Anglo Saská kronika spomína záhadný krucifix, ktorý sa v roku 774 vo večerných hodinách objavil na oblohe v Británii.
História vedy je plná zaujímavých príbehov. Tento bude patriť k tým nezvyčajným.
Japonský tím výskumníkov z Nagojskej univerzity skúmal obsah rádioakívneho izotopu uhlíka C14 v letokruhoch cédrových stromov. Uhlík C14 vzniká na Zemi jediným spôsobom, pri interakcii kozmického žiarenia s vrchnými vrstvami atmosféry. Protóny a alfa častice, ktoré tvoria hlavné zložky kozmického žiarenia interagujú s atmosférickým dusíkom pričom vzniká uhlík C14. Ten padá na povrch Zeme a je absorbovaný biosférou.
Japonský tím pri skúmaní dvoch cédrov objavil zvýšenie obsahu uhlíka v rokoch 774 a 775 o 1,2 percent oproti úrovni v tomto období. Nedokázal však spojiť toto zvýšenie so žiadnou udalosťou, ktorá by mohla výrazne zvýšiť intenzitu kozmického žiarenia dopadajúceho na povrch atmosféry. Nie je známy žiaden záznam o veľkej slnečnej erupcii z daných rokov. Výbuch supernovy ako ďalší možný zdroj zvýšenia by to tiež nemal byť, supernovy Cassiopea a Vela Jr. boli pridaľeko. Výsledky svojho výskumu tak autori zverejnili v prestížnom časopise Nature bez určenia zdroja zodpovedného za zvýšenie intenzity kozmického žiarenia.
A tu začína netradičná časť príbehu. Jonathan Allen, študent Kalifornskej Univerzity, ako sám vraví "len rýchle pohľadal cez Google". A našiel. V online knižnici Univerzity v Yale našiel v Anglo Saskej kronike záznam z roku 774. Znel
A.D. 774. This year the Northumbrians banished their king, Alred, from York at Easter-tide; and chose Ethelred, the son of Mull, for their lord, who reigned four winters. This year also appeared in the heavens a red crucifix, after sunset; the Mercians and the men of Kent fought at Otford; and wonderful serpents were seen in the land of the South-Saxons.
v preklade
R.P. 774. V tom roku Severoumbiania zvrhli svojho kráľa Alreda z Yorku vo veľkonočnom čase; a zvolili Ethelreda, syna Mulla, za ich pána, ktorý vládol štyri zimy. V tom roku sa tiež na nebesiach zjavil červený krucifix, po západe Slnka; Mirsiáni a muži z Kentu bojovali pri Ottforde; a čarovné hady(?) boli videné v kraji Južného Saska.
Potom napísal do Nature. Po výmene niekoľkých mailov Nature zverejnil novinku spájajúcu červený krucifix v roku 774 so zvýšením intenzity kozmického žiarenia v tom roku. Červená farba krucifixu mohla byť spôsobená umiestnením zdroja v mraku dostatočne hustom na to aby rozptýlil všetky frekvencie okrem červenej vo viditeľnej oblasti svetla, ktoré produkoval. Dôvodom prečo nie je žiaden iný záznam o tejto udalosti môže byť jej prekrytie Slnkom. Táto možnosť vyplýva práve z faktu, že krucifix bol pozorovaný krátko po západe Slnka.
Tento úkaz už opísaný v Nature bol. Pred 142 rokmi, keď o ňom ako o jednom z prvých možných záznamov o polárnej žiare písal John Jeremiah. Ďalšou možnosťou je rozptyl svetla na kryštálikoch ľadu vo veľkej výške ako v horizontálnom tak vertikálnom smere. Ale ktovie, možno to naozaj bola supernova.
Zdroj: www.nature.com
Pridať nový komentár