EN

Intel Core i7-6700K a i5-6600K Skylake proti Haswell i5-4690 – prišiel už čas na upgrade?

 
5.8. predstavil Intel oficiálne prvé 2 procesory Core i7-6700K a Core i5-6600K novej Skylake architektúry a oba tieto kúsky máme dnes v teste! Tieto novinky si dobre rozoberieme a porovnáme ich s procesorom z generácie Haswell i5-4690. Chýbať nebudú rýchle DDR4 pamäte a to všetko sa bude odohrávať na novučičkej základnej doske MSI Z170A Gaming M7, ktorú si otestujeme taktiež.

Dnešný článok mal byť v podstate klasickou recenziou na základnú dosku od MSI, no vzhľadom na prítomnosť oboch nových procesorov by bol hriech neporovnať ich výkon a nepredstaviť si novú platformu. Času na otestovanie som mal pomerne málo, no pokúsil som sa priblížiť vám výkon nových procesorov čo najlepšie. Čaká náš vyčerpávajúca recenzia, takže sa pohodlne usaďte, ideme na to.
 

Intel Skylake sa predstavuje

 
5.augusta 2015 Intel oficiálne uviedol prvé 2 procesory najnovšej generácie Skylake. Táto v poradí už 6. generácia architektúry Core predstavuje takzvanú tock fázu z tick-tock rytmusu uvádzania Intel procesorov. Tick fáza predstavuje uvedenie nového, menšieho výrobného procesu, zatiaľ čo tock fáza prináša novú architektúru s nemeniacou sa výrobnou technológiou. Skylake používa rovnako ako Broadwell 14nm výrobný proces a Skylake by tak mal priniesť prekopanejšiu architektúru. Intel však žiaľ zatiaľ (k dátumu 17.8.) nezverejnil detaily novej architektúry.
 
Prvými dvoma zástupcami Skylake rodiny sú procesory Intel Core i7-6700K a Intel Core i5-6600K, ktoré boli predstavené 5.augusta. Tieto modely majú spoločné viaceré parametre, pekne si však každý zvlášť opíšme nech je v tom poriadok.
 
 
Core i5-6600K má 4 jadrá a nepodporuje HyperThreading. Má odomknutý násobič a L3 cache je veľká 6MB. Základný takt je 3,5GHz, s Turbo Boost 2.0 technológiou však poskočí na 3,9GHz. Integrovaný je pamäťový radič pre dual-channel zapojenie DDR3L pamätí s frekvenciou 1600MHz alebo DDR4 pamätí s frekvenciou 2133MHz. Vieme však, že to sú oficiálne čísla a nebude problém dostať sa vyššie. Grafickou častou je Intel HD Graphics 530 (GT2) so základnou frekvenciou 350MHz a Turbom 1,2GHz. TDP je stanovené na 91W.
 
 
Core i7-6700K má taktiež 4 jadrá, no podporuje HyperThreading a v operačnom systéme tak vystupuje ako 8-jadrový. L3 cache je veľká 8MB a procesor má taktiež odomknutý násobič. Základný takt je rovných 4000MHz, s Turbom poskočí na 4,2GHz. Procesor má tiež dvojkanálový pamäťový radič pre DDR3L/DDR4 pamäte s frekvenciou 1600MHz resp. 2133MHz. Grafická časť je rovnaká, Intel HD Graphics 530 s rovnakými taktami ako u predchodcu. TDP má taktiež 91W.
 
 
 
Podobne ako u predošlých generácii bude mať aj Skylake rozdelené skupiny procesorov podľa určitých vlastnosti. Procesory skupiny i7 budú podporovať Turbo Boost 2.0 aj HyperThreading. i5 procesory už nebudú mať HyperThreading a procesory i3 by mali mať maximálne 2 jadrá, táto informácia však ešte nie je potvrdená.
 
Čím nás však Intel sklamal je, že medzi čipom a tepelným rozvádzačom (IHS) nepoužil pájku, ale opäť iba pastu. Portál PC Watch sa pozrel procesoru i7-6700K „pod sukňu“ a tento fakt potvrdil. Tento materiál s prímesami striebra (TIM – Thermal Interface Material) však nemá tak dobré vodivé vlastnosti ako pájka a pri jeho zmene pastou Prolimatech PK-3 či profesionálnou pastou Cool Laboratory Liquid Pro sa teploty procesora znížili o 20°C pri pretaktovaní! Škoda tak, že sa Intel rozhodol pre pastu, pretaktovanie procesorov mohlo byť tak ešte o kúsoček lepšie. Ak patríte medzi úplných extrémistov môžete si pastu vymeniť doma, no odstránenie IHS nie je vôbec jednoduché a môžete nadobro poškodiť procesor nehovoriac o tom, že prichádzate automaticky o záruku. Tento krok tak neodporúčam. Zaujímavosťou je, že samotný čip je menší aj ako i7-5775C Broadwell, ktorý je taktiež vyrábaný 14nm procesom. Ten má však väčšiu grafickú časť a 128MB SRAM pre iGPU.
 
    
    
 
 
Intel u Skylake procesorov tiež zmenil spôsob, akým sa narába s napätím a vrátil ho späť do rúk základných dosiek. FIVR (Fully Integrated Voltage Regulator) regulátor sa už priamo v procesore nenachádza a činnosť regulácie napätia má na starosti základná doska tak ako tomu bolo pred Haswell procesormi. To by malo zabezpečiť nižšie teploty procesorov, na druhej strane sa to môže prejaviť vyššími cenami základných dosiek.
 
 
Výraznou zmenou malo prejsť integrované grafické jadro, ktoré nesie názov Intel HD Graphics 530. Intel zatiaľ neposkytol žiadne informácie o architektúre tohto jadra a urobí tak zrejme na IDF 18.8., zatiaľ tak spomeniem informácie, ktoré presiakli na verejnosť. Nový čip nepodporuje už D-Sub (VGA) porty a ich prítomnosť tak na doskách bude asi minimálna a musí byť zabezpečená patričným čipom tretej strany na doske. Miesto toho nová grafika podporuje zapojenie až piatich monitorov cez HDMI, DisplayPort či Embedded DisplayPort. HD 530 podporuje DirectX 11.2 či DirectX 12 a OpenGL 4.4 či OpenCL 2.0. Grafika pretlačí obraz v rozlíšení 4K pri 60Hz a to buď cez DisplayPort 1.2, ale nie cez HDMI 2.0, nakoľko to nie je natívne podporované a treba ho zabezpečiť prevodníkom. Nechýba tiež podpora WIDI (Intel Wireless Display) technológie a vylepšený je Quick Sync dekóder. Prítomný je už aj plnohodnotný HEVC dekóder. Na hranie náročných hier vo vysokých rozlíšeniach a so maximálnymi detailmi táto grafika najvhodnejšia nie je, no staršie či menej náročné hry HD 530 bez problémov zvládne.
 
 
Celkovo bude v Skylake procesoroch 6 variantov Intel HD 530 grafiky:
 
  • GT1 – 12 execution units
  • GT1.5 – 18 execution units
  • GT2 – 24 execution units
  • GT3 – 48 execution units
  • GT3e – 48 execution units so 64 MB eDRAM
  • GT4e – 72 execution units so 64 alebo 128 MB eDRAM
 
Procesory majú rovnako ako Broadwell či Haswell 16 PCIe 3.0 liniek, ktoré môžu byť rozdelené v pomere x8/x8 alebo x8/x4/x4. Poslednou výraznou zmenou u Skylake je možnosť taktovania cez BCLK tak ako tomu bolo kedysi. Intel úplne oddelil frekvenciu PCIe od taktu BCLK a hodnotu BCLK je tak možné dvíhať ľubovoľne v krokoch po 0,1MHz.
 
 
Nové Skylake procesory sa predávajú v pestrých baleniach, ktoré sme vám ukázali už dávnejšie. Okrem procesora a manuálu v krabici nenájdete Intel Stock chladič ako tomu bolo zvykom predtým. Nie je však veľká tragédia nakoľko kompatibilita s chladičmi pre LGA115X patice zostáva a váš starý chladič by ste tak bez problémov mali nainštalovať aj na nové Skylake procesory. Dobrou správou je tiež fakt, že oba procesory už plnej sile dorazili do slovenských e-shopov. Výkonnejší i7-6700K sa predáva od necelých 360€, zatiaľ čo jeho súrodenec i5-6600K stojí asi 260€.
 

Čo nové prináša čipset Intel Z170 a patica LGA 1151?

Čispet Intel Z170

S novými procesormi uviedol Intel aj nový čipset Z170, ktorý predstavuje nástupcu najvyššieho mainstream čipsetu Z97. Celkovo bude dostupných 6 čipsetov a to Z170, H170, H110, B150, Q150 a Q170. Intel zatiaľ oficiálne predstavil iba najvyšší Z170 čipset, ostatné prídu neskôr zrejme ešte v auguste.
 
 
Ako odrazový mostík pre popis nového Z170 čipsetu použijeme obrázok vyššie. Čipset oproti Z97 prináša niekoľko zaujímavých noviniek a možno len samotný čipset by stál za upgrade. Nový PCH (Platform Controller Hub) dostal výrazný upgrade v Flex I/O rozbočovači, alebo HSIO. Ten má až 26 portov oproti 18 u Z97, ktoré môžu byť ľubovoľne priradzované zariadeniam v rozličných kombináciách. PCH je s procesorom spojený 4 linkami nového rozhrania DMI 3.0, ktoré oproti DMI 2.0 u Z97 poskytuje priepustnosť 8GT/s miesto 5GT/s. Výrazne narástol počet PCIe liniek, ktoré sú najnovšieho štandardu 3.0 a je ich 20, oproti 8 PCIe 2.0 u Z97. Z toho tak môžu ťažiť viaceré zariadenia, najmä asi rýchle SSD do M.2 slotu.
 
VlastnosťZ97Z170
Podpora procesorovIntel Haswell/Broadwell (LGA 1150)Skylake (LGA 1151)
Rozdelenie PCIe liniek1x16, 2x8, 1x8 + 2x41x16, 2x8, 1x8 + 2x4
Podpora DRAMDDR3DDR3/DDR4
Pamät/DIMM slot na kanál2/22/2
Verzia DMI2.03.0
Intel Smart Response technológiaánoáno
SATA3 (6Gbps)66
USB 3.0610
USB 2.01414
Počet PCIe liniek čipsetu8x PCIe 2.020x PCIe 3.0
Pretaktovanie CPUánoáno
Intel RST pre PCIe úložiska (x4 M.2 alebo x2 SATA Express1x M.2 x2 PCIe 2.03x PCIe 3.0
 
Čipset podporuje aj viac USB 3.0 konektorov a to konkrétne 10. U Z97 to bolo 6. Starších USB 2.0 portov nakŕmi čipset 14. SATA3 portov zostalo 6, nový je však sieťový radič od Intelu I219-V, ktorý zrejme budú výrobcovia základných dosiek často využívať.
 
 
Stretávať sa budeme často aj s radičom ASM1142 od ASMedia, ktorý využije 2 PCIe linky z čipsetu aby priniesol 2 USB 3.1 Gen 2 aj typu C (10Gbps) porty. Druhou možnosťou je radič Alpine Ridge od Intel, ktorý využije 4 PCIe a 4 DisplayPort linky a dokáže zabezpečiť USB 3.1 Gen 2 vrátane symetrického typu C, Thunderbolt 3 či DisplayPort. Pridanie tohto čipu na dosku však výrobcu stojí asi $9, čo si samozrejme nechá zaplatiť zákazníkom.
 
