MEGARECENZIA: ASUS Essence STX a AKG K701

Praktické skúsenosti a Postrehy

Z hľadiska zvuku predstavujú K701 výbornú zmes vyrovnaného, koherentného zvuku, zastúpenia detailov a transparentnosti, ktorá umožňuje nahliadnuť až na špik náhravky. Slúchadlá hrajú expresne rýchlo, s prehľadom separujú jednotlivé nástroje (The Corrs - Toss The Feathers ), majú dobrý atak na úvodnej note a po celý čas vykazujú výbornú kontrolu nad signálom. Zvuková scéna oplýva pre slúchadlá nevídanou šírkou a hĺbkou, vďaka čomu mnohé nahrávky dostanú nový rozmer. Artikulácia hlasov je jedným slovom fantastická, celkovo pôsobia stredy veľmi prezentne, čo má za následok priame a „in your face“ podanie zvuku. Určite sa však nejedná o agresívny či až násilnícky prejav ako u niektorých Grado slúchadiel.

K701 sa najlepšie cítia v akustických nahrávkach, struny nástrojov a ľudské hlasy znejú neutrálne a prirodzene, klavír v podaní týchto slúchadiel je zážitok sám o sebe. (Regina Spektor – Blue Lips Norah Jones – One Flight Down, Cat Power – The Greatest, Cat Power – Willie, Flaw – Only the Strong)

Nejedná sa pritom o slúchadlá s úzkym záberom využitia, v prípade slušnej nahrávky sú použiteľné v každom žánri či už pôjde o elektorniku, rap alebo tvrdší rock. (Sound System – Space and Time, 2Pac – To Live and Die in LA, Flaw – Payback)

Balansom sú K701 naklonené skôr k vyššiemu spektru frekvencií, čo môže miestami pôsobiť, že basy sú stratené alebo menej zastúpené než by mali mať. Rozhodne tam sú, ale tak trochu pod papučou stredov a výšok, čo rezultuje do pocitu menšej váhy či hmoty zvuku. Zastúpenie basov sa o niečo zlepší po dôkladnom zahorení, pričom niektoré hlasy hovoria o potrebe niekoľko stoviek hodín. Sám sa radšej k tomu nevyjadrujem, moje slúchadlá majú nahratých minimálne 1000 hodín a už sa presne nepamätám ako zneli na začiatku. Avšak myslím si, že posun k lepšiemu tam bol. Osobne som so zastúpením basov spokojný a stotožnený, ale to som vždy patril medzi ľudí čo preferovali bass-light prezentáciu. Každopádne milovníci tažkotonážnych basov by sa mali poobzerať inde. Inak sú basy rýchle, presné a úderné, idú dostatočne hlboko, ale trochu im chýba impakt a trvácnosť. Výšky sú čisté s výbornou iskrou, niekedy až do tej miery, že ich človek vníma ako príliš ostré (prejavuje sa to hlavne pri trúbkach, harmonikách a píšťalkách). Do veľkej miery to závisí od toho čím budete slúchadlá kŕmiť. Takisto sykavky sú mierne zvýraznené, ale v rozumnej miere, takže to nepredstavuje žiadny problém. Na záver by som povedal, že použitie tých najmodernejších technológií u K701 viedlo k prirodzenému a živému zvuku, ktorý skvele kombinuje koherentné a tekuté podanie s výborným zastúpením detailov (často protichodné tvrdenie u reproduktorov či slúchadiel). Zvýšenú pozornosť by som venoval spárovaniu s prehrávačom, zvukovou kartou či DAC-om pre čo maximálnu muzikálnosť a na potlačenie prípadnej ostrosti vo vyšších stredoch a výškach.

Subjektívne testovanie STX (ovládače 6.12.8.1762) som čiastočne založil na porovnaní s integrovanou zvukovou kartou Realtek ALC889A (ovládače r2.31), ktorá sa nachádza na mnohých základných doskách. Týmto spôsobom bude viac zrejmé čo navyše človek dostane, keď si priplatí za diskrétne riešenie. Testovacia zostava bola nasledovná:

AMD PhenomII X3 710
Gigabyte GA-MA790XT-UD4P
Patriot (2x2) 4 GB DDR3 1333 Mhz
Corsair HX520W
Windows 7 Ultimate RC

Ako prehrávač som použil Foobar2000, ktorý umožňuje prepínať zvukové výstupy a podporuje ASIO ovládače, ktoré STX natívne obsahuje vo verzii 2. ASIO slúži pre nízku latenciu pri nahrávaní a pre priame spojenie prehrávača so zvukovou kartou obchádzajúc operačný systém. Na porovnanie som použil K701. Nie je to ideálne kvôli vplyvu kvality zosilnenia na výsledný zvuk, ale pre urobenie si lepšieho obrazu o kvalite zvuku to stačí. Testovanie prebiahalo v Hi-Fi móde, teda bez prítomnosti akéhokoľvek procesingu zvuku. Po dlhoročnom pôste od integrovanej zvukovky som bol zvedavý, či je situácia rovnako žalostná ako kedysi alebo sa aj tu dosiahol pokrok. A pokrok sa naozaj konal, až som z toho zostal príjemne zaskočený. Zvuk už neprichádzal ako-keby spoza steny a bol v každom ohľade počúvateľný. Odhliadnuc od pokroku, rozdiel medzi ALC889A a STX bol zreteľný. Zvuková scéna Realteku bola príliš úzka a plytká, celkovo pôsobil zvuk ponuro a málo vzdušne. STX hrala energickejšie a viac vtiahla poslucháča do deja. Zastúpenie detailov a dynamický rozsah hovorili v prospech STX (John Adams – Grand Pianola Music). Zásadným rozdielom bol hutnejší prejav STX, K701 pichnuté do Realteku namiesto basovania s prepáčením iba prdeli. Na vybudenie lepších slúchadiel to stále nie je. Takisto STX išla s basmi podstatne hlbšie, významnejšie utlmenie basov prichádzalo pod 30 Hz (čo viac súviselo so slúchadlami), zatiaľ čo Realtek do 50 Hz prakticky vôbec nehral (Eminem – When the Music Stops). Zatiaľ čo posun v kvalite zvuku integrovaných kodekov je očividný a významný, pre fajnšmekrov sa stále jedná o prílišný kompromis. Samozrejme platí, že čím lepšie reproduktory či slúchadlá máte, tým viac sa investícia do diskrétnej zvukovej karty oplatí.

