AKG K512 – brána do sveta HiFi slúchadiel

Konštrukcia & Dizajn & Zvuk & Záver

Konštrukcia

Náušníky sú koženkové, teda spôsobujú mierne potenie a znaky opotrebovania prídu relatívne skoro kvôli nižšej životnosti materiálu. Na náušníkoch mojich K514, ktoré strávili na mojej hlave asi 1000 hodín, sa vytvorila tvrdá kôra a začínajú sa objavovať drobné praskliny. No rozdiel medzi novými a takto opotrebovanými náušníkmi je dosť malý. Kým koženka výrazne nepopraská, je všetko v poriadku, a to sa len tak skoro nestane. Koženku nájdete na väčšine slúchadiel, aj na modeloch o dosť drahších ako sú K512. U AKG sú ale lepšie ako u mnohých iných výrobcov. Sú hlboké a ako nové sú veľmi jemné. Až je radosť sa ich dotýkať. Snáď za jedinú chybu by sa dalo považovať to, že nie sú vymeniteľné, čo by ale bol až príliš veľký luxus za 40 €.



Konštrukčne sú na tom K512 i K514 rovnako, sú aj rovnako veľké. Mušle spájajú dva oblúky, ktoré sa vraj nedajú zlomiť. Pri bežnom používaní určite nie, extrémy nejdem skúšať. Hlavový most je na tieto oblúky pripevnený a prispôsobuje sa sám. Nie je potreba nič manuálne nastavovať a riešiť problém typu „mám to na ľavej strane rovnako ako na pravej?“ AKG vlastní patent na tento typ mostu a dovolím si tvrdiť, že je najlepší na trhu. Z celkového hľadiska sú na tom konštrukčne tieto slúchadlá skvele. Vďaka oblúkom majú slabý prítlak na uši, čo zaručuje pohodlie a možnosť počúvať hudbu veľmi dlho bez potreby uvoľnenia hlavy zo zveráka.



K512 ako najnižší model je uzavretý. To znamená, že nikto vo vašom blízkom okolí by nemal počuť, čo vám hra do uší a vás by mali menej rušiť okolité zvuky. Izolácia však nie je dokonalá, najmä pri low-endových slúchadlách ťažko vôbec hovoriť o nejakej izolácii, a tak z tých okolitých zvukov je toho počuť dosť, ale pri hudbe zaniknú. Pokiaľ si slúchadlá len nasadím na hlavu a nič nepustím, počujem môj počítač. Osobne uprednostňujem slúchadlá otvorené alebo polootvorené, pre kúsoček vyššiu kvalitu zvuku, no najmä sa mi s nimi príjemnejšie počúva. Tým však nechcem povedať, že by uzavreté slúchadlá neboli dobré. Pre niekoho môžu byť uzavreté slúchadlá nutnosťou a určite aj tie dosahujú vysokých kvalít.







Dizajn

Po dizajnovej stránke nie sú slúchadlá žiadnym hitom. Ich konštrukcia s využitím oblúkov po dizajnovej stránke určite nie je najatraktívnejšia a človek s nimi na hlave vyzerá mierne smiešne. Ale s ktorými slúchadlami nie, však? K512 sú sivej farby, osobne sa mi viac páčia hnedé K514, ale to už je vec každého z vás a určite by ste nemali vyberať podľa farby. Veď sa na slúchadlá pri počúvaní aj tak nepozeráte.



Zvuk

Konečne by som ale mohol prejsť k veci a napísať niečo o tom, ako slúchadlá hrajú. Porovnávať K512 a K514 veru nebolo nič ľahké. Cenový rozdiel medzi týmito modelmi je približne 10 €, čo nie je veľa, ale percentuálne je to dosť veľká čiastka. Jemu zodpovedá aj rozdiel v kvalite reprodukcie.

Slúchadlá boli poriadne otestované na rôznych žánroch hudby, najmä však na rocku a metale. Hrali skladby a albumy od skupín Nightwish, Pink Floyd, AC/DC, Roxette, The Corrs a ďalších. Všetko, samozrejme, v bezstratovom formáte. Nezabudol som ani na dobu zábehu a pred skutočným porovnávaním som nechal slúchadlá rozohrať viac ako 50 hodín.

K512 majú silnejšie basy ako K514, no už K514 ich majú celkom dosť. Nie je to ale nijak tragická situácia ako napríklad pri už spomínaných KOSS SB/45. Aj na K512 sa dá pekne popočúvať. Pri niektorých žánroch sú dokonca silnejšie basy plusom. Z K512 vychádzajú basy o niečo dunivejšie, a teda škaredšie ako z K514.

V porovnaní s K514 má nižší model menší priestor. Ťažko vysvetliť tento pojem. Zvuk sa nezlieva, len nie je tak otvorený ako je to pri K514. Možno by sa to dalo prirovnať k akustickému nástroju, ktorý má zlý prístup vzduchu. Kvôli tomuto faktu je počúvanie s K514 výrazne zábavnejšie ako s K512, pričom rozdiel ani nie je taký veľký. Najviac sa prejavuje pri vyšších frekvenciách. Predsa ale dochádza pri K512 k nie veľmi výraznému zlievaniu tónov, čoho som si všimol napríklad v skladbe Amaranth od skupiny Nightwish. Dá sa to ale prekonať.

K nadvláde K514 nad K512 prispieva aj detailnosť. K512 hrajú menej detailov a navyše niečo zakryjú aj silnejšie basy. Niekomu stačí búchanie do ucha, niekomu len základ z hudby, ale pre mňa sú základom detaily, pretože bez nich je hudba úplne o ničom. Keď som prešiel z KOSS SB/45 na AKG K514, niektoré skladby som takmer nepoznal a bol som očarený množstvom detailov, ktoré by som si predtým nedokázal ani domyslieť. Nikdy by som nečakal tak veľký rozdiel. Je to ako odstrániť zvukovú bariéru medzi uchom a mušľami slúchadiel. Podobne sú na tom pri vzájomnom porovnaní aj K512 a K514, no ešte vždy sú K512 ďaleko, ďaleko lepšie ako SB/45.

Oba modely majú dostatočne rýchle meniče a reprodukcia je bez parazitných zvukov alebo iných nežiaducich javov. Sólo bas gitary v skladbe Money od skupiny Pink Floyd zvládajú bez problémov.

Dôležitý fakt, ktorý si treba uvedomiť, je, že kým ste nepočuli nič lepšie, to, čo máte doma je tým najlepším na svete. Samozrejme to neplatí úplne všeobecne, ale len ťažko si uvedomíte negatíva veci, keď ju nemáte s čím porovnať alebo ju porovnávate len s niečím horším.



Záver

AKG K512 sú vo výbornom balení a tiež sú konštrukčne výborne navrhnuté. Po zvukovej stránke síce nie sú žiadnym zázrakom, ale čo sa dá čakať, keď sa s cenou pohybujú zhruba od 30 do 45 euro. Za vyšším modelom AKG K514, ktorý sa predáva za približne 40 až 55 euro, zaostávajú o kúsok v každom ohľade zvukového prejavu. Ako sa ale hovorí, „babka k babce, budú kapce“, tak sa všetky tieto rozdiely sčítajú a vo výsledku sú K514 výrazne lepšie ako K512. Tým ale nechcem povedať, že by nižší model bol zlý. Nech by ste si kúpili hocktoré z tejto dvojice, neurobili by ste chybu, len s K514 získate viac. Priplatiť sa oplatí.