 
Nový čipset prináša ešte jednu zmenu pod kapotou a tou je maximálna dĺžka PCIe liniek, ktorá bola znížená z 10“ na 9“ (22,86cm). Zmenou DMI rozhrania na verziu 3.0 nesmie byť čipset ďalej od procesora ako 7" (17,78cm). Zredukovaná by mala byť aj vzdialenosť M.2 slotov v PCIe 3.0 režime.
 
Spomínal som, že čipsetov bude celkom 6, pričom „business“ čipsety B150, Q150 a H110 budú predstavené neskôr tento rok. Bežní užívatelia však najviac budú siahať po doskách s čipsetom Z170 alebo H170.
 
VlastnosťZ170H170H110B150Q170Q150
Rozdelenie PCIe 3.0 liniek procesora1x16, 2x8, 1x8+2x41x161x 161x161x16, 2x8, 1x8+2x41x16
Pamäťový kanál/DIMM na kanál2/22/22/12/22/22/2
SATA3664666
USB (3.0 + 2.0)141410121414
PCIe linky PCH20166 (Gen 2.0)82010
SATA Express porty (x2)320131
Pretaktovanie CPUánonienienienienie
 

Patica LGA 1151

Máme nové procesory, nový čipset, novinkou sú aj DDR4 pamäte a nový je aj socket LGA 1151. Procesory Skylake sú nekompatibilné s inými ako novými LGA 1151 paticami, takže ich do súčasných Z97/H97 dosiek ani neskúšajte natlačiť. Zámka v paticiach je trochu posunutá a procesor do patice tak ani nezapadne, hoci má len o 1 pin navyše proti LGA 1150.
 
 
Rozdiel medzi Haswell a Skylake procesorom a jeho pinmi môžete vidieť na fotke. Nie som si istý, či malé, guľaté kontakty Intel počíta za piny (pravdepodobne nie), nakoľko tieto kontakty ani nie sú spojené s paticou a na ich mieste nie je v patici nič. Zrejme tak nie sú potrebné, ASUS ich však využíva vo svojej patici OC Socket, s ktorou sme sa mohli stretnúť už pri X99 doskách. Ich zapojenie by malo priniesť lepšie pretaktovanie a stabilitu. Žltým krúžkom som označil oný jeden pin navyše v porovnaní s Haswell procesorom.
 
 
 

MSI Z170A Gaming M7 – Balenie, príslušenstvo, špecifikácie

 
Základná doska, na ktorej si overíme výkon oboch nových Skylake procesorov je Z170A Gaming M7 od MSI. Spoločnosť podobne ako konkurencia neváhala a vrhla na trh viacero modelov základných dosiek, zatiaľ však išlo prevažne o dosky z Gaming série a OC séria sa zastúpenia s paticou LGA 1151 ešte nedočkala. 
 
Výrobca u nových herných základných dosiek zaviedol novú kategorizáciu a rozdelil dosky do 3 hlavných línií – najnižšej Arsenal, strednej Performance a najvyššej Enthusiast. Toto označenie sa líši aj počtom hviezdičiek. V názvoch dosiek zostalo aj číselné označenie ako napr. Gaming 5, Gaming 7 a Gaming 9, no po novom sa k číslu pridalo aj písmeno M takže kompletný názov je Gaming M5, Gaming M7 a podobne.
 
 
My sa pozrieme na dosku rovno z najvyššej kategórie Enthusiast, konkrétne na Z170A Gaming M7. Hoci nejde o najvyšší herný model doska je veľmi atraktívna a v našich obchodoch sa predáva asi od 220€. Nie je to málo, no doska si ešte zrejme nesie pečiatku novinky a cena je tak u predajcov trochu premrštená.
 
Spoločnosť okrem značenia zmenila aj dizajn balení nových herných dosiek. Čierno-červené ladenie zostalo, no už prevažuje červená, ktorá stmavla a z prednej strany celkom zmizla silueta draka. Celkovo sa dá povedať, že drak odišiel kdesi do úzadia a badať iba malé obrázky tohto tvora na balení, manuáloch a doske. Zadná strana tradične informuje o najväčších vychytávkach dosky.
 
    
 
Štýl balenia MSI dosiek sa oproti predchádzajúcej generácii nezmenil. Pod kartónovou priehradkou, v ktorej je uložená doska je ukryté príslušenstvo. To pozostáva z užívateľskej príručky, príručky pre rýchlu inštaláciu, visačky na dvere, nálepiek pre SATA káble, 4 SATA káblov (2 z nich majú zalomené koncovky o 90°), záslepky na zadný panel, M-konektorov, DVD s ovládačmi a softvérom a SLI mostíka. MSI pribaľuje aj tradičnú kovovú nálepku, tá sa však oproti minulej generácii výrazne zmenšila. Pri balení ešte poukážem na to, že priamy predchodca (Z97 Gaming 7) obsahoval aj V-Check káble pre pripojenie k meracím bodom a Direct Audio kábel. Tieto káble u tejto dosky MSI nehľadajte a spoločnosť celkom opustila Direct Audio Power technológiu, ktorá dodávala viac energie audio časti priamo zo zdroja. Oplakávať ju asi nebudeme.
 
    
 

Kompletné príslušenstvo

  • užívateľská príručka
  • príručka pre rýchlu inštaláciu
  • visačka na dvere
  • nálepky pre SATA káble
  • DVD s ovládačmi a softvérom
  • záslepka na zadný panel
  • 4x SATA káble
  • 2x M-konektory
  • 1x SLI mostík
  • kovová nálepka MSI Gaming
 

Špecifikácie

MSI Z170A GAMING M7
Formát
ATX (30,5x24,4cm)
Socket
Intel LGA1151
Čipset
Intel Z170
Operačné pamäte
4 DIMM sloty
maximálne 64GB DDR4 v dvojkanálovom zapojení s frekvenciou 3600MHz (OC)
podpora XMP
podpora non-ECC pamätí
Rozširujúce sloty
3x PCIe 3.0 x16 (režimy x16, x8/x8, x8/x4/x4)
4x PCIe 2.0 x1
Úložisko
Intel Z170 čipset
6x SATA3
2x M.2 (32Gbps)
2x SATA Express
USB
Intel Z170 čipset
6x USB 3.1 Gen 1 (2x na zadnom paneli, 4x cez interný konektor na doske)
7x USB 2.0 (3x na zadnom paneli, 4x cez interný konektor na doske)
ASMedia ASM1142 radič
1x USB 3.1 Gen 2 typu A na zadnom paneli
1x USB 3.1 Gen 2 typu C na zadnom paneli
LAN
1x Qualcomm Atheros Killer E2400 Gigabit LAN
Multi-GPU
nVidia 2-Way SLI a AMD 3-Way CrossFireX
Audio
Audio Boost 3
7.1-kanálové HD audio
kodek Realtek ALC1150
Zadný panel
1x PS/2 pre klávesnicu či myš (Gaming Device)
2x USB 2.0
1x tlačidlo pre vymazanie CMOS
1x vertikálny USB 2.0
2x HDMI
2x USB 3.1 Gen 1
1x USB 3.1 Gen 2 typ A
1x USB 3.1 Gen 2 typ C
1x DisplayPort
1x RJ-45
5x audio jack
1x optický S/PDIF výstup
Interné konektory
1x 24pin ATX konektor napájania dosky
1x 8pin ATX 12V konektor napájania procesora
2x USB 3.1 Gen 1 konektor
2x USB 2.0 konektor
2x 4-pin konektor pre ventilátory nad CPU chladič
3x 4-pin konektor pre systémové ventilátory
1x TMP modul konektor
1x AAFP
2x konektor pre pripojenie PC skrine
1x konektor pre vniknutie do PC skrine
1x jumper pre vymazanie CMOS
1x diagnostický displej
9x V-Check Lite body pre meranie napätia
1x tlačidlo pre zapnutie dosky
1x tlačidlo pre reset dosky
1x Game Boost otočné tlačidlo
1x BIOS Flashback+ tlačidlo
1x Hotkey prepínač
1x Slow Mode prepínač
Dodávaný softvér
ovládače
Command Centre
Live Update 6
Smart Utilities
Super Charger
Fast Boot
ECO Center
Gaming APP
Nahimic Audio
Intel Extreme Tuning Utility
Norton Internet Security Solution
XSplit Gamecaster V2
Killer Network Manager
Cena
Kde kúpiť MSI Z170A GAMING M7?
v e-shopech
od
(Zdroj: Heureka.sk)

 

MSI Z170A Gaming M7 – Funkcie dosky

 
Prvýkrát testujeme základnú dosku určenú pre Intel Skylake procesory takže dnes to bude trochu namáhavé a čaká nás riadna porcia slidov, na ktorej si predstavíme všetky (aj tie menej dôležité či zaujímavé) funkcie dosky. Čítania je veľa, poďme na to.
 
Ako už bolo spomínané, novinkou na architektúre Skylake je možnosť použitia DDR4 pamätí čoho sa samozrejme mnoho výrobcov húfne chytilo nakoľko to na zákazníka dobre pôsobí. MSI údajne ešte vylepšilo pripojenie týchto pamätí k procesoru a túto technológiu nazýva DDR4 Boost. Jej pointou je, že sú pamäťové obvody izolované čím je eliminované rušenie a dosiahnutý vyšší výkon. Pravdu povediac som voči tejto vychytávke skeptický a pôsobí na mňa viac marketingovým dojmom ako keby mala priniesť reálny prínos. Neviem čo si pod tým mam predstaviť, ale je normálne, že každá linka je zvlášť pripojená priamo k samostatnému pinu CPU.
 
 
Poďme ďalej a dostaneme sa k sieti. Čip Killer E2200 z predchádzajúcej generácie vystriedala novinka Killer E2400, ktorá by mala ešte lepšie zabezpečovať nerušený sieťový prenos a znižovať odozvu pri online hraní. S patričnou aplikáciou je samozrejme možné manuálne limitovať sieťové prenosy pre jednotlivé aplikácie.
 
 
Pri sieti ešte zostaneme. Novinkou je totiž aj ochrana proti prepätiu, ktorá je priamo vo vnútri RJ-45 portov a počas prevádzky je zvýraznená červenou LED. Port by vďaka tomu mal prežiť úder až 15kV.
 
 
Nová je aj zvuková časť, ktorá bola z Audio Boost 2 povýšená na Audio Boost 3. Podstata však zostáva rovnaká – kodek Realtek ALC1150 so SNR 115dBA, dvojica zosilňovačov, EMI štít, izolácia PCB od zvyšku dosky a pozlátené audio konektory na zadnom paneli. Miesto japonských, pozlátených kondenzátorov Nichicon tu však máme Chemi-con a novinkou je aj softvérová záležitosť Nahimic, s ktorou získate lepší 7.1 kanálový zvuk.
 
 
Spomínate si na tlačidlo OC Genie, s ktorého pomocou ste jedným stlačením pretaktovali procesor? Tak to je minulosťou, ale iba sčasti. Nahradilo ho totiž otočné tlačidlo Game Boost, ktoré ponúkne niekoľko stupňov pretaktovania. Stačí otočením navoliť a je to.
 
 
Doteraz nepoznanou funkciou na MSI doskách bola aj možnosť slobodne priraďovať makrá hocijakej klávesnici. To už neplatí a s Gaming Hotkey môžete akejkoľvek klávesnici priradiť rôzne makrá či skratky. S pomocou tlačidiel F0 až F12 je potom možné pretaktovať procesor či vykonávať iné zmeny. Táto klávesnica však musí byť zapojená do prvého USB portu pod PS/2 portom. Kde sme to len videli....ahaaa ASUS a jeho KeyBot.
 
