Nová štúdia publikovaná v časopise Nature analyzuje históriu ľudských spoločností, s cieľom lepšieho pochopenia toho, ako nepriaznivé udalosti ovplyvňujú ich odolnosť. Tím vedený Philipom Ririsom z University College London skúmal, ako sa ľudstvo dokázalo zotaviť z rôznych kríz za posledných 30 000 rokov. Výsledky ukazujú, že opakované environmentálne a kultúrne otrasy, ako zmeny klímy, hladomory či vojny, môžu paradoxne posilňovať schopnosť spoločností prežiť v dlhodobom horizonte.
Krízy, ktoré vyžadujú adaptáciu a nové riešenia, formujú sociálne systémy tak, že sa stanú odolnejšími voči podobným situáciám v budúcnosti. V štúdii sa tiež uvádza, že spoločnosti zamerané na poľnohospodárstvo síce čelia počas katastrof vyššiemu riziku poklesu populácie, no na dlhodobé prežitie majú mechanizmy, ktoré im umožňujú rýchlo sa zotaviť.
Na druhej strane, spoločnosti bez štátnej štruktúry môžu trpieť dlhodobými stratami v dôsledku krátkodobých kríz. Táto štúdia poskytuje cenný pohľad na to, ako sa ľudstvo môže vyrovnávať so súčasnými výzvami, ako je klimatická zmena, globálna ekonomická neistota a politické nepokoje.
V dnešnom kontexte nám tieto poznatky môžu pomôcť lepšie porozumieť tomu, aké kroky by sa mali podniknúť pre budovanie odolnosti voči aktuálnym a budúcim hrozbám.
Článok s výsledkami výskumu publikovaný v časopise Nature nájdete na tejto adrese.
Obrázok: Credit: Image created by OpenAI's DALL-E 2, used with permission.
Zdroj: www.nature.com
Pridať nový komentár