V archeologických vykopávkach na ostrove Ven boli objavené úlomky skla a keramiky, ktoré pochádzajú z alchymistického laboratória Tycha Braheho. Tieto úlomky boli podrobené chemickým analýzam na Univerzite v Južnom Dánsku, aby sa zistilo, s akými prvkami prišli do kontaktu. Analýzy odhalili prítomnosť prvkov ako nikel, meď, zinok, cín, antimón, volfrám, zlato, ortuť a olovo. Nález volfrámu je prekvapujúci, pretože bol popísaný až oveľa neskôr, v roku 1781 ho ako nový prvok ho ako nový prvok identifikoval C. W. Scheele v neraste scheelite.
Jedno z možných vysvetlení predpokladá, že volfrám sa mohol dostať do laboratórií prostredníctvom minerálov, ktoré ho obsahujú. Tycho Brahe sa zaoberal výrobou liekov na rôzne choroby, ako napríklad mor, a jeho lieky obsahovali komplikované zmesi, vrátane teriaku s až 60 zložkami.
Bol zástupcom medicínskej alchýmie, inšpirovanej Paracelsom, a o svoje recepty sa delil len s vybranými osobami, vrátane cisára Rudolfa II, na dvore ktorého v Prahe pôsobil ako cisársky astronóm od roku 1599. V Benátkach nad Jizerou založil observatórium. Tycho Brahe veril, že existujú priame súvislosti medzi nebeskými telesami, zemskými substanciami a orgánmi tela. Zomrel v roku 1601, pravdepodobne na následky zlyhania obličiek po akútnej urémii a pochovaný je v pražskom Starom Meste v kostole Panny Marie před Týnem pri Staromestskom námestí.
Článok opisujúci výsledky výskumu nádob z laboratória Tycha Braheho publikovaný v časopise Heritage Science nájdete na tejto adrese.
Obrázok: Tycho Brahe, Public domain, via Wikimedia Commons, Observatórium Uraniborg Tycha Braheho.
Pjetro de
no este stastie ze tycho de brahe (kym mu zlyhali tie oblicky) stihol nejaky ten cas pozorovat a zaznamenavat pohyby vtedy znamych planet, aby na zaklade tychto zapiskov kepler sformulovat svoje zakony a zase na zaklade ktorych (resp. ktore) zastresil newton svojou prevratnou teoriou ... pekna postupnost suvislosti