Nový výskum sa zameral na prežitie koronavírusu na rôznych povrchoch ako papierový kartón či nerezová oceľ.
Ak na otázku ako dlho prežije koronavírus na jednotlivých povrchoch čakáte odpoveď v podobe konkrétneho časového údaju, tak to nie je presný pohľad na vec. Vírus na povrchu materiálu postupne hynie, je ho stále menej a teda sa tam nachádza v rôznom, stále klesajúcom množstve, v rôznych časoch od momentu keď sa na povrch materiálu dostal. Preto vo výskume určovali polčas života víru na materiáli. To znamená čas, za ktorý kleslo množstvo vírusov na povrchu na polovičný počet.
Čo je dôležité, je to, že množstvo kvapiek s vírusom na povrchu materiálu klesá v čase exponenciálne. A tak napríklad, pre plastový povrch výskum určil polčas života na 7 hodín. To znamená, že po 7 hodinách ho bola polovica pôvodného množstva, po 14 hodinách štvrtina, po 21 hodínách osmina a tak ďalej. Na konci druhého dňa to bolo menej jež jedna stotina pôvodného množstva a po troch dňoch už bol len ťažko detekovateľný.
Pre nerezovú oceľ bol polčas života 6 hodín a pre kartón menej než 4 hodiny. Materiál na ktorom vírus prežíval najkratšie bola meď. Polčas života na medenom povrchu bol približne 45 minút. Merania realizovali počas 7 dní, pri teplotách od 21 do 23°C a relatívnej vlhkosti 40%.
Odborný článok s výsledkami výskumu bol zverejnený v časopise The New England Journal of Medicine.
Zdroj: The New England Journal of Medicine
Pridať nový komentár