Viditeľná hmota predstavuje iba 16% z celkovej hmotnosti vesmíru.
O povahe zvyšku tejto hmoty, ktorá sa označuje ako temná hmota, sa toho vie len málo. O to prekvapivejšia je skutočnosť, že celková hmotnosť vesmíru predstavuje iba 30% jeho energie. Zvyšok predstavuje temná energia, ktorá je úplne neznáma, ale je zodpovedná za expanziu vesmíru.
Na zistenie ďalších informácií o temnej hmote a temnej energii používajú astrofyzici rozsiahle prieskumy vesmíru alebo podrobné štúdie vlastností galaxií. Spolupráca Extreme-Horizon dokázala spustiť simuláciu vývoja kozmických štruktúr od prvých okamihov po Veľkom tresku až do súčasnosti na superpočítači Joliot-Curie, ktorý ponúka výpočtový výkon 22 petaflops.
Prvý výsledok simulácie sa týka interpretácie veľkých štruktúr vzdialeného vesmíru, akými sú medzigalaktické oblaky vodíka. Astrofyzici ich zisťujú meraním absorbcie svetla z kvasarov, ktoré sú mimoriadne svetelné vďaka prítomnosti supermasívnej čiernej diery, ktorá priťahuje hmotu na svojom akrečnom disku. Každý z mrakov pozdĺž línie pohľadu produkuje absorbčnú líniu (Lyman-α) so špecifickým červeným posunom v dôsledku rozpínania vesmíru. Všetky tieto čiary tvoria "hustý les", ktorý odhaľuje jednorozmerné rozloženie vodíkových oblakov a teda aj hmoty, na vzdialenosti medzi 10 a 12 miliardami svetelných rokov.
Mnoho čiernych dier medzi týmito kvasarmi a nami však vyháňa značné množstvo energie do intergalaktického média a mení tak jeho tepelný stav a vlastnosti "lesa" Lyman-α. Fyzikálny model použitý v simulácii Extreme-Horizon podrobne popisuje túto spätnú väzbu, ktorá skresľuje odhady kozmologických parametrov o niekoľko percent. Vypočítaný korekčný faktor bude zásadný, najmä pre experiment DESI (Dark Energy Spectroscopic Instrument), ktorý sa pripravuje v Arizone (USA), pretože predpätie môže presiahnuť 5%, zatiaľ čo cieľová presnosť je 1%.
Zdroj: Phys,
Pridať nový komentár