 
Záležitosťou, ktorú sme videli už aj na starších doskách nielen od MSI je symetrický USB port typu C. Táto doska nesie jeden takýto port a je rýchlosti 10Gbps. Okrem neho má doska ešte jeden USB 3.1 Gen 2 port typu A s rýchlosťou 10Gbps. Divíte sa nad označením Gen 2? USB 3.1 má totiž 2 generácie pričom Gen 1 nema rýchlosť 10Gbps, ale 5Gbps rovnako ako USB 3.0. Väčšinou keď sa však povie USB 3.1 tak si užívatelia automaticky predstavia rýchlosť 10Gbps. Množstvo médií totiž nerozlišuje medzi USB 3.1 Gen 1 a USB 3.1 Gen 2 a potom vzniká chaos. Rýchlosť 10Gbps poskytuje však iba USB 3.1 Gen 2.
 
 
MSI myslelo aj na interné USB 3.1 Gen 1 konektory a pridalo k nim zosilňovače signálu, vďaka ktorým by nemal signál u dlhých káblov tak degradovať. Tento prvok mi príde tiež ako trochu zbytočný, neviem si predstaviť, že by niekto použil tak dlhý kábel, že by sa mu strácal signál. Oficiálna špecifikácia USB 3.0/3.1 neuvádza maximálnu dĺžku kábla, odporúča sa však použiť maximálne 3m.
 
 
Vďaka zmenám v čipsete a množstvu PCIe liniek je možné využiť až dva M.2 sloty a to rovno s rýchlosťou 32Gbps vďaka 4 PCIe linkám.
 
 
Ako to už u herných MSI dosiek býva, tie myslia aj na overclockerov. Vylepšená bola technológia OC Engine 2, resp externý generátor taktu, vďaka ktorému je možné dosiahnuť vyššie frekvencie a stabilitu.
 
 
S OC Essentials sme sa stretávali už aj pri doskách Z97 série. Ide o viacero prvkov určených pre pretaktovanie. Patria sem tlačidlá Easy Button 3, meracie body V-Check Points 2 Lite, diagnostický LED displej, tlačidlo pre reset CMOS na zadnom paneli či prepínač Slow Mode. Všetky prvky opíšem v nasledujúcej kapitole.
 
 
Z Military Class 4 na Military Class 5. Z feritových cievok na titánové. Tie sú odolnejšie voči vysokým teplotám (do nereálnych 220°C), dovoľujú o 40% vyššiu prúdovú zaťažiteľnosť a poskytujú o 30% vyššiu účinnosť. Polymérové Hi-C CAP kondenzátory a Dark kondenzátory zostali rovnaké.
 
 
Nová generácia MSI dosiek prichádza so spevnenými PCIe slotmi. Tie dostali ochranu ako zvrchu, tak aj zospodu PCB kde sú prispájkované na viacerých miestach. Ak sa nemýlim, niečo podobné použil ASUS už na svojich Sabertooth doskách.
 
 
Prekopaný je sčasti aj BIOS. Ten nový sa volá Click BIOS 5 a hlavná zmena spočíva v tom, že poskytuje dva režimy. Jeden je ten, ktorý poznáme už dlho, zatiaľ čo druhý je EZ Mode zjednodušený režim, čo je u MSI novinkou. EZ režim mi opäť pripomína.....ASUS!
 
 
BIOS Flashback+ je užitočnou pomôckou ak sa veci nepodaria tak ako sa majú. Stačí nahrať súbor s BIOSom na USB kľúč, zasunúť do vyhradeného portu a stačiť tlačidlo na doske. BIOS sa sám nahrá a to aj bez procesora či pamätí.
 
 
Gaming Device port je stará známa vec. Ide o vyhradený archaický PS/2 port pre myš či klávesnicu, ktorý by mal perifériám poskytnúť vyššiu presnosť a životnosť. U dosiek predošlej generácie do Gaming Device patrili aj 2 USB 2.0 porty pod PS/2, teraz tomu už tak nie je. Zdá sa, že táto funkcia je na ústupe.
 
 

MSI Z170A Gaming M7 – Bližší pohľad na dosku

 
Vyčerpávajúci prehľad funkcií máme za sebou, čakajú nás vyčerpávajúce reálne detaily dosky.
 
Layout nových dosiek sa nijak v podstate nezmenil. Dizajn Gaming dosiek MSI sa však dočkal menších zmien, i keď čierno-červená kombinácia naďalej prevažuje. Pasívy však majú nový tvar a drak na pasíve nad PCH už tak „nekričí“. Zadná strana neukrýva žiadne prekvapenie, pozorné oko si však všimne pevnejšie prispájkovaný PCIe slot. PCB má 6 vrstiev a revízia PCB v našom teste bola 1.1.
 
    
 
Patica LGA 1151 vyzerá navonok rovnako ako LGA 1150, jemne sa však zmenilo rozloženie pinov a umiestnenie zámkov. Procesory Haswell/Broadwell tak do tejto patice neosadíte. Procesor napája 13 fáz riadených napäťovým regulátorom ISL 6388 od Interstil, ktorý sa ukrýva pod heatpipe, ktorá spája oba pasívy (z vrchu ju nie je vidieť). Po ich odmontovaní môžeme vidieť nové titánové cievky.
 
    
 
 
Bežné vzduchové či vodné chladenie problém mať nebude, vďaka množstvu kondenzátorov v okolí patice sa však na dosku bude horšie dávať izolácia pri chladení tekutým dusíkom. Pasívy sú nižšie ako u minulej generácie a sú skosené, čo širokým chladičom len prospieva.
 
    
 
Výrobca nepoľavil a všetky pasívy na doske sú pevne prichytené skrutkami.
 
 
Pozícia 8-pinového EATX konektora napájania dosky sa taktiež nezmenila. Spoločnosť mu robí malý, dvojpinový konektor či jumper, ktorý nemá žiadne označenie na doske a ani manuál ho nespomína a jeho úloha je tak tajomstvom. Tipujem to však na nejakú diagnostiku prípadne na nejakú OC funkciu.
 
 
Poloha konektorov pre napájanie ventilátorov pre CPU chladič sa taktiež nezmenila. Oba sú dobre dostupné a majú 4-piny.
 
 
Dohromady je na doske päť 4-pinových konektorov pre ventilátory. Všetky majú 4-piny a je možné ich regulovať cez BIOS či dodávaný softvér.
 
 
Konečne pamäte. S príchodom Skylake procesorov sa DDR4 pamäte dostávajú aj do mainstreamu a nie sú iba výsadou drahých Haswell-E procesorov a čipsetu X99. Na rozdiel od X99 však Skylake procesory umožňujú „iba“ dvojkanálové zapojenie DDR4 pamätí. Pre tie sú vyhradené 4 DIMM sloty a pojmú najviac 64GB DDR4 pamätí, ktoré môžu mať pri pretaktovaní frekvenciu až 3600MHz. Ani u DDR4 nechýba podpora XMP profilov. Aretačné poistky sú z oboch strán a ani u nových dosiek sa MSI nerozhodlo farebne zvýrazňovať dual-channel zapojenie. Pri slotoch je maličká LED, ktorá sa po nahratí XMP profilu rozsvieti.
 
 
Pravý horný roh ponúkne nenápadné meracie body napätia, konektor pre systémový ventilátor, či Hotkey prepínač. Po jeho prepnutí do polohy ON a zapojení klávesnice do patričného USB portu je možné stlačiť klávesovú skratku ctrl+backspace, čím sa funkcia aktivuje a je možné vytvárať makrá.
 
 
PCB dosky nesie až dva interné USB 3.1 Gen 1 konektory, s pomocou ktorých je možné vyviesť na predný panel 4 USB 3.1 porty. Tieto konektory majú aj prvky pre zosilnenie signálu pre dlhé káble. JUSB4 konektor (červený, neotočený o 90°) navyše môže dodať viac prúdu k nemu pripojeným zariadeniam a rýchlejšie ich dobiť. Pre využitie tejto funkcie je však potrebné nainštalovať aplikáciu MSI Super Charger.
 
 
SATA portov má doska 6, presne toľko, koľko podporuje čipset. Všetky sú tak vyvedené z čipsetu, majú rýchlosť 6Gb/s a je možné vytvára RAID 0, 1, 5 a 10 polia. Využiť však môžete aj 2 SATA Express sloty, ktoré využívajú 2 PCIe 3.0 linky. Ak osadíte SSD do M.2 slotu v SATA režime prídete o 2 SATA porty.
 
 
Čipset je štedrý k PCIe linkám a uživí tak aj 2 M.2 sloty. Ten bližšie k procesoru (M2_2) pracuje v režime PCIe 3.0 x4 alebo SATA3 a pojme SSD dlhé 4,2/6/8cm. Poskytne rýchlosť maximálne 32Gbps a ak do neho zapojíte SSD v režime SATA prídete o 2 SATA porty. Druhý M.2 slot (M2_1) podporuje PCIe 3.0 x4 režim a aj NVMe rozhranie. Rýchlosť je taktiež najviac 32Gb/s a nemení sa ani dĺžka podporovaných SSD. Ak však osadíte do PCI_E4 nejaké  zariadenie, bude M2_1 slot pracovať maximálne v režime PCIe x2. Pri vrchnom M.2 slote je externý generátor taktu IDT 6V41516NLG.
 
    
 
Pasív nad PCH je pomerne veľký a dobre uchytený skrutkami. Ukrýva najmä čipset Intel Z170, ale sčasti aj Super I/O čip Nuvoton NCT6793.
 
    
 
Pravý spodný roh obsahuje 3 tlačidlá skupinky Easy Button. Sú to tradičné tlačidlá pre zapnutie/vypnutie a reset dosky, ale aj veľké nové tlačidlo Game Boost. Po prepnutí v BIOSe na HW ovládanie je možné otočením tlačidla zvoliť stupeň (maximálne 11), podľa ktorého chceme dosiahnuť pretaktovanie. Funkciu treba používať vo vypnutom stave počítača. Nad tlačidlami je JSPI1 konektor pre preprogramovanie BIOSu, ktorý je vľavo od neho. Vedľa tlačidiel je SLOW prepínač, ktorý pomôže nabehnúť systému so stabilnou frekvenciou pri extrémnom pretaktovaní, čím zabráni zrúteniu systému. Vedľa prepínača je tlačidlo BIOS Flashback pre nahratie BIOSu z USB kľúča.
 
 
Na spodnom paneli sa nachádzajú ešte 2 interné USB 2.0 konektory, konektory pre pripojenie k PC skrini, konektor pre systémový ventilátor, konektor pre pripojenie TPM modulu a diagnostický LED displej, ktorý po úspešnom nabootovaní zobrazuje teplotu procesora.
 
 
Audio časť nesie po novom názov Audio Boost 3, okrem kondenzátorov sa však nič nezmenilo. Kodek Realtek ALC1150 zostal, rovnako ako dvojica zosilňovačov či EMI štít a izolácia od zvyšku PCB jej podsvietenie. Kondenzátory sú miesto Nichicon pozlátené Chemicon. EMI štít z kodeku sa nedá zhodiť.
 
 
Cela doska ide cestou ochrany proti elektromagnetickému žiareniu a pred ním sa ukryl aj gigabitový sieťový čip Killer E2400. Ani z neho sa nedá nenásilnou cestou odstrániť EMI štít.
 
 
Herná doska poskytne hráčom 3 dlhé PCIe 3.0 x16 sloty. Ak využijete iba prvý slot, bude pracovať v režime x16. Ak zaplníte aj druhý slot, linky sa rozdelia v pomere x8/x8. V prípade okupácie všetkých troch slotov očakávajte rozdelenie x8/x8/x4 alebo x8/x8/x2 podľa toho či bude v PCI_E3 alebo PCI_E6 nejaké zariadenie alebo nie. Rozstupy medzi slotmi sú dostatočné aj pre tie najhrubšie karty. Spevnené sú prvé dva PCIe sloty. Doska podporuje 3-Way AMD CrossFire a 2-Way nVidia SLI multi-GPU zapojenie. Krátke PCIe 3.0 x1 sloty sú 4 a všetky sú otvorené pre inštaláciu dlhších kariet.
 
