EN

Kvantové počítače sú o krok bližšie k reálnemu nasadeniu

 
V domácich podmienkach zatiaľ nevídavame kvantové počítače, avšak nedávny prelom v ich skladovaní posúva ich bežné nasadenie o čosi bližšie.

V minulosti kvantové bity potrebovali byť uskladnené pri teplote blízkej absolútnej nule (-273,15°C). Keby sa teplota zdvihla na izbovú teplotu, dáta by boli zničené v priebehu dvoch sekúnd. Teraz vedci prišli na to, ako udržať kvantové bity naživo celých 39 minút, čo je podstatne dlhšie ako v minulosti.
 
Výskum bol vedený tímom kanadskej Simon Fraser University. Vedci vravia, že sa im podarilo bity kvantových dát dostať z ich zamrznutého stavu pri teplote -269°C na teplotu 25°C bez toho, aby ich všetky zničili. Kvantové bity by mohli byť neskôr čítané.
 
 
Dlhotrvajúce kvantové dáta boli vytvorené umiestnením nečistôt fosforu a iných prvokov do kúskov kremíka, pričom každý ión fosforu sa správa ako kúsok dát. Asi 10 miliárd iónov fosforu bolo umiestnených do kremíka, pričom každé jadro z nich bolo použité na uskladnenie binárnych dát: jednotky i nuly naraz vďaka kvantovej vlastnosti známej ako superpozícia. V tomto prípade boli všetky kvantové bity udržané v stave superpozície, čo je kľúčové pre kvantové výpočty.
 
Hoci 39 minút neznie ako príliš dlhá doba, každá operácia s jediným kvantovým bitov trvá 10 mikrosekúnd. Takže teoreticky sa stihne vykonať 20 miliónov operácií predtým, ako stihne byť 1% kvantových bitov znehodnotených. ,,Mať takto veľa a dlhotrvajúcich kvantových bitov môže byť veľmi nápomocné pre hocikoho, kto sa pokúsi zostrojiť kvantový počítač“, hovorí Stephanie Simmons, spoluautorka projektu.
 
Nanešťastie, dáta z kvantových bitov môžu byť stále čítané iba keď sú zmrazené. Takže vedci ich museli schladiť na ich pôvodnú teplotu a nie všetky kvantové bity to zvládli bez ujmy. Iba 37% z nich prešlo týmto procesom bez poškodenia.
 
Dôležité však je, že to nebolo teplo, čo zničilo kvantové bity. 63% bolo zničených zavčasu vo fáze uskladňovania, ešte predtým ako bolo zmrazenie hotové. Problém ostáva zatiaľ neznámy. Všetky ostatné kvantové bity zvládli rozmrazenie i proces spätného zmrazenia.
 
Ďalším krokom pre kvantové uskladnenie je mať rozličné dáta, nie len buď samé jednotky alebo len samé nuly, ktoré boli použité pri tomto experimente. Pre výpočty a uchovanie komplexnejších dát je potrebné mať mix núl a jednotiek. Tento krok zrejme nebude uskutočnený tak skoro, avšak s neustálym výskumom a objavmi by sme sa v budúcnosti mohli dočkať bežného nasadenia kvantových počítačov.
 
 
Komentáre (1)
Pjetro_de
Ďalším krokom pre kvantové uskladnenie je mať rozličné dáta, nie len samé jednotky a nuly, ktoré boli použité pri tomto experimente.... a s čím preboha okrem 0 a 1 by mal počítač založeny na binárnej sústave narábat? Ešte s dvojkou? To už by nepracoval na binárnom základe, ale trinárnom (terciálnom), resp. s strojkou (t.j. 0,1,2,3) na tretrárnom (kvartérnom) zaklade, podobne ako DNA, kde neexistuju bity, ani "trity", ale "tetrity". ... nuly, jednotky alebo dokonca oboch naraz vďaka kvantovej vlastnosti známej ako superpozícia ... Pri kvantovych pocitacoch je jedin binarny bit (ktoremu sa nadava quibit) VZDY nula a jednotka naraz a to dokonca v ktoromkolvek myslitelnom pomere! Aj cisla 0 je teda na 100% 0 a na 0% 1. Cista 1 je na 100% 1 a na 0% 0. Ďalej akýkoľvek iný "pomer", napr. quibit, ktorý na 17,569% je 1 a na 82,431% je 0. A spojito vsetky pomery z intervalu (0,1), moznosti mame nekonecno.
Pridať nový komentár
TOPlist