Vedci vytvorili robotickú kožu so zmyslom pre dotyk. Pracuje spolu s neuromorfickým čipom Loihi vytvoreným spoločnosťou Intel, ktorý napodobňuje mozog.
Vedci zo Singapurskej národnej univerzity (National University of Singapur) tento týždeň na konferencii Robotics: Science and Systems prestavili svoj koncept umelej kože. Tú vyvinuli pomocou neuromorfického čipu spoločnosti Intel, pričom umožňuje detegovať dotyk 1000-krát rýchlejšie ako ľudský nervový systém. Robotická koža navyše dokáže identifikovať tvar, textúru a tvrdosť objektov 10-krát rýchlejšie ako mrknutie oka.
Podľa vedcov by tento výskum mohol zlepšiť vzájomnú interakciu robota a človeka, čo by uľahčilo prácu s robotmi napríklad pri starostlivosti o ľudí či pri operáciách.
Prvý test prebiehal na robotickej ruke vybavenej touto umelou kožou. Tá mala za úlohu čítať Braillovo písmo. Po dotyku robotická ruka poslala hmatové údaje do čipu Loihi, ktorý ich preložil. Čip bol presný na viac ako 92 percent a pritom využil 20-krát menej energie ako štandardný procesor založený na Von Neumannovej architektúre.
Následne bolo potrebné skombinovať hmatové údaje s vizuálnymi. Vedci robotickú ruku naučili rozoznávať rôzne nádoby. Na tento účel použili umelú kožu spolu s kamerou. Zaznamenané údaje tentokrát poslali nielen do čipu Loihi, ale aj do grafického procesora. Dokázali, že kombinácia dotyku a „zraku“ je o 10 percent presnejšia oproti použitiu čisto vizuálnych údajov. Navyše zistili, že čip Loihi spracováva údaje zo senzorov o 21 percent rýchlejšie ako najvýkonnejší grafický procesor, pričom využíva 45-krát menej energie.
„Z týchto výsledkov sa veľmi tešíme,“ povedal Harold Soh, odborný asistent Singapurskej národnej univerzity, „ukazujú, že neuromorfický systém je sľubný kúsok skladačky pri kombinácii viacerých senzorov na zlepšenie vnímania robotov. Je to krok vpred k budovaniu energeticky výkonných a robustných robotov, ktoré dokážu rýchlo a primerane reagovať v neočakávaných situáciách.“
Robotické technológie prešli mnohými reformami. Mnohé roboty sú schopné robiť veci, ktoré by sme si kedysi ani nevedeli predstaviť. Každým dňom však prichádzajú nové technologické pokroky, ktoré posúvajú roboty stále bližšie k hranici podobnosti s ľuďmi. Aj tento výskum Singapurskej národnej univerzity znamená obrovský skok pre svet robotiky. Na to, kým sa zakomponuje do komerčných produktov alebo kým si budeme môcť zakúpiť nášho vlastného robotického brata či sestru, si však zatiaľ budeme musieť počkať.
Zdroje: Intel, TechSpot, ZDNet, Engadget, Tech and Geek, Pressfrom
Dunco2
uz as tesim na dobu az sa vyvinu taketo podobne veci, ktore budu posilovat ludske telo....to bude dopingu v sporte, ked budu pretekat obycajni ludia s polo-robotmi :)
Analfabatman
Škoda, že sme sa nedozvedeli vôbec nič :(
Von Neumannova architektúra je známy -a jasne vysvetlitelný - pojem "neuromorfný" môže znamenať čokoľvek.
Podobne "umelá koža".
Je dobrá aj na dámske kabelky ?
Čiže klasický článok o "svietskych vedcoch" spred roka 1989.
Sovietski vedci prose vždy dokázali nadľudské veci, ktoré okamžite posúvali ľudstvo o priečku ďalej.
Teda podľa vtedajších novinárov.
Pravda však bola triezvejšia a smutná - kým nad nimi stal Stalinov Berja s bičom gulagov - tak fakt dokázali predbehnúť Ameriku a skonštruovať prvú - vojensky použiteľnú - termonukleárnu bombu (a aj doposiaľ najsilnejšiu), skonštruovať prvé reálne kozmické rakety a aj postaviť prvú jadrovú elektráreň s mierovým využitím (vojenské plutónium samozrejme produkovala naďalej - preto bol v Černobyle reaktor RBMK a nie VVER, ktorý to nedokáže - teda aspoň nie efektívne)
A potom šlo všetko do šune - krajina zaostala v čom len mohla - hlavne v elektronike (a to dodnes).
Takže vedci samotní sú vlastne o ničom.
Im ide iba o vynachádzanie - tak ako matematikom ide iba hranie sa s matematickým apártom.
Vedci by ľudstvo doviedli do doby kamennej, lebo by všetky zdroje minuli na čoraz väčšie a drahšie cyklotróny, observatóriá a iné laboratóriá.
Na toň že CERN mal objaviť, ako skonštruvoať termonukleárnu elektráreň sa auž s taktom zabudlo.
Zato objavili Higgsov Bozón - ktorý zrejme nechýbal ani Higgsovi.
Teoretická veda musí byť spojená s inžinierstvom a výrobou - inak je nielenže zbytočná, ale pažravá a doslova zabíja ľudí, ktorí si musia odtrhnúť od úst, aby sa mohol postaviť ešte väčší cyklotrón - povedané cynicky: ešte večšia hračka pre lovcov Nobelových cien, grantov, konferencií, citácií a ostatných chlebíčkov.
Bolo by vcelku zaujímavé vidieť, ako by takéto výskumy existovali v skutočnej, primej demokracii - kde by každý občan mohol rozhodovať na čo pôjdu jeho dane ...
Ale to by asi dopadlo žalostne, lebo akýkoľvek výskum by zrejme skončil :(
A pravdou je, že nejaký treba.
Otázka je len, kde je tá správna miera.
Lebo je pravdou, že aj patentov sú milióny - no jeden väčšia konina, než druhý.
Nejak sa nám ten dnešný svet mení na Cirkus Humberto v priamom prenose.
A to ani nehovorím o politike.