Saitek X52 a Pro Flight Rudder Pedals – pocit ako z lietadla

Balenie, vyhotovenie, inštalácia - Saitek X52

Spoločnosť Saitek bola založená v roku 1979 a spočiatku sa zaoberala len výrobou šachových simulátorov, čo jej vlastne vydržalo až dodnes. Počiatkom roku 1993 rozšírila svoj záber aj na stále viac sa rozširujúce PC a začala pre ne vyrábať joypady, joysticky, myši, klávesnice, slúchadlá, reprosústavy a tak ďalej a tak ďalej. Dnes ide o veľmi významného hráča na trhu herných zariadení.

Pred vybalením zásielky z baliaceho papiera som si myslel, že sa ku mne nejakým omylom dostal nesprávny balík. „Taký malý balík na dva joysticky?“, neveriacky som krútil hlavou. Po „deštrukcii“ baliaceho papiera sa našťastie moje obavy ukázali byť neopodstatnené a naskytol sa mi pohľad na rozmerovo subtílnu, do modra ladenú škatuľu. Keďže som už vedel, s čím budem mať dočinenia, ani obrázky joystickov na škatuli ma už nemohli správnejšie naladiť na ďalší krok – pohľad dovnútra škatule. Dnu na mňa čakali dva nádherne spracované kusy hardwaru a ďalšie príslušenstvo v podobe prísavných nožičiek, manuálu a dvoch CD-ROM diskov s ovládačmi (i keď sa na CD nachádzajú len ovládače na 32- a 64b Windows XP, zo stránky výrobcu sa dajú stiahnuť aj ovládače pre 32- a 64b Windows Vista) a programovacím softwarom SST, ako aj demo hry Microsoft Flight Simulator X, snáď najlepšieho civilného leteckého simulátora súčasnosti, ktorý je ako jeden z mála schopný prevetrať naozaj všetky možnosti joystickov. Škatuľa je kvôli lepšej prenosnosti navyše vybavená umelohmotným uchom (ktoré bolo v mojom prípade žiaľ odtrhnuté).

Manuálom som bol príjemne prekvapený a zároveň aj trochu zarazený. Ide totiž o pomerne obsiahlu brožúru, ktorej preštudovanie zaberie pekných istý čas a pravdepodobne neminie každého, kto si X52 zakúpi. Viac ako vhod preto príde aj jeho slovenská verzia, ktorá je však prítomná len ako štyri „zdrapy“ papiera formátu A4.

Už som spomenul, že Saitek X52 je duo. Skladá sa z joysticku, plniaceho štandartné ovládacie funkcie, akými sú zmena smeru a streľba a z plynovej páky, ktorá slúži primárne na reguláciu rýchlosti, dokáže ale napr. aj zmeniť kameru bez nutnosti siahať na klávesnicu. Obe zariadenia sú po designovej stránke veľmi vydarené. Nejde ani tak o zvolenú farebnú kombináciu, ako o samotné vytvarovanie a umiestnenie jednotlivých ovládacích prvkov – všetko pôsobí decentne. Ovládač s plynovou pákou má okrem iného páku pekne potiahnutú umelou kožou, aby sa po nej spotená ruka nešmýkala. Nech už ale X52 vyzerá akokoľvek dobre, medzi produktmi Saiteku predsa len môžeme nájsť aj designovo zaujímavejšie modely – kto (naživo) videl joystickovú sériu Cyborg Evo či netypický ST90, asi mi dá za pravdu.

Na joysticku sa nachádza šesť tlačidiel, tri prepínače (dva stavy - hore a dole), dva štvorcestné klobúčiky a jeden menič módu (tri stupne). Jedno z nich je výklopné, presne tak ako to môžete vidieť na bojových lietadlách (je to neopísateľný pocit, keď tlačidlo odkryjete a po jeho stlačení po nepriateľskom lietadle pustíte raketu). Rukoväť je otáčateľná nielen v rovine XZ, ale aj okolo osi Y (tomuto sa hovorí „rudder“, teda kormidlo).

Na pákovom ovládači nájdete päť tlačidiel, jeden posuvník (slider), scrollovacie koliesko a dva ďalšie klobúčiky. Vďaka tlačidlu „shift“ sa dá navyše každému tlačidlu sprístupniť druhá funkcia, čo spolu s možnosťou prepínať medzi troma módmi na joysticku dáva dokopy naozaj rozsiahlu škálu možných úkonov. A aby toho nebolo málo, všetko je programovateľné cez dodávaný software.

