Radeon HD 4850 alebo jedna GTX 280, z toho vyplývajúci horší pomer cena/výkon takisto nehovoria v prospech tejto karty. CrossFire podporuje väčšina dosiek a tak ani argument, "CrossFire na jednej karte" nie je veľkou výhodou. Pri zhodnotení všetkých plusov a mínusov už nie je prekvapením, že iný výrobcovia ako Sapphire nemajú túto dvojčipovú kartu v ponuke

GeForce GTX 280 ponúka vo všetkých hrách, hneď, bez potreby nejakého profilu, vysoký výkon. Nemá problém ani s vysokým rozlíšením alebo MSAA. Pritom nemá takú vysokú spotrebu ako HD 4850 X2 a jej chladič je neporovnateľne tichší. Aj po stránke teplôt a možnosti pretaktovania je na tom dobre. Celkovo je GTX 280 flexibilnejšia a v porovnaní s Radeon HD 4850 X2 tá lepšia voľba. Nemôžeme jej vyčítať ani cenu – pomer cena/výkon v prípade Gigabyte verzii je pre high-end kartu veľmi dobrý. Asus GTX 280 TOP môžeme odporučiť ľuďom, ktorý chcú GTX 280 s ešte vyšším výkonom a nevadí im trochu premrštená cena. Za to dostane zákazník kartu, ktorá sa nemusí po stránke výkonu hanbiť ani pred chystanou GeForce GTX 285. Táto výhoda je vykúpená vyššou spotrebou a hlučnosťou chladiča.

Asus GeForec GTX 280 TOP sme sa za jej najvyšší výkon spomedzi vzduchom chladených single-čip grafických kariet rozhodli udeliť ocenenie maximálny výkon.


Pozitívne nás prekvapila aj GeForce GTX 280 od Gigabyte, ktorá sa dá spomedzi referenčných GTX 280 zakúpiť za najnižšiu cenu. Odnáša si preto naše bronzové ocenenie.


Na záver by sme sa chceli poďakovať spoločnosti Asus za vypožičanie Asus GeForce GTX 280 TOP, Sapphire za vypožičanie Sapphire Radeon HD 4850 X2 a spoločnosti Gigabyte za vypožičanie referenčnej Gigabyte GeForce GTX 280.


Odporúčame prečítať aj:

• Súboj performance riešení: Radeon HD 4870 vs. GeForce GTX 260
• Boj o mainstream: Radeon HD 4850 (Toxic) vs. GeForce 9800 GTX (+)
• nVidia GeForce 9600 GT (OC)
• Špekulatívne preview G200: high-end ako sa patrí?
• AMD/ATi Radeon HD 3870 (CrossFire)
• Recenzia: 3DMark Vantage
• R600 pod drobnohľadom
• Prvé pohľady na architektúru G80