    
 
O rozdelenie PCIe liniek sa postarajú deličky ASMedia ASM1480.
 
 
Radič ASM1142 obsluhujúci 2 USB 3.1 Gen 2 porty (jeden z nich je typu C).
 
 
Aj zadný panel sa chráni proti EMI a to pomocou plechového krytu upevnenom dvojicou skrutiek. Kryt chráni konkrétne PS/2 port (Gaming Device), 2x USB 2.0 (vrchný pre Hotkey), tlačidlo pre vymazanie CMOS, vertikálne otočený USB 2.0 port pre BIOS Flashback+, DisplayPort, HDMI, druhé HDMI, RJ-45, 2x USB 3.1 Gen 1 (5Gbps), 1x USB 3.1 Gen 2 typ A (10Gbps), 1x USB 3.1 Gen 2 typ C a panel s pozlátenými audio jackmi.
 
    
 

MSI Z170A Gaming M7 – BIOS

 
Verzia BIOSu v našom teste bola E7976IMS.153 z 10.8.2015. V čase testovania nebol tento BIOS ešte verejne dostupný. Medzičasom vyšla aj verzia .154, ktorá však taktiež nie je na stránke produktu dostupná (platné k 15.8.2015). Počas testovania som nezaznamenal žiadne problémy, nestabilitu BIOSu či nekompatibilitu s našimi komponentmi. 
 
 
 
 
 
Ako som už spomínal v kapitole o funkciách dosky, BIOS nesie nové označenie Click BIOS 5 (stará verzia bola Click BIOS 4). Ide o klasický, moderný BIOS, ktorý je možné ovládať myšou. Najväčšia zmena spočíva v pridaní EZ Mode režimu, ktorý predstavuje jednoduché rozhranie BIOSu. Tento princíp sa nápadne podoba na ASUS a jeho EZ Mode režim BIOSu.
 
 
    
V EZ Mode moc toho nenastavíte, ide viac o informačnú časť. Je tu však možné prejsť do regulácie všetkých ventilátorov pomocou kriviek.
 
 
Vľavo hore sa nachádza ponuka Game Boost. Kliknutím na červený stred sa mení medzi reguláciou doskou (HW) a BIOSom (SW). To, aký režim používate signalizuje aj prislušná LED na doske. Z obrázku môžete vidieť stupne a hodnoty pretaktovania. Zatiaľ sú len pre 2 uvedené procesory, neskôr zrejme pribudnú aj ostatné.
 
 
Klávesom F2 alebo kliknutím hore na položku sa dá prepnúť do známeho režimu BIOSu, ktorý už ponúka všemožné nastavenia. Game Boost či nahrávanie XMP profilov je stále dostupné hore vľavo. Tlačidlo XMP umožňuje rýchlo nahrať aj viac XMP profilov ak ich pamäte majú.
 
 
    
OC sekcia už tradične poskytne všetko potrebné pre overclockerov. Oficiálna podpora pre DDR4 hovorí o 3600MHz, v BIOSe sú však deličky až pre 4,1GHz.
 
 
M-Flash u nových dosiek pracuje trošku inak a po stlačení vás systém ihneď vyzve na reštart a potom sa dostanete do systému pre aktualizáciu BIOSu. Princíp je však rovnaký.
 
 
OC profile umožňuje ukladanie a načítanie vytvorených OC profilov.
 
 
Board Explorer zostáva a prevedie vás doskou.
 
 
Hardware Monitor umožní pomocou kriviek regulovať otáčky všetkých 5 konektorov pre ventilátory.
 

Testovacia zostava a metodika testovania

Testovacia zostava a metodika pre testy procesorov

Spôsob testovania v dnešnej recenzii bude dnes trochu netradičný od predtým absolvovaných recenzií základných dosiek. Dnes totiž netestujeme len MSI dosku, ale porovnávame aj výkon procesorov. Pre tento účel tak využijeme procesory Intel Core i5-6600K, Intel Core i7-6700K za Skylake a ako zástupcu Haswell generácie máme Intel Core i5-4960. Operačnými pamäťami pre Skylake sú 4x4GB Crosair Vengeance LPX s označením CMK16GX4M4A2800C16. Procesor i5-4690 testujeme s 2x4GB DDR3 pamätí Adata XPG. Grafickou kartou je vždy iba integrovaná v procesore (Intel HD 4600 u Haswell, Intel HD 530 u Skylake). Rýchlym úložiskom je SSD ADATA Premier SP610 s kapacitou 256GB. Chladenie procesora zabezpečuje Brocken ECO od Alpenföhn. Celú zostavu poháňa zdroj Antec VP550F s účinnosťou 80 Gold.
základná doska
MSI Z170 Gaming M7 a MSI Z97A Gaming 6
RAM
4x 4GB DDR4 Crosair Vengeance LPX a 2x 4GB Adata XPG
SSD
ADATA Premier SP910 256GB
grafiká karta
integrovaná v procesore
zdrojAntec VP550F
chladič CPU
Alpenföhn Brocken ECO
skrinka
Antec Three Hundred Two
operačný systém
64-bitový Microsoft Windows 8.1 Pro
Testy procesorov prebiehali na ich natívnych frekvenciách a teda u 4-jadrového i5-4690 to bolo 3,5GHz v základe a 3,9GHz s Turbom. HyperThreading tento procesor nemá. Rovnaké parametre má aj i5-6600K, akurát, že má odomknutý násobič, čo však pri základných testoch nehrá rolu a využijeme to až pri pretaktovaní. Procesor i7-6700K pracoval na frekvencii 4GHz v základe, pričom s Turbom poskočí na 4,2GHz. Tento procesor má ako jediný z testu aj HyperThreading a spracuje tak 8 vlákien naraz. Asi ste si všimli, že procesory i5-4690 (Haswell) a i5-6600K (Skylake) sú si dosť podobné a tak bude zaujímavé sledovať, ako narástol výkon u novinky.
 
Všetci krásavci v plnej kráse. Zľava doprava Core i7-6700K, Core i5-4690 a Core i5-6600K
 
Keďže procesory predošlých generácii používali DDR3 pamäte testovanie i5-4690 prebehlo na základnej doske MSI Z97A Gaming 6 s DDR3 pamäťami XPG od Adata. Týmto pamätiam som nastavil časovanie na 9-11-11-28 s dobou obnovenia 1T a frekvenciou 1866MHz. DDR4 pamätiam od Crosair som ponechal východiskové nastavenia: frekvencia 2133MHz a časovanie 15-15-15-36 s dobou obnovenia 2T. Aby sme však videli lepšie aj rozdiel medzi DDR3 a DDR4 pamäťami, v testoch AIDA64, SiSoft Sandra a Cinebench R15 som DDR3 pamäte otestoval aj na rovnakých parametroch, aké mali DDR4 pamäte.
 

Metodika

Procesory preveríme v niekoľkých syntetických benchmarkoch. Pamäťovú priepustnosť tradične zmeria program AIDA64 vo verzii 5.20.3400. Pamäťovú priepustnosť a aritmetiku procesora však preverí aj program SiSoft Sandra 2015.07.21.42. V tomto benchmarku otestujeme ako single core, tak multi core schopnosti procesorov. Ďalším programom je Cinebench R15, v ktorom taktiež overíme schopnosti jedného a viacerých jadier a tiež OpenGL. V týchto troch menovaných programoch budem testovať s dvojicou rozličných DDR3 nastavení spomínaných v predchádzajúcom odstavci.
 
Množinu ďalších benchmarkov tvorí SuperPI 1.9WP, ktorom počítame hodnotu PI na 2 milióny desatinných miest. Nasleduje x264 1.0.1, WinRAR 5.10, 7zip 15.06 a PCMark 7, v ktorom testujeme celkové skóre zostavy. Grafickú časť procesorov testujem len pomocou benchmarkov a to Heaven Benchmark 4.0 v nastavení FullHD bez vyhladzovania hrán a s API DirectX 11. Schopnosti grafiky overí ešte 3DMark a vstavený benchmark Cloud Gate a nakoniec ešte Cinebench R15 a OpenGL testovanie.
 
 

Testovacia zostava a metodika pre testy základnej dosky

To bola testovacia zostava pre porovnanie procesorov. Teraz však na chvíľu zabudnime na testovanie procesorov a spomeňme si na klasické recenzie základných dosiek. Testovacia zostava pre tieto účely je zložená z procesora Intel Core i7-6700K (Skylake), ktorý má aj odomknutý násobič. Procesoru sekunduje 16GB DDR4 RAM pamätí od Crosair. Ako grafickú kartu využívame integrované riešenie od Intelu v podobe Intel HD 530. Rýchlym úložiskom je SSD ADATA Premier SP610 s kapacitou 256GB. Chladenie procesora zabezpečuje Brocken ECO od Alpenföhn. Celú zostavu poháňa zdroj Antec VP550F s účinnosťou 80 Gold.
 
procesor
Intel Core i7-6700K@4GHz
RAM
4 x 4GB DDR4 Crosair Vengeance LPX
SSD
ADATA Premier SP910 256GB
grafiká karta
integrovaná v procesore
zdrojAntec VP550F
chladič CPU
Alpenföhn Brocken ECO
skrinka
Antec Three Hundred Two
operačný systém
64-bitový Microsoft Windows 8.1 Pro
Základnú dosky testujeme so 4-jadrovým procesorom Intel Core i7-4690 (Skylake) s funkciou HyperThreading. Základný takt procesora je 4GHz, v skutočnosti však na tejto hodnote pracuje málokedy a takt sa pohybuje okolo hodnoty 4,1Ghz. S Turbom je možné dosiahnuť až 4,2GHz. 16GB (4x4GB) pamätí od Crosair zapojených v dual-channel beží na takte 2133MHz s časovaním 15-15-15-36 a dobou obnovenia 2T. Tieto pamäte majú až 2 XMP profily, pričom frekvencia pri prvom je 2800MHz a pri druhom až 3000MHz. Vzhľadom na to, že oficiálna podpora zo strany čipsetu je 2133MHz tak testujem na tejto frekvencii. 
 
 

Metodika

Každú základnú dosku postupne podrobíme testom v niekoľkých benchmarkoch. Pamäťovú priepustnosť testujeme v programe AIDA64 Extreme vo verzii 5.20.3400. Postupne v tomto programe preveríme čítanie, zápis, kopírovanie a čakaciu dobu pamäte. Procesor otestujeme pomocou benchmarku Cinebench R15 a prevodu videa v x.264 FHD Benchmark vo verzii 1.0.1. Ďalším testom je kompresia v zabudovanom benchmarku v programe WinRAR 5.10. Rýchlosť SATA a USB rozhraní testujeme pomocou programov CrystalDiskMark 3.0.3b (sekvenčná rýchlosť) a HD Tune vo verzii 2.55 kde nás zaujíma priemerná rýchlosť. Pri testoch USB rozhraní používame rýchly USB 3.0 kľúč SanDisk Cruzer Extreme 16GB. Všetky testy prebiehajú na danej testovanej doske s najaktuálnejším BIOSom, ktorý v danej chvíli bol k dispozícii.
 
Teploty VRM obvodov a PCH meriame digitálnym laserovým teplomerom Voltcraft IR-280. Merania sú vždy 2 ako pre PCH tak aj pre VRM - teplota v pokoji (idle) je odčítaná po 10 minutách po zapnutí zostavy, teplotu v záťaží (load) získame po 10-minútovej prevádzke testu Prime95 64-bit (nastavenie Small FFT). Zaznamenáva sa vždy najvyššia teplota nemeraná na danom segmente. Prievan v skrini robí dvojica systémových ventilátorov (1 x 140mm + 1 x 120mm).
 