Pre lepšiu ovládateľnosť sa dá joystick výškovo nastaviť, pomocou malej páčky na zadnej strane rukoväte. K dispozícii sú štyri výškové stupne v skokoch po jednom centimetri. Plynová páka má zase možnosť nastavenia tuhosti ovládača pomocou strieborného kolieska na ľavej strane podstavy. Okrem toho sa na nej nachádza aj LCD displej, tzv. MFD (Multi Function Display), ktorý vie zobraziť veľké množstvo viac či menej dôležitých informácii typu dátum a čas, aktuálne zvolený profil, práve stlačené tlačidlo, disponuje ale aj funkciou stopiek, ktoré uvítajú najmä zarytejší piloti, orientujúci sa len podľa kompasu a približne vypočítaného času letu.

Zariadenie sa pripája k počítaču prostredníctvom USB. Pred samotným zapojením X52 odporúčam najprv spustiť inštaláciu ovládačov, ktoré vás samy vyzvú, aby ste k počítaču X52 pripojili. X52 som skúšal inštalovať na dvoch počítačoch. Na jednom bol nainštalovaný Windows XP so SP1, na druhom bol SP2. Na SP1 inštalácia trvala pomerne dlho, dohromady niekoľko minút, kým na SP2 prebehla inštalácia behom pár sekúnd. Možno išlo len o náhodu, ale na počítači s Windows XP SP1 sa mi prihodila jedna nepríjemná udalosť. Joystick z nejakého dôvodu kolidoval s myšou, pripojenou cez PS/2, čo sa prejavovalo neustálym pohybom kurzora smerom doprava. Po spustení softwaru dodávaného k X52 táto „vlastnosť“ pominula, no po chvíli sa všetko opakovalo od znova. Myslím, že dôvodom bola rukoväť joysticku, ktorá bola podľa softwaru stále orientovaná o maličký kúsoček napravo a počet prídavných kariet, ktorými bol počítač osadený. IRQ (hardwarové prerušenia) boli už asi obsadené a to malo za následok kolíziu pri inštalácii zariadenia „HID-compliant mouse“ (X52 sa nainštaluje ako myš, klávesnica a dve ďalšie zariadenia, aby sa mohli pokryť všetky jeho ovládacie prvky).

Programovací software SST je naozaj kus dobre odvedenej práce. Spustiť sa dá, jedine ak je X52 pripojené k počítaču, v opačnom prípade vám program oznámi, aby ste nejaké podporované Saitek zariadenie pripojili. Samotné programové okno je rozdelené na dve hlavné časti. Jedna polovica okna je venovaná joysticku, druhá ovládaču s plynovou pákou. Obe zariadenia sú zobrazené trojrozmerne a ak chcete, môžete nimi ľubovoľne otáčať. Ovládací prvok, ktorého funkciu chcete zmeniť, je prístupný buď po jeho označení na 3D modely, panely vedľa modelu, alebo jednoducho po jeho aktivovaní na joysticku či ovládači s plynovou pákou. Mimochodom, displej, ako aj niektoré časti ovládačov po pripojení k počítaču svietia prenikavo, pritom však nerušiac, namodro. Intenzita žiarenia sa dá nastaviť v ovládačoch, na výber sú ale len tri stupne – plná intenzita, polovičná intenzita a vypnuté.

Balenie, vyhotovenie, inštalácia - Saitek Pro Flight Rudder Pedals

Na rozdiel od Saitek X52, Pro Flight Rudder Pedals je balený v podstatne väčšej škatuli. Človeka až zarazí, čo sa v nej môže nachádzať. Po jej otvorení však zistíte, že v nej toho v podstate až tak veľa nie je. K pedálom sú dodávané dva plastové diely, vďaka ktorým môžete zväčšiť plochu, ktorou sa pedály aktívne dotýkajú zeme a zabrániť tak ich prípadnému odtlačeniu pri agresívnejšej hre alebo klzkejšom povrchu, štyri remene takisto slúžiace na obmedzenie príliš agresívnej hry a CD-ROM disk s ovládačmi (platí pre ne to isté ako pre X52).

I keď v prípade pedálov na designe až tak nezáleží (predsa len sú neustále pod nohami a počas hry im sotva venujete čo i len štipku pozornosti), kupujúci kladie veľký dôraz práve na to, ako výrobok vyzerá. V tomto ohľade sa toho pedálom nedá až tak veľa vytýkať. Z radu všednosti nijako nevystupujú, zato však nepatria ani medzi nevýrazné šedé myšky. Na niekoho by však možno mohli pôsobiť lacným dojmom, pretože sú prakticky celé vyrobené z plastu a jedine v strede sú akoby potiahnuté kovom, za čo vďačia jemnému metalickému náteru.

