Súkromné vlastníctvo, nie produktivita, predchádzalo Neolitickú revolúciu

Ľudstvo začalo s poľnohospodárstvom v Mezopotámii asi pred 11 500 rokmi. Postupy pestovania plodín a chovu hospodárskych zvierat sa následne objavili nezávisle na niekoľkých ďalších miestach po celom svete, čo archeológovia nazývajú Neolitická poľnohospodárska revolúcia. Je to jedna z najdôkladnejšie preštudovaných epizód praveku - nový článok v časopise Journal of Political Economics však ukazuje, že väčšina doterajších vysvetlení nie je s súlade s existujúcimi dôkazmi a ponúka novú interpretáciu.

S príchodom poľnohospodárstva došlo k rozsiahlemu rozšíreniu oblasti, v ktorých súkromný majetok riadil prístup k hodnotnému tovaru a nahradil staršie sociálne normy týkajúce sa zdieľania potravín pri ich zbere. Všeobecným vysvetlením je, že poľnohospodárstvo zvýšilo produktivitu práce, čo potom povzbudilo prijatie súkromného vlastníctva vo forme poskytnutia stimulov pre dlhodobé investície potrebné v poľnohospodárskej ekonomike.

„To nám však získané údaje nehovoria,“ vraví ekonóm Santa Fe Institute Samuel Bowles, spoluautor článku. "Je veľmi nepravdepodobné, že by počet kalórií získaných z dennej práce na začiatku poľnohospodárstva bol lepšou voľbou ako lov a zberačstvo, v skutočnosti mohlo na tom byť obrábanie pôdy na začiatku o dosť horšie."

Predchádzajúce štúdie, vrátane štúdií ľudských a zvieracích kostí, naznačujú, že poľnohospodárstvo si u prvých farmárov a ich hospodárskych zvierat skutočne vybralo vysokú daň. Tak prečo mali začať farmárčiť?

Niektorí tvrdia, že politické elity mohli zaviesť menej výkonnú technológiu ako stratégiu na vyberanie daní, odvodov alebo nájomného. Poľnohospodárstvo však bolo nezávisle zavedené tisícročia pred vznikom vlád alebo politických elít, ktoré boli schopné zaviesť nový spôsob života v silne ozbrojených komunitách.

Bowles a spoluautor článku  Choi Jung-Kyoo, ekonóm Národnej univerzity Kyungpook v Južnej Kórei, používajú ako evolučnú teóriu hier, tak aj archeologické dôkazy, aby navrhli novú interpretáciu neolitu. Systém vzájomne uznávaných práv na súkromné vlastníctvo bol na základe ich modelu predpokladom pre zavedenie poľnohospodárstva a tiež prostriedkom na obmedzenie nákladných konfliktov medzi obyvateľmi. Aj keď sa medzi zberačmi súkromné vlastníctvo vyskytuje len zriedkavo, existovalo v niekoľkých skupinách poľovníkov-zberačov. V ich prípade by poľnohospodárstvo mohlo byť prospešné pre prvých osvojiteľov, pretože by bolo ľahšie zaistiť súkromné vlastníctvo pestovaných plodín a domestikovaných zvierat ako pre rozptýlené zdroje, na ktoré sa spoliehali lovci-zberači.

„Je oveľa ľahšie určiť a obhajovať vlastnícke práva pri domácej krave ako pri antilope kudu,“ hovorí Choi. „Farmárstvo bolo spočiatku úspešné, pretože uľahčilo širšie uplatňovanie súkromných vlastníckych práv, nie preto, že uľahčilo živobytie.“

Prečítajte si článok "The Neolithic Agricultural Revolution and the Origins of Private Property," v Journal of Political Economy (október 2019).

Zdroj: www.santafe.edu