Výsledky procesorov

V nasledujúcich 3 programoch (AIDA64, SiSoft Sandra a Cinebench R15) testujem Haswell procesor a DDR3 pamäte s dvojicou nastavení uvedenou v predošlej kapitole o metodike. Tieto nastavenia však vidieť aj v grafoch.

 
 
 
 
Rozdiel medzi DDR3 a DDR4 pamäťami vidieť v AIDA64 celkom jasne. DDR4 víťazia nad oboma variantami DDR3. Trochu ma prekvapilo, že DDR3 pamäte s jemne vyššou frekvenciou poražajú DDR3 pamäte s nižšou frekvenciou, ale aj nižším časovaním.
 
 
 
 
 
Ak sa zameriame čisto iba na pamäťovú priepustnosť tak rozdiel medzi DDR3 a DDR4 vidieť aj u SiSoft Sandra. V teste Processor Arithmetic však už nastáva iná situácia a DDR3 pamäte s Haswell procesorom porážajú DDR4 pamäte so Skylake CPU v single thread teste.
 
 
 
V Cinebench R15 DDR3 trochu strácajú na DDR4, no aspoň DDR3 s nižším časovaním prekonávajú DDR3 s vyšším.
 
 
SuperPI je jediným benchmarkom zameraným na výkon CPU, v ktorom piarmy konkurent i5-6600K prehráva oproti i5-4690.
 
 
 
 
 
Situácia v ostatných benchmarkoch je pomerne jasná.
 
 
 
 
Dnes vám žiaľ ukážem výkon grafického jadra HD 530 iba v 3 benchmarkoch a nie v reálnych hrách. Aj v nich však vidieť solídny nárast výkonu oproti HD 4600. Recenzie ostatných IT portálov taktiež potvrdzujú výrazný nárast výkonu integrovanej grafickej časti.
 
 

Výsledky základnej dosky

 
Všetky výsledky procesora i7-6700K ste už vlastne videli v predošlej kapitole. Tam sme však porovnávali procesory medzi sebou, pre poriadok som dal výsledky aj medzi všetky doteraz otestované dosky. Nabudúce nás čaká doska od Gigabyte, ktorú taktiež otestujem s tým istým procesorom takže bude s čím porovnávať.
 
Testy pamätí
 
 
 
 
 
Z benchmarku AIDA64 vidieť, že dvojkanálové zapojenie DDR4 pamätí prináša o čosi vyššie priepustnosti ako DDR3 pamäte. Na 4-kanálové zapojenie DDR4 sa to však nechytá.
 
 
Testy procesora
 
 
 
 
Výkon procesora je nám už známy. Vplyvom HyperThreadingu uteká Haswellu výrazne.
 
 
Testy rozhraní
 
 
 
 
 
Testy rozhraní dopadli podľa očakávaní a neovplyvnil ich čipset. V programe HDTune trochu zaostávalo USB 3.1 Gen 2 rozhranie z ASMedia radiča.
 
 

Taktovanie nových Skylake procesorov a teploty

Taktovanie Core i5-6600K

Oba testované procesory majú odomknutý násobič (prívlastok K v mene) a taktovanie je tak jednoduché. Intel navyše urobil zmenu v oddelení BCLK od frekvencie PCIe, ktorú som spomínal v úvodnej kapitole a lepšie taktovať je možné aj cez zmenu BCLK.
 
Základné napätie Core i5-6600K je 1,2V. Najvyššiu frekvenciu, s ktorou sa mi podarilo prejsť testom Cinebench R15 predstavoval takt 4,7GHz. Napätie som nastavil na 1,4V. Procesor to zvládol aj s 1,35V a skóre v Cinebench bolo 767b. Pripomínam, že základný takt procesora je 3,5GHz takže pretaktovanie je slušné a výkon vzrástol o 15% a to som nepoužíval žiadny high-end chladič. Pravdou však zostáva, že pri zaťažení benchmarkom Prime95 sa objavil thortling takže lepšie chladenie by bolo na mieste. Počítač zvládol aj frekvenciu 4,8GHz s napätím 1,4V, Cinebench však už nie. Pri frekvencii 4,9GHz už začínal byť nestabilný aj samotný Windows. S lepším kúskom procesora a chladením by však malo byť s procesora možné „vytrieskať“ aj 5GHz.
 
 
Skúsil som pretaktovanie aj pomocou Game Boost otočného tlačidlo. Tlačidlo fungovalo ako softvérovou cestou v BIOSe, tak aj hardvérovou na doske a bez problémov som zvládol aj najvyšší 11.stupeň s frekvenciou 4,7GHz. Čo ma však trochu sklamalo je, že táto funkcia nastavuje procesoru zbytočne vysoké napätie až na 1,440V.
 
 
Nahratie oboch XMP profilov pre DDR4 nepredstavovalo žiadny problém a doska sa kamarátila aj s frekvenciou 3200MHz a napätím 1,35V. Vyššie sa mi ísť nepodarilo. Hodnota BCLK, ktorú som najviac dosiahol bola 175MHz. Garantujem však, že sa bude dať ísť aj vyššie. Treba mať šťastie asi skôr na procesor ako na dosku.
 

Taktovanie Core i7-6700K

4,8GHz a prechod Cinebench R15 bolo hranicou s i7-6700K. Napätie bolo 1,4V a teploty sa udržali na rozumnej hranici, pri Prime95 sa však procesor v snahe zachrániť sa podtaktoval. Skóre s takýmto procesorom v Cinebench bolo 798b. Je to menej ako v základe ale to preto, že som vypol HyperThreading. Ide tak o ukážku toho, že takto pretaktovaný procesor zvládol prejsť testom.
 
 
Úspešná sa ukázala aj frekvencia 4,9GHz s napätím 1,4V, no Cinebench-u sa to už nepáčilo. Siahol som si aj na okrúhlych 5GHz, avšak s touto hodnotou som sa dostal iba po prihlasovaciu obrazovku vo Windows. Opakovane. Nedokázal som tak urobiť ani screenshot.
 
 
Game Boost pri stupni 11 dokáže tento procesor pretaktovať až na hodnotu 5GHz, to sa mu však v mojom prípade nepodarilo a maximom bol stupeň 8 a takt 4,8GHz. Aj v tomto prípade však napätie siahalo na vysokú hodnotu 1,45V. S týmto procesorom sa mi podarilo dosiahnuť BCLK až 227MHz! 
 
 
 
 
Základná doska MSI Z170A Gaming M7, na ktorej prebiehalo pretaktovanie vám poskytne nasledujúce možnosti:
  • BCLK: 70MHz - 650MHz (0,06Hz)
  • frekvencia RAM: 800MHz - 4133MHz
  • CPU Core Voltage: 0,6V - 2,155V (0,005V)
  • CPU GT Voltage: 0,6V - 2,155V (0,005V)
  • CPU SA Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
  • CPU IO Analog Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
  • CPU PPL Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
  • CPU PPL OC Voltage: 0,6V - 1,5V (0,01V)
  • CPU PPL SFR Voltage: 0,9V - 1,5V (0,01V)
  • CPU ST Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
  • CPU ST V6 Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
  • DRAM Voltage: 0,6V - 2,200V (0,01V)
  • DRAM VPP Voltage: 1,240V - 3,770V (0,01V)
  • DRAM VREF CH_A Voltage: 0,120V - 1,235V (0,005V)
  • DRAM VREF CH_B Voltage: 0,120V - 1,235V (0,005V)
  • PCH Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
  • PCH CLK Voltage: 0,6V - 2V (0,01V)
 
 

Teploty

Pasívy nad VRM sa zahrievajú v záťaži viac ako u predošlej generácie. Ťažko povedať, či je to zmenou pasívov alebo procesorom, no nič tragické to nie je. 
 
 
 

Zhodnotenie a záver

MSI Z170A Gaming M7

MSI pokračuje v dobrých šlapajách u novej 100-série Intel čipsetov. Zmenený dizajn pôsobí atraktívne, no dobré funkcie zostali. Doska vďaka čipsetu neposkytne len 6 SATA3 portov, ale až 2 M.2 sloty s rýchlosťou 32Gbps pričom nechýba ani podpora NVMe protokolu, čo ocenia majitelia veľmi rýchlych SSD. Zostali prítomné aj tlačidlá a máme tu novú funkciu automatického pretaktovania Game Boost, ktorá sa ukázala ako zaujímavá a funkčná. Jedinú výčitku k nej mám a to, že do procesora púšťa zrejme až zbytočné vysoké napätie, ktoré zvyšuje spotrebu a teploty.

Nechýba niekoľko USB portov, pričom tu máme aj 2 najrýchlejšie USB 3.1 Gen 2, z ktorých jeden je typu C. Ešte neexistuje veľa zariadení, ktoré by ho vedeli využiť, no doska je pripravená aj do budúcnosti. Naročnejších overclockerov potešia aj drobnosti ako tlačidlá či rôzne prepínače na doske vrátane diagnostického displeja. Rád by som na doske videl 2 BIOSy, ktoré predstavujú určitú poistku, no výrobca to zachraňuje aspoň funkciou BIOS Flashback+. Čo sa týka cenovky tá nie je nízka a začína na 230€, zatiaľ čo priameho predchodcu MSI Z97A Gaming 7 kúpite už aj pod 200€. Je však potrebné uvedomiť si zmeny a novinky na doske vrátane DDR4 pamätí a čipsetu Z170. Navyše ide stále o novinku a tak sa dá očakávať pokles ceny. Ak však nevyužijete OC funkcie ako Game Boost či Flashback bude pre vás asi vhodnejší nižší model Gaming M5, ktorý sa líši iba týmito funkciami a počtom USB portov, no predáva sa o 40€ lacnejšie.

Horšie je, že s kúpou tejto dosky musíte kúpiť aj patričný procesor a DDR4 pamäte čiže vás celkový upgrade vynde draho. Takto by sme však mohli vyplakávať pri každom príchode nových technológii. Treba sa s tým asi len zmieriť a rozmyslieť si či chcete prejsť na novú platformu, alebo vám úplne vyhovuje súčasná. Ak sa rozhodnete pre prechod môžem dosku Z170A Gaming M7 iba odporúčať. 

 

MSI Z170A GAMING M7
Plusy
Mínusy
- nový, zmenený dizajn je atraktívny
 
- 2x rýchle M.2 sloty s rýchlosťou 32Gbps a  podporu NVMe rozhrania
 
- 2x interné USB 3.1 Gen 1 konektory
 
- 2x M.2 sloty s rýchlosťou 32Gbps a podporou  NVMe
 
- otočné tlačidlo Game Boost
 
- tlačidlá a prepínače pre overclockerov
 
- prehľadný BIOS s množstvom nastavení
 
- diagnostický displej
 
- BIOS Flashback+
 
- pribalený softvér (Command Center)
- Game Boost pri pretaktovaní pustí do  procesora viac ako 1,4V
 
- výraznejšie vyššia cena v porovnaní so Z170A  Gaming M5
 
 

 
 
 

Intel Core i5-6600K

A teraz to, kvôli čomu ste sem prišli. Porovnanie noviniek medzi sebou a so starším procesorom generácie Haswell. Pri tomto porovnaní som bol zvedavý najmä na súboj Core i5-6600K a Core i5-4690, ktoré sú prakticky totožné až na rozdiel v otvorenom násobiči u novinky a výrobný proces. Dobre je tak na týchto procesoroch vidieť kam sme sa posunuli s výkonom za 2 generácie (netreba zabúdať na Broadwell). Keď sa pozrieme na výsledky od SiSoft Sandra Procesor Arithmetic (do úvahy beriem DDR3 s CL9) až po PCMark 7 zistíme, že nárast výkonu Core i5-6600K oproti Core i5-4690 je 5,04%. Najväčší výkonnostný skok zaznamenala novinka v Cinebench v multi core teste kde vyhráva až o takmer 12%, no inak je to tesné a v 2 testoch má navrch dokonca Haswell, i keď iba veľmi tesne. Suma-sumárum, ak prejdete z Haswell na Skylake s porovnateľným procesorom počítajte s nárastom procesorového výkonu asi 5%. Existujú samozrejme prípady či aplikácie keď bude tento skok výraznejší, no o veľkú revolúciu nejde.
 