Na pedáloch by ste samozrejme zbytočne hľadali nejaké tlačidlá či bonusové ovládacie prvky – na to ľudské nohy jednoducho uspôsobené nie sú. Nájdete tu „len“ diódu signalizujúcu stav zapnutia a koliesko, ktorým sa dá regulovať odpor, aký pedály pri otáčaní kladú. Oba pedály sú spolu spojené, takže keď pohnete jedným smerom nahor, druhý sa pohne nadol. Tejto „vymoženosti“ sa hovorí rudder (kormidlo) a pravdepodobne simuluje situáciu v skutočnom lietadle (neviem, ešte som v žiadnom nesedel). Ak by niekto tieto pedály používal spoločne s joystickom, ktorý je vybavený podobnou funkciou, napr. s recenzovaným X52, ak sa dá, treba na joysticku kormidlovú funkciu vypnúť, aby s pedálmi zbytočne nekolidovala. Prirodzene, pedály sa dajú zatlačiť kedykoľvek, t. z. aj počas kormidlovania, a nezávisle na sebe.

Aby chodidlo z pedálov nepadalo, na spodnej hrane každého je vyvedený výbežok a na oboch koncoch dotykovej plochy majú umiestnenú trojicu gumených drážok. Dĺžka pedálov je nastaviteľná, pričom pri maximálnom predĺžení pohodlne „ukotvia“ chodidlo s číslom najviac 10 (46). Ľuďom s väčšími číslami už budú prsty pravdepodobne cez vrchný okraj pedálov pretŕčať.

K počítaču sa Pro Flight Rudder Pedals pripájajú cez USB. Inštalácia prebehla bez problémov a takisto ako X52, aj pedály sa nainštalujú ako myš, klávesnica a dve ďalšie zariadenia. Ak už na počítači bol nainštalovaný SST software, počas inštalácie vás program poprosí, aby ste mu dovolili predchádzajúci software odinštalovať a nahradiť ho novým. Trochu nešťastné je, že vám program neoznámi, že Windows bude reštartovaný, takže ak máte niečo rozrobené, máte smolu (môj prípad). Po reštarte sa automaticky spustí inštalácia, po ktorej už je všetko plne pripravené na ostrú prevádzku. Pre programovací software platí prakticky to isté, čo som napísal už pri X52. Ak pedály alebo iné kompatibilné Saitek zariadenie nie je zapojené, budete o jeho pripojenie požiadaný, v opačnom prípade sa program nespustí. Okno tento krát už nie je rozdelené na dve polovice, ale len na jednu (pedály sú predsa len jedny). Zákonitosti programovania a možnosti manipulácie s 3D modelom ale zostávajú rovnaké.

Test

Na test joystickov aj pedálov som použil demo Microsoft Flight Simulator X, arkádovú lietadlovú „strielačku“ Heroes of the Pacific a najlepšiu PC formulovú hru, F1 Challenge ’99-’02. Začal som najprv dodávaným demom Flight Simulatora X, keďže to som nainštaloval ako posledné.

Najprv sa budem venovať X52. Pri hraní Flight Simulatora som nenarazil na žiadne výraznejšie problémy. Lietadlo sa ovládalo ľahko a let som si naozaj užíval. Joystick reagoval presne ako som potreboval a takisto aj plynová páka. Vadilo mi len, že X52 nemá práve civilný vzhľad (vzhľadovo sa hodia skôr k akčným hrám), táto poznámka však nie je na mieste. Keď som však prešiel k hraniu Heroes of the Pacific, dostavili sa prvé problémy. Civilný letecký simulátor nevyžaduje takú citlivosť ovládania ako simulátor vojnový. Jednoducho si len tak lietate a kocháte sa virtálnou krásou okolitej krajiny. Heroes of the Pacific však vyžaduje omnoho presnejšie dávkovanie pohybov. Prudké zmeny smeru a jemné posuny do strán s cieľom presne zamerať nepriateľa, toto všetko už bol trochu problém, ktorý sa čiastočne dá odstrániť nastavením rozsahu pohybov v ovládačoch (deadzones). Ani potom to však nie je to však úplne ono. Možno som trochu kritický a po dlhšom čase by som si zvykol, ani po hodine som ale nemal pocit, že by som sa nejako významnejšie zlepšil. Hranie F1 Challenge sa nieslo v podobnom duchu. Miestami (keď sa mi nedarilo) som si myslel, že by sa mi tieto hry hrali lepšie na desať rokov starom joysticku z dôb F1 Grand Prix 2, to už však asi trochu preháňam.