Podľa impedancie spadali K701 do prvého stupňa zosilnenia na slúchadlovom výstupe STX, no druhý stupeň im poskytol o niečo viac basov a dynamiky, aj keď sa jednalo o veľmi drobné rozdiely. Určite by som odporučil experimentovanie s prvými dvoma stupňami bez ohľadu na impedanciu vašich slúchadiel, tretí stupeň je tu naozaj zbytočný. Hoci v porovnaní vyššie vyšla STX jednoznačne lepšie, stále bolo čo zlepšovať. Zvuková scéna mohla byť ešte o niečo širšia, zvuk má čokoládový až sirupový charakter a je na teplejšej strane. Na tom nie nič zlé, Asus sa týmto pravdepodobne snažil dosiahnuť mäkkosť a teplo elektróniek, čo sa im čiastočne poradilo v oblasti stredov a nižších frekvencií. Výčitky mám však k výškam, ktorým chýba uhľadenosť a v určitom rozsahu hrajú akoby so skreslením. Spomínaná syrupovosť a mäkkosť navyše išli na úkor transparentnosti. Z predošlých skúseností som vedel, že K701 umožňujú lepšie nazrieť do vnútra skladby. Neostalo mi nič iné než vyňať JRC2114 z I/V a začať experimentovať s inými OPZ . Tu by som podotkol, že zachádzame do sféry osobných preferencií. Hádam ani nemusím pripomínať, že každému vyhovuje iná charakteristika zvuku, preto je možné, že by sa vám viac mohol páčiť zvuk pôvodných OPZ než tých nižšie spomenutých. Ďalšou významnou premennou sú reproduktory a slúchadlá. To čo funguje pre jedny slúchadlá nemusí fungovať pre iné.

LME49720NA – v podstate ide o preznačené LM4562. Tento OPZ vyriešil problém s transparentnosťou a príliš krémovým zvukom JRC. Na povrch sa dostalo viac mikrodetailov, ktoré boli predtým skryté, čo sa však vyústilo do viac zrnitého zvuku. Výšky boli čistejšie a jemnejšie a zvuková scéna sa podstatne posunula do šírky i hĺbky. Jednoznačne sa jednalo o najviac neutrálny OPZ z testovaných, čo v kombinácií s viac-menej neutrálnymi K701 vyústilo na môj vkus až do príliš štúdiového zvuku. Basom sa v porovnaní s JRC dostalo diétnej kúry, čo sa môže hodiť pre reproduktory/slúchadlá s prehnaným basovým fondom. V kombinácií s K701 to však nebolo ono. Za najväčšie negatívum tohto OPZ považujem jeho pomalosť. Tóny akoby dohrávali, čo môže vytvoriť ilúziu bohatšieho zvuku s väčšou váhou, ale pri rýchlejších reproduktoroch a slúchadiel je to skôr na škodu. Celkovo som tento OPZ aj s jeho chybami preferoval pred JRC. Môže sedieť ľudom v záľube aj v najmenších detailov, širokej a hlbokej zvukovej scény, neutrálneho zvuku a vlastníkom pomalších reproduktorov či slúchadiel, kde sa absencia rýchlosti tohto OPZ nebude mať ako prejaviť.

LME49720HA - tento OPZ, ktorý sa od predošlého líši len jedným písmenom je určený do pätice TO-99. Preto pre použite s STX budete musieť buď zostrihať piny a vopchať ho natvrdo do DIP8 pätice (pozor na orientáciu pinov) alebo si ho prispájkovať na DIP8 adaptér, čo bol aj môj prípad (touto cestou by som sa rád poďakoval užívateľovi „cthulu“-ovi). Z testovaných OPZ je tento najrýchlejší, zatiaľ čo šírka zvukovej scény bola niekde medzi JRC a 720NA. Kvantitatívne bolo basov približne rovnako ako u JRC, ale chýbala im dostatočná hĺbka a prirodzenosť podania. Transparentnosťou bol na tom 720HA len o chlp horšie ako 720NA a podstatne lepšie než JRC Najväčšou devízou tohto OPZ spolu s rýchlosťou je koherentná, tekutá charakteristika zvuku, čo sa prejavilo v skvelej súhre s K701. Aj keď spomínaná tekutosť v porovnaní s 720NA ide na úkor tých najmenších mikrodetailov, na oplátku sa odvďačí čírou muzikálnosťou. Najväčšiu výčitku by som smeroval k čudesnému zafarbeniu v stredoch, nástroje ako husle sú prezentované o dosť vyššie než by mali byť. Tento OPZ môžem odporučiť ľudom, čo si chcú hudbu v prvom rade užívať a povznesú sa nad podivné zafarbenie v stredoch. Muzikálnosťou bol tento OPZ o poschodie vyššie než zvyšné dva.