 

 

 

Intel Core i5-6600K
Plusy
Mínusy
- jednoduché pretaktovanie a to až na 4,7GHz  pri nízkom napätí a s teplotami, ktoré lepší  chladič skrotí
 
- možnosť taktovať cez BCLK
 
- kombinácia s čipsetom Z170, ktorý ponúka  mnoho noviniek ako DMI 3.0 a 20 PCIe 3.0  liniek
 
- podpora pre DDR4 alebo DDR3L (závisí od  výrobcu základnej dosky)
 
- iGPU zaznamenala markantný nárast výkonu
- vyššia cena ako u predchodcu (navyše bez  chladiča čo však nie je tragédia, ale Intel ušetril)
 
- oproti Haswell i5-4690 iba cca 5%-ný nárast  výkonu

 

Intel Core i7-6700K

Zatiaľ najvýkonnejší Skylake model, ktorým je Core i7-6700K má oproti Core i5-6600K výkonnostne navrch asi o 32%. Nezabudajme však, že tento procesor má HyperThreading a v multivlákonvých testoch mal tak výrazne navrch. Ak by sme tieto testy nebrali do úvahy dostaneme nárast výkonu asi 13% čo stále nie je zle. Procesor sa však predáva asi o 100€ drahšie. "Na frak" dostala však grafická časť u Haswell procesora. Intel výrazne zapracoval na grafickej časti a tá ponúkne takmer až o polovicu lepší výkon čo je výrazny posun vpred. 
 
 

Čo sa rozdielu medzi DDR3a a DDR4 pamäťami týka nie je to žiadna sláva. Áno, syntetické benchmarky vykazujú merateľný rozdiel, no potom prídu na radu testy procesora či iné testy, ktoré sa jednoducho nesústredia iba na pamäťovú priepustnosť a zistíme, že prechod na DDR4 až takú významnú rolu nehrá. V niektorých prípadoch dokážu DDR3 pamäte s nízkym časovaním prekonať DDR4 pamäte s vyššou frekvenciou, nehovoriac o tom, že pri bežnom používaní nemáte šancu spoznať rozdiel.
 
Pozreli sme sa na procesory, trošku na ich grafickú časť a na DDR4 pamäte, no ani jeden z týcho komponentov by ma z Haswell-u nemotivoval na prechod na Skylake. Horúcim želiezkom v ohni však môže byť čipset Z170, ktorý prichádza s významenjšími novinkami. Podpora množstva USB 3.0 poteší, no vítané je "zosilnenie" DMI rozhrania a najmä výrazný upgrade PCIe 3.0 liniek, ktorých je až 20. Už sa tak nemusíte obmedzovať s kartami do PCIe či do M.2 slotov a s týmto čipsetom prichádza bežne na dosky dvojica M.2 s rýchlosťou 32Gbps. Vítaná je aj natívna podpora NVMe rozhrania. S prídavným Alpine Ridge radičom navyše prichádza aj Thunderbolt 3.0 či najrýchlejšie USB 3.1 Gen 2. Pri každom z dnes testovaných komponentov však majte na pamäti, že nemôžete vymeniť iba jeden z nich, ale všetky. Upgrade tak nebude najlacnejší.

 

Intel Core i7-6700K
Plusy
Mínusy
- jednoduché pretaktovanie a to až na 4,8GHz  pri nízkom napätí a s teplotami, ktoré lepší  chladič skrotí
 
- možnosť taktovať cez BCLK
 
- kombinácia s čipsetom Z170, ktorý ponúka  mnoho noviniek hlavne DMI 3.0 a 20 PCIe 3.0  liniek
 
- podpora pre DDR4 alebo DDR3L (závisí od  výrobcu základnej dosky)
 
- iGPU zaznamenala markantný nárast výkonu
 
- vysoký výkon, v niektorých situáciach doťahuje  i7-5820K  (ide o najvýkonnejší mainstream CPU  do desktopu?)
- vyššia cena ako u predchodcu (navyše bez  chladiča čo však nie je tragédia, ale Intel ušetril)
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Zdá sa, že MSI to s doskami bude vedieť aj u novej Intel generácie. Z170A Gaming M7 pokračuje v skvelých šlapajách Z97 Gaming 7 a dosku je radosť vlastniť. Nezostáva tak nič iné, iba udeliť ocenenie "tip redakcie".
 
 
 
 
 
Testovaciu vzorku procesora Intel Core i5-6600K a základnej dosky Z170A Gaming M7 zaslala spoločnosť MSI.
 
 
 
 
 
 
 
Testovaciu vzorku procesora Intel Core i7-6700K zaslala spoločnosť Gigabyte.
 