Pro Flight Rudder Pedals ma príjemne prekvapili. Najprv som sa rozhodol otestovať ich samotné, teda bez použitia joysticku, a takmer som to oľutoval. Vravel som si: „To snáď nie je možné, ako sa to ovláda?!“. Po chvíľke si však človek začnete zvykať a po asi pol hodine plnej trpkých pádov a nepodarených manévrov som začal mať pocit, že pedály k hre jednoducho patria. Lietadlo adekvátne reaguje na každý, i ten najmenší pohyb pedálov, vďaka čomu sa skvelo hodia nielen pre nasadenie v civilných leteckých simulátoroch, ale aj akrádach typu Heroes of the Pacific. Pre inovátorov, či ľudí, ktorí si nechcú kupovať volant, keď môžu mať pedály, by nemalo robiť použitie týchto najmenší problém. Je vskutku zaujímavé ovládať pohyby auta či lietadla iba za pomoci nôh. Komu by sa zdalo, že určité uhly natočenia sú už trochu mimo a hra ich neumožňuje regulovať, môže využiť služby ovládačov, ktoré to dokážu (deadzones).

No a nakoniec mi zostáva kombinácia oboch zariadení, X52 aj Pro Flight Rudder Pedals. Ide naozaj o zaujímavú kombináciu, ktorá ale podľa môjho názoru nájde uplatnenie len pri stoloch obmedzeného počtu hráčov, pravdepodobne len pri stoloch skutočných nadšencov, a to nielen kvôli komplikovanosti či absurdnosti ovládania (v jednom kuse sa používajú ruky aj nohy plus prepínanie medzi profilmi), ale aj kvôli cene.

Záver

V recenzii bolo napísané takmer všetko, čo teda dodať na záver? Dajú sa testované produkty vôbec odporučiť? Myslím, že keď napíšem, že áno, nebudem ďaleko od pravdy.

O tri odstavce vyššie to možno vyzeralo tak, že X52 sú nepoužiteľné, skôr by som ale povedal, že im treba venovať trocha viac času. Počet operácii, ktoré sa s nimi dajú vykonať je obrovský a sotva sa nájde niekto, kto všetky kombinácie, ponúkané X52, využije. Je to plnohodnotné zariadenie, jedno z najlepších na trhu, ktorému k dokonalosti chýba už asi len podpora Force Feedback. Kto nevie, ide o vlastnosť zariadenia odpovedať na úkony, ktoré hráč vykoná, spätným rázom. Ak teda napr. hráte automobilovú hru a vybehnete mimo trate do štrkovej zóny, ovládač sa začne triasť úmerne k otrasom, ktoré zažíva vozidlo. Aktu hrania je týmto spôsobom pridávané na záživnosti a uveriteľnosti a atmosféra z hry je tak omnoho lepšia. Škoda, možno sa tejto funkcie dočkáme u X62. Keď už nikde inde, Force Feedback by našiel uplatnenie aspoň pri turbolenciách.

Zaujímavým spestrením pre mňa boli Pro Flight Rudder Pedals, pretože nikdy predtým som pedály s podporou kormidlovania nemal možnosť vyskúšať. Ide naozaj o zaujímavý zážitok a už teraz si viem živo predstaviť nadšencov, ktorí budú schopní obetovať svoj joystick v prospech týchto pedálov. Nie preto, že by sa pedály nedali použiť spoločne s joystickom, ale preto, lebo ruky sa na klávesnici cítia pohodlnejšie ako na joysticku a človek tak má vlastne všetko pekne pod prstami. Kto vyskúša, bude vedieť o čom to tu píšem.

Ak by som mal celý článok zhrnúť do jednej vety, zostalo by mi len, že Saitek zase raz dokázal, že na poli herných zariadení nie je náhodou veľkým hráčom. Aj s tu recenzovanými produktmi zabodoval a určite si svojich kupcov nájdu. Jediné čo by mohlo zákazníka od nich odradiť je cena, ktorá je však plne vyvážená kvalitou a komfortom, ktorý za svoje peniaze dostanete. V špecializovaných obchodoch sa našťastie dajú zohnať aj v akciových cenách (kľudne o vyše 1 000 korún lacnejšie).