Ešte pred pár mesiacmi sa mohlo zdať, že poletíme na Mars v dohľadnej dobe. Vedeli sme, že projekt, ktorý má nakoniec viesť k pristátiu ľudí na Marse už 5 rokov beží. Možným termínom, v ktorom mal program Constellation priviesť ľudí na Mars bol rok 2037. Tento dátum teraz so zrušením programu padol. Zdá sa, že pristátie ľudí na Marse sa opäť stratilo za obzorom budúcnosti. Existuje však spôsob ako uskutočniť let na Mars s ľudskou posádkou omnoho skôr. Cesta ešte zaujímavejšia než doterajšie koncepcie. Záleží len na nás, či budeme dostatočne odvážni ju uskutočniť.Mars, vždy len na obzore
O lete ľudskej posádky na Mars sa snívalo už dávnejšie. Už v 50. rokoch Wernher von Braun skoncipoval dva takéto projekty. V dobe príprav letu na Mesiac, v roku 1965 keď Mariner 4 ako prvý preletel okolo Marsu, Wernher von Braun predstavil projekt letu na Mars so zdrojmi, ktoré ponúkal program Apollo (nosiče Saturn V atď.). Tento projekt bol odpoveďou na otázku realistického odhadu toho, kedy ľudia pristanú na Marse. Predpovedaným termínom bol rok 1986. Po úspechu projektu Apollo sa to nezdal byť nerealistický odhad. Projekt Apollo bol však po misii Apollo 17 z finančných dôvodov zastavený, plánované ďalšie tri lety na Mesiac boli zrušené. NASA čelila kráteniu svojho rozpočtu a ušetrené zdroje sa použili na vývoj rektoplánov. S tým odplával aj von Barunov odhad pristátia v roku 1986 niekam do budúcnosti. Rodili sa ďalšie plány a ich odhadované termíny letu a pristátia sa stávali minulosťou. Mohli by sme si ich popisovať rad za radom, kto neodolá, nájde ich zosumarizované na tomto linku . Roky ubiehali a Mars zostával vždy takto na obzore.
Prišiel rok 2004 a v ňom zrod programu Constellation. Ten plánoval pristátie na Mesiaci v lete roku 2019 a vytvorenie stálej mesačnej základne medzi rokmi 2019 a 2024. V jeho rámci sa mali vyvinúť technológie, ktoré by v konečnom dôsledku umožnili let na Mars. Odhadované náklady programu boli 97 miliárd dolárov (v cenách roku 2008). Celkové náklady do roku 2025 sa odhadovali na 230 miliárd dolárov (v cenách roku 2004). Program začal v roku 2004 a do dnešných dní sa naň minulo približne 10 miliárd dolárov. Nový americký prezident B. Obama inicioval vznik komisie (Augustine Commission), ktorej cieľom bolo preskúmať reálnosť dosiahnutia cieľov programu Constellation pri plánovaných nákladoch. Záver komisie bol jasný. Tieto prostriedky nepostačia. Z odporúčaní komisie bolo prijaté to, ktoré s pokračovaním programu Constellation nepočíta.
Constellation bol teda zrušený, na Mars sa američania aktuálne nechystajú. Mars tak ostáva stále len kdesi na vzdialenom obzore.
Poznamenajme, že nie je výnimkou ak sa odhady ceny podobných projektov podcenia. Takto to bolo pri odhadovaní ceny projektu amerických raketoplánov (vývoja a 12 ročnej prevádzky), kde realita tento odhad predčila o 55%. Let na Mars a v súčasnosti odhadované sumy na jeho realizáciu by mohli dopadnúť podobne.
Snímka Marsu zachytená Hubblovým vesmírnym teleskopom 26. júna 2001,
keď bol Mars vzdialený približne 68 miliónov kilometrov. Credit NASA/ESA. V čom je problém?
Dôvodom, prečo je projekt letu na Mars stále odkladaný, nie je jeho nerealizovateľnosť. Dôvodom nie je nejaká technická prekážka, ktorá by bola už na prvý pohľad súčasnou technikou nezvládnuteľná. Dôvod je iný. Prozaický. Sú ním peniaze. Let na Mars je príliš drahý. Odhadované náklady na let ľudskej posádky na Mars a späť na Zem začínajú pri sume 100 miliárd dolárov. Najpravdepodobnejším číslom je však dvoj-trojnásobok tejto sumy. A aj keď sa vie, že každý dolár vložený do podobných projektov sa násobne vracia, niet takej hlbokej pokladnice a takých politických motivácií, ktoré by podobnú cestu umožnili financovať.
Zástancovia letu na Mars stále dúfajú, že sa peniaze nakoniec nájdu. Ak nedúfajú, tak veria v jednu z možných alternatív. V alternatívu, že privátny kozmický priemysel a jeho trh budú expandovať tak veľmi, že kozmický výskum s ich pomocou bude napredovať rýchlejšie. Ergo, zlacní lety do vesmíru, vyvinie technológie a umožní nám dostať sa na Mars rýchlejšie. To je prípad spojiteľný s najnovšou postConstellation stratégiou NASA.