 
Komentáre (21)
Pjetro de
Strucne: upgrade znamena komplet zmenu platformy: fosna, CPU, RAMky a chladic (ktory sa nedodava). Ideme odzadu, chladic: kto chce vykon ozaj vyuzivat, BOX atrapu musi aj tak nahradit, starej mame staci aj BOXovy, stara mama ale nema Ci7 4790K a ani nebude mat 6700K a bola by nacisto blba, keby 4790K "upgradla" na 6700K. RAM: DDR4 zacina a VZDY VZDY VZDY VZDY VZDY to bolo tak, ze ked zacinala nova generacia DDR, tak v zaciatkoch bola pomalsia jak zabehnute rychle modely predoslej generacie. Okrem toho RAM NIE JE uzke ziadneho systemu ani take dva 16 MiB 66,6 MHz 72pin SIMM moduly pri Pentiu MMX ci K5 s priepustnostou par stoviek MB/s (latencie su stale 50-70 ns, to sa nezmenilo 2 dekady, stupaju iba kontinualky, detto pri HDD ... marketingove hausnumera 8,9 ms sa uz pri HDD ani neuvadzaju, lebo to nikoho nezaujima), ked cache system CPU bol mnoho desiatok nasobne pomalsi jak dnes a Ultra ATA 33,6 ci 66,6 disk mal vtedy teoreticku priepustnost 33 ci 66 MB/s, prakticky mali take disky kontinualku 10-12 MB/s. RAM nie je v ziadnom systeme uzke hrdlo, ani moja 1066 MHz CL5 DDR2 ekvivalentna 1333 CL7 DDR3 alebo 1600 MHz CL9. RAM moze byt brzda jedine kapacitou, ale nie rychlostou. Upgrade RAM kvoli rychlosti je blbost najhrubsieho zrna. CPU: no comment. Samozrejme sa upgrade neoplati. Nepribudla JEDNA JEDINA instrukcna sada, len tusim fixli TSX. IPC vyssie v porovnani s Haswellom o par %? No uplne uzane. Signifikantne stupol iba vykon iGPU, co je 99% userom suma-fuk. Hrac a GPGPU drtic ma dedikovanu grafiku (pretoze tam je to nutnost) a na svetko ostatne (okrem 4K H265) staci aj 3-rocne APU ! Fosna s novym chipsetom: to je to jedine, kde ma zmysel uvazovat o upgrade. Ale uograde kvoli fosni? Doteraz bolo pojmom upgrade vzdy myslene kvoli vykonu/kapacite a nie vymozenostiam fosne.
Uzivatel
Pozeram ze procesor vyzera ako stare athlony xp v strede kusok kovu a zvysok kuprexid setria na materialy?Dost ma sklamalo ze ziadne nove instrukcie nesu nejake sse5 x265 hardwerove dekodovanie enkodovanie no vyzera to tak ze ja stale ostanem pri mojom sandy bridge par percet v hrach nepotrebujem ja potrebujem hgardwerove enkodovanie starych x264 na x265 tento chip ma nema cim oslovit na to co potrebujem je nepouzitelny
Pjetro de
O "x265 hardwerove dekodovanie enkodovanie" sa stara iGPU v APU, nie CPU cast. Skylake je prve APU Intelu, kde je HW podpora standardu HEVC H265 uplna (farebka hlbka, faberny priestor, rozlisenie, fps). Ak by si chcel na dekodovanie (t.j. pozeranie) a enkodovanie (t.j. vytvaranie) videi pouzivat CPU cast, tam je zatial vrchol SSE4 family.
Legend
Znie to zaujímavo :) ale oplatí sa mi prejsť z i5 2500K na nejaký tem Skylake? či radšej počkať na niečo novšie?
Pjetro de
A) IPC vykon je velmi podobny, pravda SandyBridge je na rovnakych frekv. o nejakych 15% menej vykonny. Ale to neni ziadna tragedia to neni ziadny dovod na upgrade. Ani Duron 700 MHz nikto neupragoval na Duron 800 MHz, bol by blb. Ked mal taku psychicku potrebu, radsej tu 700vku pretaktoval. Upgrade si dal az na nejaky 2-3x vykonnejsi Athlon XP 2000+ a viac. B) Na CPUworld si porovnaj instrukcne sady 2500K a 6700K, a porozmyslaj, ci ti vyhovuje rozdiel vo vybave instrukcnych sad a ako vyuzijes tento rozdiel v podpore instrukcnych sad. Teda inak ci nejako intenzivne vyuzijes tie sady, ktore ma navyse 6700K oproti 2500K. Netusim ci nieco ubudlo ale skor nie. Ak ano, porozmyslaj ci ti nebude chybat nejaka sada, ktoru 2500K ma a 6700K nie. Napoveda: AES = HW podpora sifrovania (dobre napr. pri pouzivani TrueCrypt) ale to ma aj 2500. Rovnako ma aj SSE4. Neviem o nikom, kto by zivotne potreboval veci ako AVX, AVX2, BMI1, BMI2, F16C, FMA3 a novu a novo-opravenu TSX, ktoru snad nevyziva ziadny softver.
Kalo
b)práve tie vektorové inštrukcie určujú IPC procesorov.
Pjetro de
Heeeeee? To je ako keby znacka pneumatiky mala urcovat znacku auta ...
Kalo
To prirovnanie je mimo rovnako ako všetky prirovnania áut k pc a pc k autám. Ale vskratke, operácie nad vektormi alebo FMA (fused multipy add) sú spôsobom, ako zvýšiť IPC procesora. Pretože jeho IPC je nemožné zvýšiť spracovaním "náhodných"(presnejšie nesúvisiacich) dát náhodnými inštrukciami (v takom prípade bude mať najnovšia i7 rovnaký výkon ako pentium 4 alebo obyčajný Atom). Ale ak sa využije to, že tie inštrukcie dokážu spracovať 6-8 operácií povedzme za takt, tak sa dostávame niekde úplne inde. Veľmi dobre to je vidieť na optimalizáciách v Intel kompilátore. Ak sa zistil Intel genuine procesor, tak sa použije AVX/SSE, inak sa to počíta "klasicky". Výsledok: 2GHz i3 >= 5GHz AMD.
Pjetro de
A nemylis si ty nahodou IPC s vyuzivanim instrukcnych sad? 1) Aj AES mi zrychli spracu so zasifrovanym TrueCrypt imidzom asi 10-12 nasobne oproti CPU, ktory instrukcnu sadu AES nema. Ale tam cele caro AES konci. Nepomoze mi pri enkodovani videa. Detto ostatne vyvinute a v CPU hardverovo "zadrotovane" instrukcne sady. Napr. ked je kodek optimalizovany na vyuzivanie SSE4 family, tak moze byt enkodovanie videa s presne tymi istymi nastaveniami kodeku 2-3x rychlejsie ako na CPU, ktory SSE4 family nepodporuje. 2) Specifikacie jedneho modelu Core 2 Duo (arch. Conroe): hhttp://www.cpu-world.com/CPUs/Core_2/Intel-Core%202%20Duo%20E6600%20HH80557PH0564M%20%28BX80557E6600%29.html Specifikacie jedneho modelu Pentia 4 (arch. Netburst): http://www.cpu-world.com/CPUs/Pentium_4/Intel-Pentium%204%20640%203.2%20GHz%20-%20JM80547PG0882MM%20-%20HH80547PG0882MM%20%28BX80547PG3200F%29.html Aky tam vidis rozdiel v istrukcnych sadach? Kde je jake AVX, AVX2, FMA3, FMA4 .... napriek tomu ako dobre vieme, v 2006 nastala mala revolucia na poli CPU (aka sa uz nestane), ked IPC stuplo skokovo o 70-80%, SuperPI benchmark (vyuzivajuci x87 jednotku) napovie jake casy malo Pentium 4 a jake Core 2. Jedno jadro Core 2 na 2,4 GHz drtilo jedno jadro Pentia 4 na 3,6 GHz jak salat. IPC znaci jak CPU vnutorne pracuje a Pentium 4 pracovalo sakramentny blbo (navrhnute bolo pre vysoke frekvencie a dlha pipeline = nizke IPC). S IPC vlastne suvisi aj zakladny princip prace CPU na baze von Neumanovej/Turingovej architektury a boolovej algebre. A tam uz sme tiez na hranici.
Kalo
A ako si myslíš, že sa dnes IPC zvyšuje? 1- Však jasné, tie inštrukcie majú obmedznenú využiteľnosť, ale aj tak napríklad v prípade AVX alebo SSE je myslím dosť široká. Navyše sa stačí pozrieť na testy a recenzie: drvivá väčšina ich používa benchmarky na nich založené. Konkrétne tuto, rendering(SSE), Sandra(stavím sa že inplementuje AVX) a zvyšok sú testy pamätí. A tam sa končí vedenie Skylake proti ostatným procesorom. 2- Core 2 implementovalo SSE 4/4.1 (alebo ako si to pomenovali), Pentium 4 nie. Povedal by som že to bol ten rozdiel v renderovaní a ostatných multimediálnych aplikáciách (aj hrách). A ak som správne pochopil tak aj implementácia algoritmu v SuperPI využije SIMD.... Aké ďalšie rozdiely v nich boli? Povedal by som že veľa nie. IPC neoznačuje, ako procesor vnútorne pracuje. Dlhá pipeline sa automaticky neznamená nízke IPC. Dokonca, ak nedochádza k výpadkom cache, tak bude dlhšia pipeline výkonnejšia (koniec koncov, sám Intel ju posledných pár rokov rozširuje). Viď asic čipy kde by som povedal dlhšia pipeline = vyšší výkon (samozrejme nedá sa to úplne preniesť na procesory). Súvislosť IPC a základného princípu práce cpu? Myslím že nerozumiem... A čo s tým má Neuman a Turing? IPC súvisí len so schopnosťou vykonať viac inštrukcií za jeden takt. Bodka. Žiadna architektúra, žiaden Turing. Dosiahne sa to len paralelizáciou na úrovní inštrukcií. A to: a) superskalárne: viac rôznych inštrukcií- implementačne náročné, je nutné riešiť závislosti pred aj po vykonaní, závažnejšie výpadky cache... b) SIMD: rovnaká inštrukcia nad celým vektorom- závislosti rieši kompilátor alebo samotný algoritmus, dá sa predvídať ktoré dáta majú byť v cache... Naozaj netuším ako inak si predstavuješ ten skok v IPC.
Pjetro de
Predsa len, nemylis si IPC s vyuzivanim instrukcnych sad? Prirodzene ze SIMD sady zrychluju vypocty mnoho-mnoho-nasobne, kedze sa rovnaka instrukcia vykonava nad mnohymi datami. IPC spociva vo zvyseni efektivity prace CPU, bez uvazovania o instrukcnych sadach. Ako uz bolo vysvetlene na jednom nemenovanom SK-IT portali, je par krokov, ktore procesor potrebuje k tomu, aby vyplul nejaky vysledok, co je exactly a presne tychto 5: fetch instruction, decode instruction, execute instruction, access memory, write result. V idealnom pripade si schopny spravit tychto 5 ukonov naraz pre rozne ulohy v jednom jedinom takte. Teda, pekne povedane, v idealnom pripade, ze vsetko idealne bezi, si schopny dosiahnut idealne IPC exactly a presne rovne, prekvapivo, rovnych 5, kedze tychto 5 uloh sa urobi naraz. Samozrejme pri SIMD ti staci urobit jedna jedina z tych 5 na velikanskom mnozstve dat a aj tak je to efektivne jak svina, lebo je to SIMD. Ale neexistuje CPU, ktory by mal pre jedno vlakno tuto hodnotu nie 5, ale 10 alebo 20 alebo 50 alebo 100. https://en.wikipedia.org/wiki/Instructions_per_cycle Ako vysvetlis 50-60% rozdiel v IPC medzi AMD stavebnymi strojmi a Intel Ci7/5/3? Instrukcne sady maju takmer totozne. Odpoved: presne rovnako ako 80% rozdiel v IPC medzi Pentoim4 a Core2: samotna vnutorna mikroarchitektura CPU. Pr.: Intel Core 2 ma IPC 4 a AMD K10 ma IPC 3 (uzke hrdlo je dekoder). A postNehalem CPU tuto hodnotu posunul na samotnu teoreticku hranicu. Tazko niekto uvedie x86 CPU na sucasnom koncepte, ktoreho jedno jadro/vlakno na 2 GHz rozdrti jedno jadro/vlakno Ci7 na 5 GHz. To proste uz nejde. Tu mas hodnoty IPC niektorych dalsich kuskov od Pentia1 po Pentium4: Pentium 1 1.1 Pentium MMX 1.2 Pentium 3 1.9 Pentium 4 (Wil) 1.5 Pentium 4 (Nor) 1.6 Pentium 4 (Pre) 1.8 Pentium 4 (Gal) 1.9 Pentium D 2 Pentium M 2.5 Core 2 3 K6 II 1.1 K6 III 1.3 Athlon B 1.9 Athlon C 1.9 Athlon XP 2 Athlon 64 2.3 Athlon 64 X2 2.5 Via C3 0.85 Via C7 0.9 zdroj: http://brej.org/blog/?p=15
Kalo
Skôr sa obávam, že celkom nechápeš princíp pipeline :/ https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cb/Pipeline,_4_stage.svg/375px-Pipeline,_4_stage.svg.png Jedna pipeline nedokáže dosiahnuť IPC rovné 5. Dokáže sa len blížiť 1 pretože k poslednej fáze (write-back) sa dostane vždy len jediná inštrukcia, ostatné inštrukcie v pipeline využívajú to, že keď je predošlá inštrukcia v neskoršej fáze, môže byť fáza decode/execute už idle. Tým sa zvyšuje IPC ale nie z 1 na X, zvyšuje sa z 1/X na ->1. Je vlastne nelogické že počet stupňov pipeline = IPC, potom by také Pentium 4 malo IPC cez 20 :D Na to aby si dosiahol IPC vyššie ako 1 potrebuješ viac pipeline teda superskalárny procesor. https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/46/Superscalarpipeline.svg/300px-Superscalarpipeline.svg.png Len tak sa dostanú k poslednej fáze dve inštrukcie naraz. 60% rozdiel v IPC by som pripísal tomu, že Stavebné stroje zdieľajú jednu FPU na 2 jadrá (+ tá FPU je jasne slabšia). Takže má 2 dispatchre na 1 FPU, teda jeden z nich čaká. Inak samozrejme, sú tam rozdiely aj v logike procesorov, ale nie také, ktoré by spôsobili taký rozdiel IPC. Tiež rozdiel medzi Pentiom 4 a Core 2. Nechápem ako tomu môžeš pripisovať taký význam. Bola to len normálna evolúcia, niečo vyhodili, niečo posilnili... Prejavilo sa to v benchmarkoch a na tom aj zaožili reklamnú masáž, ale žiadna revolúcia v konštrukcii CPU to nebola. A IPC sa môže ešte bez problémov zvýšiť. Dokonca si som istý, že ak by v Skylake implementovali natívne 512 bitové AVX/SSE, tak by mal v benchmarkoch značný náskok. To sa ale asi nedozvieme keďže Intel bude bez schopnej konkurencie len ďalej ryžovať ako doteraz. To ale neznamená že sme sa dostali na nejaký limit ktorý už nebude možné súčasnou koncepciou prekonať. ps.: "Ale neexistuje CPU, ktory by mal pre jedno vlakno tuto hodnotu nie 5, ale 10 alebo 20 alebo 50 alebo 100." Rusi nedávo propag(and)ovali cpu čo mal pri stovkách MHz vyšší výkon ako i7. Viem že sa jednalo o VLIW archtektúru ale nevidím dôvod, prečo by aj x86 nemôhla prebrať jej vlastnosti rovnako ako ich prebrala architekrúram RISC.
