Naše Slnko je jeden z najpresnejšie guľatých objektov aké v prírode poznáme a podľa najnovších zistení sa jeho tvar počas slnečného cyklu nemení.
Slnko je objekt bez pevného povrchu, rotujúci okolo svojej osi. Na rôzných šírkach rotuje rôznou rýchlosťou, na rovníku raz za 25 dní na póloch 34 dní. Keďže nemá pevný povrch malo by byť trochu sploštené. Podobne ako Jupiter, ktorý tiež nemá pevný povrch a ktorý rotuje okolo svojej osi naozaj rýchlo. Jupiterovský deň trvá len 10 hodín. Efektom tejto rotácie je výrazne sploštenie, keď jeho priemer od pólu k pólu je 133,708 kilometrov a 142,984 km na rovníku. Pri Slnku by tiež malo ísť o merateľný efekt.
Zmerať presný polomer Slnka a zistiť či sa s časom nemení, či nezávisí od 11 ročnej periódy Slnečnej činnosti nie je jednoduchá úloha. Až doteraz všetky merania nedávali výsledky z ktorých by bolo možné prijať nejaký jednoznačný záver. Nejednoznačné výsledky boli doteraz interpretované ako zmeny polomeru Slnka súvisiace so slnečným cyklom. Článok autorského tímu vedeného Jeffrey Kuhnom v tohto týždňovom vydaní prestížneho magazínu Science prezentuje výsledky ziskané vďaka meraniam NASA SDO observatória (Solar Dynamics Observatory), ukazujúce, že Slnko je trošku gulatejšie a v tomto tvare stabilnejšie než sa očakávalo. Oproti predpokladom je rozdiel medzi polomerom na rovníku a na póle približne o kilometer menší.
HMI kamera (Helioseismic and Magnetic Imager) na palube SDO observatória nachádzajúceho sa na geostacionárnej orbite vyhotoví takmer 15 tisíc záberov Slnka denne. Zábery z posledných dvoch rokov poskytli výskumnému tímu možnosť sledovať tvar Slnka počas rastúcej slnečnej aktivity. Napriek tomu, polomer Slnka ostal takmer konštantný. Ukázalo sa, že sa so slnečným cyklom nemení.
Ako veľmi je teda Slnko guľaté? Ak by bolo metrovou guľou, nepresnosť v jeho guľatosti, alebo inak povedané odchýlka od presne guľatého objektu by bola 17 mikrometrov. Ak by malo veľkosť Zeme, bola by odchýlka približne 100 metrov. Pre porovnanie, skutočný polomer Zeme na rovníku a na póloch sa líši o viac než 21 kilometrov.
V prírode sa veľa takto presne guľových objektov nevyskytuje. Naša technológia prekonáva túto presnosť len vo vzácnych prípadoch. Najpresnejším guľovým objektom vyrobeným ľudskou rukou sú štyri gyroskopové gule vyrobené pre experiment Gravity Probe B. Ich tvar sa pri 5 centimetrovom priemere nelíši od tvaru perfektnej gule o viac než 40 atómov. Pri použitom prirovnaní so Zemou by to bola odchýlka približne 10 metrov.
Zdroj: www.sciencemag.org
16cmfan
m2fizy