Veria v alternatívu, že niekto iný, najskôr Číňania, budú mať dosť peňazí a väčšiu motiváciu letieť na Mars než NASA. Respektíve veria, že to budú Rusi s novým jadrovým pohonom, ktorí takýto projekt zrealizujú. Plány misie na Mars má aj ESA a odhaduje pristátie jej misie na obdobie medzi rokmi 2030 až 2035. Pozastavme sa pri tomto odhade. ESA má približne štvrtinový rozpočet NASA. V prípade ESA je to 3,745 mld. € pre rok 2010 u NASA 18,7 mld. dolárov . NASA pred zrušením programu Constellation odhadovala pristátie na Marse na rok 2037. Ak organizácia so štvornásobným rozpočtom ruší svoj plán letieť na Mesiac a následne na Mars v roku 2037 ako nerealistický pri svojom rozpočte, kto verí že to dosiahne ESA skôr za výrazne menej peňazí? Každá z tých koncepcií má šancu na úspech. Avšak, povedzme si otvorene, tak skoro sa ich šance nenaplnia.
Možno nastal čas na zmenu celkového pohľadu, na zmenu paradigmy. Čo tak ísť na celú vec inak?
Ako?
Začnime pri koreni veci. Pri peniazoch. Čo je na ceste na Mars najdrahšie? Samotný návrat. Najdrahším a najkomplikovanejším bodom celého projektu je štart z Marsu a následný let posádky naspäť na Zem. Čo ak by neboli potrebné? Čo ak by sme na Mars poslali prieskumníkov, ktorí by tam vytvorili prvú mimozemskú kolóniu a ostali tam nastálo? Prípadne na čas potrebný pre vývoj technológie potrebnej k ich návratu. Ukazuje sa, že je výrazne lacnejšie prevádzkovať na Marse kolóniu, než dostať odtiaľ ľudí späť na Zem. Je to nielen lacnejšie, ale aj zaujímavejšie.
Tak v čom je problém? Prečo to tak nespraviť? Premýšľajúc nad tým sa väčšine z nás v mysli nástojčivo vynorí otázka humánnosti cesty bez návratu. Je prijateľné vyslať misiu, ktorej účastníci si budú uvedomovať, že sa pravdepodobne na Zem nevrátia? Prvotný pocit zvyčajne hovorí že nie, že takto to nechceme. Bližší pohľad na vec však toto nezriedka zmení.
Predovšetkým, poletia manželské páry, pravdepodobne tri. Poletia ako prví, následne, po čase pošleme na Mars ďalších priekumníkov. Kolónia sa bude rozrastať. Približne po dvadsiatich rokoch, v prípade záujmu, sa prví prieskumníci vrátia na Zem.
Pôjde o cestu, prinajmenšom tak zaujímavú ako je let na Mars. Stála kolónia na Marse je väčší cieľ, než niekoľkomesačný pobyt na jeho povrchu, s akým počíta klasický let tam a späť.
Existuje viacero koncepcií tejto misie. Najpodporovanejšou je Mars to Stay iniciatíva, ktorej zástancom je napríklad aj Buzz Aldrin. Podľa nej prvá skupina prieskumníkov bude pozostávať z troch manželských párov. Jej členovia budú mať v dobe začiatku misie približne 35 rokov (predpokladá sa 5 ročný výcvik pred štartom). V priebehu nasledujúcich rokov pristanú na Marse ďalší prieskumníci. Celkovo sa predpokladá vyslanie 30 - 40 prieskumníkov. Takáto skupina by už s pomocou umelých oplodnení (kvôli genetickej diverzite) mohla vytvoriť stálu populáciu základne (kolónie) na Marse. Vo veku 65 rokov by bola prvým prieskumníkom ponúknutá možnosť vrátiť sa na Zem.
Poznámka: Zvyčajnou otázkou pri tvorbe základne na Marse je cena jej zásobovania. Tá je v súčasnosti približne 300 000 dolárov za dopravenie jedného kilogramu nákladu na Mars.
Ďalšou, tou najlacnejšou, je misia “Spirit of the Lone Eagle”, nazvaná tak na počesť Charlesa Lindbergha a jeho osamelého letu cez Atlantik. Táto misia počíta s jednosmernou cestou jediného astronauta. Koncepciu jej autor prezentuje v tomto článku, kde dôkladne preberá aj morálne otázky a riziká takejto cesty.
Samozrejme, riziko, že pri dlhodobom pobyte na Marse sa čosi stane je vec, ktorú musíme zvážiť pri všetkých týchto misiách. Avšak nebezpečenstvo v sebe nesie aj bežná koncepcia so štartom z Marsu a letom na Zem. Obe koncepcie majú svoje riziká, pri klasickej koncepcii ho akceptujeme, možno by sme mali aj pri kolónii na Marse.
Prví obyvatelia Marsu, Adam a Eva Marsu, sa zapíšu do histórie naozaj nezmazateľným spôsobom, práve preto že tam ostanú (možno) na trvalo. Motivácia zúčastniť sa takejto cesty bude ohromná. Ľudia, ktorí sa tejto misie zúčastnia, zažijú jeden z najúžasnejších príbehov v histórii ľudstva.
Zažijú misiu v štýle Star Trek-ovského, tam kde ešte nikdy nikto nebol (where no one has gone before). O záujemcov rozhodne núdza nebude.
prepelica
xeq
roob
hurikan69
Toman
thagad
bhawk
Richard_12
Richard_12
makroelektro
Shatterhand
thagad
Pavol Bobik
Sagittarius
Hexo
Hexo
Shatterhand
Hexo
Pavol Bobik
dendroid
rob2007