Pjetro de
Jo, v niecom mas pravdu, s tou pipeline je to jasne. A ak niekto vyda CPU na par 100 MHz co so svojim IPC rozdrti Ci7 a v SuperPI da 1M za 1/4 sekundy miesto 8-10 sekund, asi bude "troska" odlisny od Ci7. No a Netburst vs. Core 2? Nezartuj. To bola najvacsia udalost po roku 1993, ked prislo nieco podobne prevratne a superskalarne Pentium P5 na 75 MHz drtilo 486 DX4 na 100 MHz jak salat. Toto boli DVE najvacsie IPC revolucie v CPU svete: 1993 (486 vs. 586 aka Pentium) a 2006 (Pentium 4 Netburst vs. Core 2). K tym stavebnym strojom: je to blbe zapojenie a vykon mizivy, nechapem ze to nevideli uz pred vydanim. Ked to urobia v Zene jak hovori clanok: http://diit.cz/clanek/amd-zen-diagram-fpu, IPC razom stupne kvoli vacsiemu poctu pipeline a ako aj preto, ze je to konecne bude zasa plnohodnotne jadro s rozumnym zapojením fetch a decode a hlavne FPU vykon by mal byt vo vascine pripadov 4x (!!!!!!) vacsi (vo zvysku pripadov aj tak 2x vacsi), ponivac nebudu dve 128 bitove FPU na 2 jadra, ale dve 256 bitove FPU na jedine jadro! V stabevnom stroji sa sice pri jednom vlakne dokazali dve 128 bitove FPU spojit a byt ako jedna 256 bitova, to ale neni treba furt. S tymto si dokazem predstavit dorovnanie vykonu Ci7.
Kalo
Nemusel by byť až tak odlišný. Vravím, stačilo by, ak by dostatočne posilnili FPU, ALU... samozrejme by bolo nutné prispôsobiť logiku k obsluhe toľkých queue, ale pri SIMD by to nemusel byť až taký problém... Potom by v IPC drvil všetky predošlé i7 (samozrejme, adekvátne tomu posilneniu) pretože drvivá väčšina dnes používaných benchmarkov z toho bude profitovať (pretože sú paralelné, s počtom prostriedkov zrýchľujú takmer lineárne, či už na úrovni vlákien alebo inštrukcií). Česť výnimkám ako SuperPI, ktoré budú z IPC profitovať len do určitého bodu, daného algoritmom ( https://en.wikipedia.org/wiki/Gauss%E2%80%93Legendre_algorithm ), ale takých benchmarkov je dnes veľmi mááálo a na priemernom IPC (udávanom Intelom) sa podpíšu minimálne. Nežartujem. Rozdiel medzi Pentium 4 a Core 2 alebo 486 a Pentium bol rovnaký, ako medzi napr Sandy a Ivy bridge. Hlavnú rolu tam ale hrala reklama: "Starý bol zlý, ale tuto je úplne nový ktorý s ním nemá nič spoločné a je dobrý". Technicky je ale prvé Pentium len 486 s viac (dvoma) pipeline a lepšími ALU. Samozrejme sa museli vysporiadať s novými problémami, ktoré to prinieslo, ale nebolo to nič nové ako keď sa to riešilo v 80' rokoch na RISC prosecoroch (presne, Pentium nebolo prvé superskalárne a revolučné v IPC). To isté Core 2. Tá zmena sa len môže zdať výrazná ale len preto, že na ňu mali v predošlých architektúrach priestor a boli k tomu donútení trhom, ale stále to bola len bežná evolúcia. O stavebných strojoch myslím nemá cenu diskutovať. Je jasné že neodhadni pomer medzi integer a float jednotkami (predpokladali, že to doplnia pomocou GP-GPU). Zaujímavejšie sú teórie o Zene :D Totiž, môže sa stať že to opäť neodhadli. Úvaha: majme rok 2016-17, uvedú Zen s IPC ako i7, alebo vyšším (vďaka HBM, ak by bola náhodou DDR pre i7 limitujúca) a Intel sa dostane do "šachu" (eDRAM drahá, 3dxpoint nedostupná). Čo môže robiť? Uvedie nový revolučný procesor s obrovským počtom pomalých ale zato vysokoefektívnych jadier (priepustnosť bude riešiť šírka zbernice). AMD tak bude môcť mať procesor s vysokým IPC, ale to mu nebude nič platné, pretože ním nemá šancu konkurovať hrubému výkonu stoviek menších jadier (dnes CPU vs GPU). Viem si celkom živo predstaviť, ako väčšina benchmarkov migruje s instruction na thread level paralelization. A dôsledok? Recenzentmi (opäť) odpísaný procesor, utopené miliardy vo vývoji a výrobe, ďalších pár rokov stratených vývojom novej architektúry... Viem, na tej úvahe je vidieť že je už sobota večer ( :D ), ale môže to byť celkom reálne. Stačí sa pozrieť, na to čo Intel v posledných rokoch robí: Zmenšuje jadrá, minimálne implementácie nových inštrukcií, zrušenie AVX512 v Skylake, snaha o Knights landing...
Pjetro de
1993 a 2006 revolucia imho bola. A dost velka pre beznych pouzivaletov PC. Sak vykon na rovnakej frekvencii stupol vtedy vzdy takmer na 2-nasobok. Nie kvoli instrukcnym sadam, ale kvoli navrhu CPU. Napr. take Pentium P5 a Pentium P55 MMX sa lisili instrukcnou sadou MMX (a tusim vyrobnym procesom). MMX umoznovalo na rovnakej frekv. CPU az o 50% rychlejsie mutimedia (vlastna skusenost napr. zo zatazenia CPU pri prehravani 128 kbps mp3). Aj to bolo vtedy vitane, 50% narast vykonu pri multimediach. A SandyB vs. IvyB? SandyB vs. IvyB nebolo absolutne ale absolutne ale absolutne nic, iba die shrink. S tym mozno suvisia nejake energeticke naroky, TDP a veci okolo, ale v ziadnom pripade nie vykon. Nezda sa mi ze by jedno jadro IvyB bolo na rovnakej frekvecnii o 100%, o 50% ci dokonca ani o 10% vykonnejsia jak jedno jadro SandyB. Co sa tyka mnoho-desiatok-jadrovych CPU v netobooku/PC s malinkymi malo vykonnymi jadrami: myslim ze to nam nehrozi. To nebol ziadny problem hardverovo urobit/vyrobit aj pred par rokmi a mat nejaky 16-jadrovy 32-vlaknovy CPU s DTP 80W a s malilililinkatymi jadierkami jak najnovsieout-of-order Atomy a rozumnym mnozstvom cache. Taky CPU je ale pouzitelny jedine pri vysoko paralelizovanom nasadeni, kde bezi plno vysoko-narocnych uloh naraz. A to normalne pouzivanie PC/notebooku neni. Koniec koncov Knihght/Larabee je toho dokazom - cca 60 jadier ale je to len ako specificky akcelerator na specificke ucely.
Kalo
Stojím si za tým, že jediná revolučná vec pri tých procesoroch bola reklama. To že bolo MMX v multimédiách rýchlejšie vďaka tomu, že implementovali SIMD inštrukcie je predsa v súlade s tým, že ak by v i7 zdvojnásobili šírku SIMD registrov tak by tiež podobne zvýšili výkon. Alebo nie? Podobne s počtom pipeline. Ak by ho k tomu niekto prinútil tak prečo by rovnaké zvýšenie paralelizácie, ktoré už pár krát použil neviedlo k zvýšeniu IPC? Medzi Sandy a Ivy (aj medzi všetkými ostatnými i7) bolo omnoho viac rozdielov, ako len napájanie. Nerobím v Intel assembly takže si celý zoznam nepamätám, ale na 100% je tam vždy zmena cache pamätí takže aj logiky, ktorá ich využíva, čo je pri out-of-order už prakticky celý procesor. Ďalej napríklad RR, čo je silne previazané s RoB, ktorý tvorí značnú časť logiky i7. A tak by sa dalo pokračovať až by ich bolo možno viac ako v tých "revolučných" procesoroch. Len to niesú tie také zmeny ktoré majú značný dopad na IPC. Dokážeš vymenovať aspoň 5, alebo ešte lepšie, jedinú úlohu ktorá sa nedá riešiť paralelne a potrebuje ju bežný používateľ? Ja začnem: Video? Ťažko. Hudba, rendering, web? Aj hry. Veď aj SuperPi, ktorý je prezentovaný ako single thread benchmark profitule z paralelizácie. Prakticky, každý program, ktorý požaduje procesor s SSE, alebo profituje so superskalárnych procesorov je vlastne paralelizovaný na úrovni inštrukcií. Dnes sa to obmedzuje na ILP pretože tam má Intel najvyšší výkon (v efektivite thread level pralelizacie môže byť na úrovni 10 rokov starých architektúr SPARC) ale ak by ho niekto donútil k tomu aby uviedol 100 jadrový procesor tak prečo nie? Prečo by sa to nemalo používať?
Pjetro de
Pretoze dnes je vyhodne mat 8-jadrovy CPU a vykonnymi jadrami ako 100-jadrovy a prtavymi nevykonnymi jadierkami.
x3m
Z 2500K sa neoplati upgradovat, pokial teda nechces nejaku brutalnu masinu za 100 000. Inak su rozdiely vo vykone CPU fakt na urovni par percent, co si v reali ani nevsimnes. Konecne by sa mohlo zobudit AMD a vypustit nejaky super CPU, ktory by to natrel vsetkym Intelom, aby sa konecne aj v Inteli zobudili, lebo to co posledne generacie predvadzaju sa uz neda ani evoluciou nazvat. Stale je to len tak preslapovanie na mieste.
Kalo
Test jak remeň :D btw. čo si myslíte o tom, že Intel opäť posiela recenzentom golden samply? Respektíve aj do predaja, čo je dôvod, prečo je ich vo svete teraz taký nedostatok(kvôli recenziám amatérov-fanatikov). Mne to až príliš pripomína prvé testy Broadwellu, 4790k, toho pentia atď... teda že všetky mali ísť stabilne cez 5GHz. A najzaujímavejšie, že sa nad tým takmer nik nevzrušuje.
VašeMeno
Posledná hra, čo ma bavila bol Half-Life 2. Tak isto ma už nebaví neprehľadná húšť intelovských procesorov, lebo tam marketing už dávno zvíťazil nad rozumom. V podstate to vždy boli šunty - a to už od 4004 a 8008, ktoré nikto na nič rozumné nepopužil. 8080 a 8085 dostali drvivo na frak od Z80, a tí amatéri z IBM zobrali do PC 8088 len preto, že nemali peniaze na M68000 (nemali ani na 8086). 80186/80188 boli prepadáky bez komentára, 80286 sa síce vydaril, ale zae Mkvosofťáci sa v tom čase len učili programovať, takže zmršili, čo sa dalo. 80386 bol katastrofa, ale tu sa začala úspešná politika Intelu výpredajom odpadu pod názvom 80386SX. Pokračovalo to skutočne drzým 80486SX, čo bol už nezakryte vadný výrobok marketingovo zabalený do predajného produktu. "Pokrok" pokračoval praskajúcimi 5V Pentiami vo veľkosti kachličky do kúpeľne a potom neskutočnými čudami Pentium II a Pentium III v pdobe krabíc na topánky - zrajme najneslýchanejšia drzosť, akej sa ktorýkoľvek výrobca dopustl na svojich zákazníkoch. Keď ich to omrzelo, tak sa síce vrátili k normálnym čipom, ale znovu vadným, tentokrát pod názvom Celeron. Chvíľka normality zavládla pri Pentiu 4 Northwood s hyperthreadingom, vzápätí však prišli vykurovacie Prescotty. Hoci prvým dvojjadrovým procesorom už bol - v skutočnosti hybridný integrovaný obvod - PentiumPro v desivom púzdre. Rast výkonu však stále v skutočnosti primárne zabezpečovalo zvyšovanie pracovnej frekvencie, unmožnené zjemňovaním litografie, no to beznádejne skončilo, lebo takt zamrzol po dobrodružnej ceste z 1,88 MHz (u 8080) na cca 4000MHz a tak zo zúfalstva prišli po Pentiách 4 všetky tie nezmyslené viacjadrá, keďže viac robotníkov nevykope jamu rýchlejšie, ale si čakanmi navzájom porozbíja hlavy. Je to ale perfektný odrb, lebo dvojprocesor skutočne pracuje skoro dvojnásobne rýchlejšie a tak si trtkovia mysleli, že to tak bude aj so štvor, osem, šestnésť, či 256-procesorom. Čo je pdobný podvod, ako cache pamäť. V skutočnosti štvrté jadro pridá nanajvýš 20% lebo tam u6 je bitka o zbernice. A v starších operačných systémoch (AT&T Unix SVR4) dokonca pridanie ôsmeho jadra už výkon zmenšilo. A to bol systém, ktorého licencia sa predávala v stotisícoch dolárov. Netvrdím, že operačný systém sa nedá ešte viac zoptimalizovať a že neexistujú špeciálne výskumné softy, ktoré na špecilány účel využijú všetky jadrá (napr. dolovanie bitcoinov, rendrovanie, či rátanie matíc) - len to už je stroj dobrý akurát tak na rátanie atómovej bomby. Každopádne Intel v tichosti zjavne prišiel na podobnú metódu varenia kremíka, ako na púti, či výrobni kebabov. Obežníku ktorý náhodou zvládne celý výrobný proces, tak, že neiktoré čipy aspoň ako tak fungujú je hneď pridelné nové typové označenie a je marktingom okamžite rozpredávaný, ako najväčšie výpočtové delo od poľudštenia opice. Reálny Windows ich však umne dokáže hravo všetky zbrzdiť tak, že medzi lacným Atomom a aj tou najnadupanejšou semičkou je relevnatnejší rozdiel v spotrebe elektriny (ktorý jasne vidno na účte z elektárne) než v pocitovom náraste výkonu. A to sa môžu všetky testy postaviť na hlavu ...
Igor010
Čaute. Momentálne mám Core i5 760 2,8GHz + 8GB ram. Mal by pre mňa zmyslel upgrade čo sa výkonu týka na i5-6600K ?
Pridať nový komentár
TOPlist